OBSAH


1 PREDHOVOR
2 EVANJELIÁ
2.1 Prológ
2.2 Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa
2.3 Zvestovanie Panne Márii
2.4 Návšteva Panny Márie u Alžbety
2.5 Narodenie Jána Krstiteľa
2.6 Narodenie Ježiša Krista
2.7 Narodenie Ježiša Krista
2.8 Návšteva pastierov
2.9 Mudrci od východu
2.10 Obetovanie v chráme
2.11 Simeonovo proroctvo
2.12 Prorokyňa Anna
2.13 Útek do Egypta
2.14 Vraždenie detí v Betleheme
2.15 Rodokmeň Ježiša Krista
2.16 Návrat z Egypta
2.17 Dvanásťročný Ježiš v chráme
2.18 Vystúpenie Jána Krstiteľa
2.19 Jánovo kázanie
2.20 Povolanie rybárov
2.21 Svedectvo Jána Krstiteľa
2.22 Pokúšanie na púšti
2.23 Ježiš v Nazarete
2.24 Uväznenie Jána
2.25 Návrat do Galiley
2.26 Svadba v Káne - prvé zo znamení
2.27 Kajúca a milujúca žena
2.28 Ženy v Ježišovom sprievode
2.29 Nepohostinní Samaritáni
2.30 Náročnosť apoštolského povolania
2.31 Hlavné prikázanie
2.32 Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi
2.33 Mária a Marta
2.34 Podobenstvo o sudcovi a vdove
2.35 Podobenstvo o neodbytnom priateľovi
2.36 Modlitba s dôverou
2.37 Chvála Ježišovej matky
2.38 Ježišova reč na vrchu
2.39 Soľ zeme a svetlo sveta
2.40 Naplnenie Zákona a Prorokov
2.41 Nezabiješ
2.42 Nescudzoložíš
2.43 O rozluke
2.44 O prísahe
2.45 O Odplate
2.46 Láska k nepriateľom
2.47 O almužne
2.48 O modlitbe
2.49 Modlitba Pána
2.50 Ako sa postiť
2.51 Pravé poklady
2.52 Lampou tela je oko
2.53 Boh a mamona
2.54 Dôvera v Božiu prozreteľnosť
2.55 O posudzovaní
2.56 Nezneuctiť sväté veci
2.57 Modlitba s dôverou
2.58 Zlaté pravidlo
2.59 Kto bude spasený
2.60 Podobenstvo o dvoch slepých
2.61 Výstraha pred falošnými prorokmi
2.62 Praví učeníci
2.63 Podobenstvo o neplodnom figovníku
2.64 Podobenstvo o dvoch staviteľoch
2.65 Uzdravenie stotníkovho sluhu
2.66 Uzdravenie posadnutého v Kafarnaum
2.67 Uzdravenie Petrovej testinej
2.68 Ďalšie uzdravenia
2.69 Náročnosť apoštolského povolania
2.70 Utíšenie búrky na mori
2.71 Uzdravenie posadnutého v Geraze
2.72 Uzdravenie malomocného
2.73 Povolanie Matúša
2.74 Uzdravenie ochrnutého
2.75 Spor o pôste
2.76 Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry
2.77 Uzdravenie dvoch slepcov
2.78 Uzdravenie nemého
2.79 Žatva je veľká, ale robotníkov málo
2.80 Uzdravil zhrbenú ženu v sobotu
2.81 Uzdravenie pri mori
2.82 Ustanovenie Dvanástich
2.83 Vyslanie Dvanástich
2.84 Budú vás prenasledovať
2.85 Odvaha pri vyznávaní Krista
2.86 Chráňte sa chamtivosti
2.87 Správne používanie majetku
2.88 Dôvera v Božiu prozreteľnosť
2.89 Výzva na bdelosť
2.90 Podobenstvo o vernom sluhovi
2.91 Triedenie duchov
2.92 Prozreteľnostná výzva k pokániu
2.93 Dôstojnosť učeníkov
2.94 Vzkriesenie syna naimskej vdovy
2.95 Otázka Jána Krstiteľa
2.96 Ježišovo svedectvo o Jánovi
2.97 Rozhovor s Nikodémom
2.98 Spasiteľ sveta sa zjavil Samaritánom
2.99 Ježiš v Galilei
2.100 Ježiš uzdravuje syna kráľovského úradníka
2.101 Uzdravenie chorého pri betsatskom rybníku
2.102 Ježiš je sudca a darca života
2.103 Otec svedčí o Synovi
2.104 Nevera Židov
2.105 Ježišov súd nad hriešnym pokolením
2.106 Beda nekajúcim mestám
2.107 Evanjelium sa zjavuje maličkým
2.108 Ježiš volá k sebe preťažených
2.109 Spor o sobote
2.110 Uzdravenie v sobotu
2.111 Splnenie proroctva o Božom služobníkovi
2.112 Zlomyseľné prekrúcanie Ježišovej moci
2.113 Jonášovo znamenie
2.114 O návrate nečistého ducha
2.115 Zlomyseľnosť zákonníkov. Hriech proti Duchu Svätému
2.116 Podobenstvo o rozsievačovi
2.117 Prečo hovorí v podobenstvách
2.118 Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi
2.119 Podobenstvo o lampe
2.120 Podobenstvo o márnotratnom synovi
2.121 Podobenstvo o nepoctivom správcovi
2.122 Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi
2.123 Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou
2.124 Vysvetlenie podobenstva o kúkoli
2.125 Podobenstvo o zasiatom semene
2.126 Podobenstvá o nebeskom kráľovstve
2.127 Záver podobenstiev
2.128 Ježiš v Nazarete
2.129 Pravá Ježišova rodina
2.130 Herodes a Ján Krstiteľ
2.131 Odkaz Herodesovi
2.132 Prvé rozmnoženie chleba
2.133 Ježiš kráča po mori
2.134 Ježišova reč o eucharistickom chlebe
2.135 Ježiš ide do Jeruzalema na sviatky Stánkov
2.136 Ježiš učí v chráme
2.137 Úklady farizejov proti Ježišovi
2.138 Prúdy živej vody
2.139 Diskusia o Kristovom pôvode
2.140 Ježiš a cudzoložnica
2.141 Ježiš - svetlo sveta
2.142 Výstraha neveriacim Židom
2.143 Ježiš a Abrahám
2.144 Tradície otcov
2.145 Proti zákonníkom
2.146 Čo poškvrňuje človeka
2.147 Uzdravenie Sýrofeničanky
2.148 Uzdravenie hluchonemého
2.149 Druhé rozmnoženie chleba
2.150 Spor o znamenie
2.151 Varovanie pred kvasom farizejov
2.152 Uzdravenie slepca v Betsaide
2.153 Podobenstvo o dobrom pastierovi
2.154 Ježiš sa vyhlasuje za Božieho Syna
2.155 Ježiš sa utiahol za Jordán
2.156 Petrovo vyznanie a jeho primát
2.157 Prvá predpoveď utrpenia
2.158 Ako nasledovať Ježiša
2.159 Viera v Ježiša je viera v Boha Otca
2.160 Ježišovo premenenie
2.161 Otázka o osobe Eliáša
2.162 Uzdravenie posadnutého chlapca
2.163 Sila viery
2.164 Druhá predpoveď utrpenia
2.165 Chrámová daň
2.166 Spor o prvenstvo
2.167 Skutky v Kristovom mene
2.168 Podobenstvo o veľkej večeri
2.169 Kto môže byť Ježišovým učeníkom
2.170 O pohoršení
2.171 Podobenstvo o stratenej ovci
2.172 Podobenstvo o stratenej drachme
2.173 O bratskom napomenutí
2.174 Spoločná modlitba
2.175 O odpúšťaní
2.176 Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi
2.177 Nerozlučnosť manželstva
2.178 Dobrovoľná zdržanlivosť
2.179 Ježiš a deti
2.180 Bohatý mladík
2.181 Nebezpečenstvo bohatstva
2.182 Odmena tým, čo opustili všetko
2.183 Podobenstvo o robotníkoch vo vinici
2.184 Tretia predpoveď utrpenia
2.185 Žiadosť Zebedejových synov
2.186 Predstavení majú slúžiť
2.187 Uzdravenie slepca pri Jerichu
2.188 Zachej
2.189 Podobenstvo o mínach
2.190 Neužitoční sluhovia
2.191 Desať malomocných
2.192 Vzkriesenie Lazára
2.193 Neúrodný figovník. Viera a modlitba *
2.194 Gréci chcú vidieť Ježiša. Syn človeka bude oslávený
2.195 Odkiaľ je Kristova moc
2.196 Podobenstvo o dvoch synoch
2.197 Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
2.198 Spor o dani cisárovi
2.199 Spor o vzkriesení
2.200 Najväčšie prikázanie
2.201 Kristus, Dávidov syn a Pán
2.202 Farizej a mýtnik
2.203 Pokrytectvo farizejov a zákonníkov
2.204 Beda zákonníkom a farizejom
2.205 Obeť vdovy
2.206 Nárek nad Jeruzalemom
2.207 Znamenia konca sveta
2.208 Prenasledovanie učeníkov
2.209 Znamenie konca Jeruzalema
2.210 Veľké súženie
2.211 Deň Syna človeka
2.212 Druhý príchod Krista
2.213 Poučenie od figovníka
2.214 Výzva na bdelosť
2.215 Podobenstvo o vernom sluhovi
2.216 Podobenstvo o desiatich pannách
2.217 Posledný súd
2.218 Uznesenie veľrady
2.219 Pomazanie v Betánii
2.220 Slávnostný vstup do Jeruzalema
2.221 Ježiš vyháňa kupcov z chrámu
2.222 Príprava na veľkonočnú večeru
2.223 Označenie zradcu
2.224 Nové prikázanie
2.225 Ustanovenie Eucharistie
2.226 Spor učeníkov
2.227 Ježiš umýva učeníkom nohy
2.228 Reč o mečoch
2.229 Výstraha Petrovi
2.230 Ježiš odchádza k Otcovi
2.231 Otec pošle Tešiteľa, Ducha Svätého
2.232 Vinič a ratolesti
2.233 Prikázanie lásky
2.234 Nenávisť sveta
2.235 Dielo Ducha Svätého
2.236 Ježiš odchádza, ale zasa príde
2.237 Záver Ježišovej rozlúčkovej reči
2.238 Ježiš v Getsemanskej záhrade
2.239 Ježiš sa modlí za seba
2.240 Ježiš sa modlí za apoštolov
2.241 Ježiš sa modlí za Cirkev
2.242 Zajatie Ježiša
2.243 Ježiš pred veľradou
2.244 Peter zapiera Ježiša
2.245 Ježiš pred Pilátom
2.246 Ježiš pred Herodesom
2.247 Ježiš znova pred Pilátom
2.248 Judášov koniec
2.249 Ježiša korunujú tŕním
2.250 Krížová cesta
2.251 Ježišovi na kríži sa posmievajú
2.252 Kajúci zločinec
2.253 Ježiš a jeho matka
2.254 Ježiš na kríži zomiera
2.255 Ježiša pochovávajú
2.256 Stráž pri hrobe
2.257 Prázdny hrob. Zvesť anjela
2.258 Ježiš sa zjavuje emauzským učeníkom
2.259 Podplatenie stráže
2.260 Pán Ježiš sa zjavuje apoštolom
2.261 Ježiš a Tomáš
2.262 Ježiš udeľuje Petrovi pastiersky úrad v Cirkvi
2.263 Posledné ponaučenia apoštolom
2.264 Nanebovstúpenie
3 BHAGAVADGÍTA
3.2 Druhý spev
3.3 Tretí spev
3.4 Štvrtý spev
3.5 Piaty spev
3.6 Šiesty spev
3.7 Siedmy spev
3.8 Ôsmy spev
3.9 Deviaty spev
3.10 Desiaty spev
3.11 Jedenásty spev
3.12 Dvanásty spev
3.13 Trinásty spev
3.14 Štrnásty spev
3.15 Pätnásty spev
3.16 Šestnásty spev
3.17 Sedemnásty spev
3.18 Osemnásty spev
4 KORÁN
4.1 O stvorení človeka
4.2 O pozemskom živote
4.3 O pokušení a hriechu
4.4 O posmrtnom živote
4.5 O Bohu jedinom
4.6 O Zvestovaní panej Márii
4.7 O Ježišovi Kristovi
4.8 O Trojici
4.9 O moslimoch a kresťanoch
5 LAO-C' - TAO TE ŤING
5.1 I.zvitok
5.2 II.zvitok



1 PREDHOVOR



Boh všemohúci, veľký Pán všetkých svetov, dobrodinec všetkého živého, dal posvätné svedectvo o Sebe a svojej sláve. Podľa svojho uváženia sa zjavil, tak ako sa Jemu páčilo, a čo pretvalo iba z Jeho vôle pretrvalo. Nepohoršujme sa pre prítomnosť toho či onoho textu, nenadradzujme vierovyznanie nad jediný Cieľ - návrat k milovanému Otcovi. Štastní tí, ktorým Svetlo spojilo nespojiteľné, zlúčilo nezlúčiteľné a objasnilo Jednotu všetkého vo všetkom.
Túžobne skladáme mozaiku o našom drahom Stvoriteľovi, načúvame každej zmienke o Ňom, pretože živí sme z každého slova, ktoré plynie z Božích úst.
V kapitole evanjeliá ide o pokus spojenie textov evanjelií Marka, Matúša, Lukáša a Jána do jedného, nakoľko sa ich významné časti zhodujú. Ten istý cieľ má spĺňať aj časť Bhagavadgíta, kde sa základné myšlienky často opakujú, zaiste aby sa zvýraznila ich dôležitosť. Časť Korán je výňatkom textov vecí nebeských, pôvodu človeka a svedectvom o Ježišovi Kristovi. Predpisy tradícií a vierouky moslimov nie sú uvedené. I keď je Tao te ťing viac filozofickým dielom o žívote Človeka v harmónii s cestou Tao, patrí sem ako posvätné dielo Taoizmu.
Prosím o ospravedlnenie mojich pochybení a neporozumení, snáď mi bude moja nedokonalá Láska ospravedlnením. Veď som iba služobník a urobil som, čo som bol povinný urobiť.

Bohu vďaka.

2 EVANJELIÁ




2.1 Prológ


Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal:
„Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“
Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten ňom priniesol zvesť.

2.2 Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa


Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud. Zachariáš povedal anjelovi:
„Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“
Anjel mu odpovedal:
„Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť.
Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“
Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila:
„Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“

2.3 Zvestovanie Panne Márii


V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.Anjel prišiel k nej a povedal:
„Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“
Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal:
„Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“
Mária povedala anjelovi:
„Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“
Anjel jej odpovedal:
„Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“
Mária povedala:
„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
Anjel potom od nej odišiel.

2.4 Návšteva Panny Márie u Alžbety


V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom:
„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Mária hovorila:
„Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

2.5 Narodenie Jána Krstiteľa


Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala:
„Nie, bude sa volať Ján.“
Povedali jej:
„Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“
Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on.
Vypýtal si tabuľku a napísal:
„Ján sa bude volať.“
A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli:
„Čím len bude tento chlapec?“
A vskutku Pánova ruka bola s ním. Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:
„Nech je zvelebený Pán Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života. A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“

2.6 Narodenie Ježiša Krista


S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom.Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal:
„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka:
„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.
Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.
Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.

2.7 Narodenie Ježiša Krista


V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal:
„Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom:
Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

2.8 Návšteva pastierov


Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali:
„Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“
Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati.
A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

2.9 Mudrci od východu


Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa:
„Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“
Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok:
* A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.“
Tu si dal Herodes potajomky zavolal mudrcov a podrobne sa povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal:
„Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“
Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa; hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa.
Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu.
Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

2.10 Obetovanie v chráme


Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone:
„Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“
a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
„Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“

2.11 Simeonovo proroctvo


Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal:
„On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

2.12 Prorokyňa Anna


Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.

2.13 Útek do Egypta


Po odchode troch mudrcov z východu sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal:
„Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“
On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka:
„Z Egypta som povolal svojho syna.“

2.14 Vraždenie detí v Betleheme


Keď Herodes zbadal, že ho oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš:
„V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, Iebo ich niet.“

2.15 Rodokmeň Ježiša Krista


Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. A mysleli si, že je synom Jozefa, ktorý bol synom Heliho, on Matata, on Léviho on Melchiho, on Janneho, on Jozefa, on Matatiáša on Amosa, on Nahuma, on Esliho, on Naggeho, on Maatu, on Matatiáša, on Semeja, on Jozecha, on Jódu, on Joannu, on Rézu, on Zorobábela, on Salatiela, on Nériho, on Melchiho, on Addiho, on Kozama, on Elmadama, on Era, on Jezusa, on Eliezera, on Jorima on Matata, on Léviho, on Simeona, on Júdu, on Jozefa, on Jonama, on Eliakima, on Meleu, on Mennu, on Matatana, on Nátana, on Dávida, on Jesseho, on Obeda, on Bóza, on Salu, on Násona, on Aminadaba, on Admina, on Arniho, on Ezroma, on Faresa, on Júdu, on Jakuba, on Izáka, on Abraháma, on Táreho, on Nachora, on Serucha, on Ragaua, on Fáleka, on Ebera, on Salu, on Kainana, on Arfaxada, on Sema, on Noema, on Lamecha, on Matuzalema, on Henocha, on Jareda, on Maleleela, on Kainana, on Enosa, on Seta, on synom Adama, ktorý bol od Boha.

2.16 Návrat z Egypta


Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu:
„Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a chod’ do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa už pomreli.“
On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci:
„Budú ho volať Nazaretský“
a chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.

2.17 Dvanásťročný Ježiš v chráme


Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.
Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala:
„Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
On im odpovedal:
„Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“
Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.

2.18 Vystúpenie Jána Krstiteľa


V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša:
„Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu. V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v Judejskej púšti: Robte pokánie na odpustenie hriechov, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
Nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.


2.19 Jánovo kázanie


Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu , aby sa mu dali pokrstiť, povedal im:
„Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: „Naším otcom je Abrahám!“ , lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa.
Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým:
„Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“
Zástupy sa ho pýtali:
„Čo teda máme robiť?“
On im odpovedal:
„Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“
Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu:
„Učiteľ, čo máme robiť?“
On im povedal:
„Nevymáhajte viac, ako vám určili!“
Pýtali sa ho aj vojaci:
„A čo máme robiť my?“
Vravel im:
„Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“
To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

2.20 Povolanie rybárov


Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona. Keď Ježiš raz stál pri Genezaretskom jazere vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu:
„Našli sme Mesiáša,“
čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi uprostred zástupu ľudí, lebo chceli počuť Božie slovo. Tu Ježiš nstúpil na loď, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi:
„Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“
Šimon mu odpovedal:
„Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“
Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal:
„Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“
Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili a Ježiš sa naňho zahľadel a povedal:
„Neboj sa odteraz budeš loviť ľudí, ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas, “
čo v preklade znamená Peter. A hneď povolal i Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána ktorí boli Šimonovými spoločníkmi - aj oni boli na lodi a opravovali siete. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním. Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu:
„Poď za mnou!“
Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu:
„Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“
Natanael mu vravel:
„Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“
Filip mu odpovedal:
„Poď a uvidíš!“
Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom:
„Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet ľsti.“
Natanael sa ho opýtal:
„Odkiaľ ma poznáš?“
Ježiš mu vravel:
„Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“
Natanael mu povedal:
„Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“
Ježiš mu odvetil:
„Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“
Potom mu povedal:
„Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené neho a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“

2.21 Svedectvo Jána Krstiteľa


Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádzal Ježiš, zvolal:
„Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja."
A keď ho Ježiš požiadal o krst Ján mu odporoval a hovoril:
„Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“
Ježiš mu však povedal:
„Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“
Potom mu už Ján neodporoval a vydal svedectvo
" Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu. Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi, povedal: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“
Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď pokrstený Ježiš vystupoval z vody a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas:
„Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal:
„Hľa, Boží Baránok.“
Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich:
„Čo hľadáte?“
Oni mu povedali:
„Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?“
Odpovedal im:
„Poďte a uvidíte!“
Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.

2.22 Pokúšanie na púšti


Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu:
„Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“
On odvetil:
„Napísané je: Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“
Potom ho diabol vzal do svätého mesta Jeruzalema , postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu:
„Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.“
Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“
A zasa ho diabol vyzdvihol na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu:
„Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“
Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď satan, lebo je napísané:
Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“
Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.

2.23 Ježiš v Nazarete


Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané:
„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť:
„Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili:
„Vari to nie je Jozefov syn?“
On im vravel:
„Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ A dodal:
„Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“
Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli do až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

2.24 Uväznenie Jána


Ján napomínal ľud a hlásal mu evanjelium. Ale keď karhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlé, čo porobil, Herodes dovŕšil všetko tým, že Jána zatvoril do väzenia.

2.25 Návrat do Galiley


Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
„Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo.
Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“
Od tej chvíle začal Ježiš hlásať:
„Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“

2.26 Svadba v Káne - prvé zo znamení


Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka:
„Nemajú vína.“
Ježiš jej odpovedal:
„Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“
Jeho matka povedala obsluhujúcim:
„Urobte všetko, čo vám povie!“
Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal:
„Naplňte nádoby vodou!“
A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal:
„Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“
A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno - on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha a vravel mu:
„Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“
Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho. Potom zišiel on i jeho matka a bratia i jeho učeníci do Kafarnauma, kde zostali niekoľko dní.

2.27 Kajúca a milujúca žena


Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu:
„Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“
Ježiš mu vravel:
„Šimon, mám ti niečo povedať.“
On odvetil:
„Povedz, Učiteľ!“
„Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“
Šimon odpovedal:
„Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“
On mu povedal:
„Správne usudzuješ.“
Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal:
„Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“
A jej povedal:
„Tvoje hriechy sú odpustené.“
Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť:
„Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“
On však povedal žene:
„Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“

2.28 Ženy v Ježišovom sprievode


Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov, Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov.

2.29 Nepohostinní Samaritáni


Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali:
„Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“
On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny.

2.30 Náročnosť apoštolského povolania


Ako šli po ceste, ktosi mu povedal:
„Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“
Ježiš mu odvetil:
„Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
Inému vravel:
„Poď za mnou!“
On odpovedal:
„Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“
Ale Ježiš mu povedal:
„Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“
Aj iný hovoril:
„Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“
Ježiš mu povedal:
„Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

2.31 Hlavné prikázanie


Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal:
„Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
Ježiš mu vravel:
„Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“
On odpovedal:
„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho
blížneho ako seba samého!“
Povedal mu:
„Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“
Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša:
„A kto je môj blížny?“

2.32 Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi


Ježiš povedal:
„Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: „Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.“ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“
On odpovedal:
„Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“
A Ježiš mu povedal:
„Choď a rob aj ty podobne!“

2.33 Mária a Marta


Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala:
„Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“
Pán jej odpovedal:
„Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“

2.34 Podobenstvo o sudcovi a vdove


Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať:
“V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: „Obráň ma pred mojím protivníkom. Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: „Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.“
A Pán povedal:
„Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“

2.35 Podobenstvo o neodbytnom priateľovi


Potom im hovoril:
„Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: „Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.“ A on znútra odpovie: „Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.“ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.

2.36 Modlitba s dôverou


Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“

2.37 Chvála Ježišovej matky


Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu:
„Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“
Ale on povedal:
„Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“

2.38 Ježišova reč na vrchu


Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.
Beda vám - Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!
Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!
Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!

2.39 Soľ zeme a svetlo sveta


Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju Ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

2.40 Naplnenie Zákona a Prorokov


Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v Nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.

2.41 Nezabiješ


Počuli ste, že otcom bolo povedané: „Nezabiješ!“ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: „Hlupák,“ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: „Ty bohapustý blázon,“ pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.

2.42 Nescudzoložíš


Počuli ste, že bolo povedané: „Nescudzoložíš!“ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.

2.43 O rozluke


Ďalej bolo povedané: „Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!“ No ja vám hovorím: „Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.

2.44 O prísahe


A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: „Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal.“ No ja vám hovorím: „Vôbec neprisahajte * ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Ale vaša reč nech je „áno - áno,“ „nie - nie“. Čo je navyše, pochádza od Zlého.

2.45 O Odplate


Počuli ste, že bolo povedané: „Oko za oko a zub za zub. No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.

2.46 Láska k nepriateľom


Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. Každému, kto ťa prosí, daj a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a
zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“

2.47 O almužne


Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.

2.48 O modlitbe


A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.

2.49 Modlitba Pána


Vy sa budete modliť takto:
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa tvoje meno,
príď tvoje kráľovstvo,
buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
A odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
A neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás zlého.
Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.

2.50 Ako sa postiť


A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.

2.51 Pravé poklady


Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.

2.52 Lampou tela je oko


Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo tme. Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou, aká potom bude tma sama?!. Ak bude celé tvoje telo vo svetle a ani jedna jeho časť nebude vo tme, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom.“

2.53 Boh a mamona


Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.

2.54 Dôvera v Božiu prozreteľnosť


Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.

2.55 O posudzovaní


Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: „Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka“ - a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.

2.56 Nezneuctiť sväté veci


Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás.

2.57 Modlitba s dôverou


Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.

2.58 Zlaté pravidlo


Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.

2.59 Kto bude spasený


Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal:
„Pane, je málo tých, čo budú spasení?“
On im povedal:
„Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: „Pane, otvor nám!“ A on vám povie: „Ja neviem, odkiaľ ste!“ Vtedy začnete hovoriť: „Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.“ Ale on vám povie: „Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!“ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že
Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“

2.60 Podobenstvo o dvoch slepých


Povedal im aj podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ.

2.61 Výstraha pred falošnými prorokmi


Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Teda po ich ovocí ich poznáte. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa. No hovorím vám: Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia. Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený.“

2.62 Praví učeníci


Nie každý, kto mi hovorí: „Pane, Pane,“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. . Mnohí mi v onen deň povedia: „Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme, v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?“ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!

2.63 Podobenstvo o neplodnom figovníku


A povedal toto podobenstvo:
„Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: „Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?“ On mu odvetil: „Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.“

2.64 Podobenstvo o dvoch staviteľoch


A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.
Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.

2.65 Uzdravenie stotníkovho sluhu


Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili:
„Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“
Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom:
„Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ - ide; inému: „Poď sem!“ - tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ - on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal:
„Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“
A stotníkovi Ježiš povedal:
„Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“
A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.

2.66 Uzdravenie posadnutého v Kafarnaum


Zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc. V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom:
„Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“
Ježiš mu pohrozil:
„Mlč a vyjdi z neho!“
Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli:
„Čo je to za slovo, že mohutnou silo rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?“
A chýr o ňom sa rozšíril po celej galilejskej krajine.

2.67 Uzdravenie Petrovej testinej


Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku , rozkázal horúčke a tá ju opustila. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

2.68 Ďalšie uzdravenia


Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali:
„Ty si Boží Syn.“ ,
aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
„On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“
On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. On im však povedal:
„Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“
A kázal po judejských synagógach. Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých
rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval. A šli za ním veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska.

2.69 Náročnosť apoštolského povolania


Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu:
„Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“
Ježiš mu odvetil:
„Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“

2.70 Utíšenie búrky na mori


V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal:
„Prejdime na druhý breh.“
I opustili zástup a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu:
„Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“
On vstal, pohrozil vetru a povedal moru:
„Mlč, utíš sa!“
Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal:
„Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“
Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili:
„Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“

2.71 Uzdravenie posadnutého v Geraze


Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom:
„Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“
Lebo Ježiš mu povedal:
„Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka!“
A spýtal sa ho:
„Ako sa voláš?“
Odpovedal mu:
„Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“
A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.
Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň.
Preto ho prosili:
„Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“
On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda - okolo dvetisíc kusov - sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa; čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On mu to nedovolil, ale mu povedal:
„Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“
On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.

===Matúš spomína gadarský kraj a hovorí o dvoch posadnutých

2.72 Uzdravenie malomocného


Keď Ježiš zostúpil z Vrchu, išli za ním veľké zástupy. Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel:
„Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“
On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal:
„Chcem, buď čistý!“
A hneď bol očistený od malomocenstva. Potom mu Ježiš povedal:
„Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo.“
Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach a modlil sa. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.

2.73 Povolanie Matúša


Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúš a povedal mu:
„Poď za mnou!“
On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom:
„Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

= Matúš uvadzany ako Alfejovho syna Léviho

2.74 Uzdravenie ochrnutého


O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému:
„Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali:
„Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im:
„Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: „Odpúšťajú sa ti hriechy,“ alebo povedať: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“
povedal ochrnutému:
„Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“
A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“

2.75 Spor o pôste


Oni mu povedali:
„Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú.“
Ježiš im povedal:
„Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť.“
Rozpovedal im aj podobenstvo:
„Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového. A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno treba naliať do nových mechov. A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie: „Staré je lepšie.“

2.76 Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry


Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil:
„Dcérka mi umiera. Poď vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“
Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi; prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž:
„Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“
A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa:
„Kto sa to dotkol mojich šiat?“
Jeho učeníci mu vraveli:
„Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: „Kto sa ma dotkol?“ Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal:
„Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Chod’ v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“
Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali:
„Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľ?“
Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy:
„Neboj sa len ver!“
A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im:
„Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“
Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu:
„Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“
A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.

==== Matúš „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra

2.77 Uzdravenie dvoch slepcov


Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali:
„Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“
Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal:
„Veríte, že to môžem urobiť?“
Oni mu odpovedali:
„Áno, Pane.“
Tu sa dotkol ich očí a povedal:
„Nech sa vám stane, ako ste uverili.“
A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil:
„Ale nech sa to nik nedozvie!“
No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.

2.78 Uzdravenie nemého


Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli:
„Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“
Ale farizeji hovorili:
„Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“

2.79 Žatva je veľká, ale robotníkov málo


A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“

2.80 Uzdravil zhrbenú ženu v sobotu


V sobotu učil v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej:
„Žena, si oslobodená od svojej choroby,“
a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu:
„Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“
Pán mu odpovedal:
„Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?“
Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.

2.81 Uzdravenie pri mori


Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali:
„Ty si Boží Syn!“
Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.

2.82 Ustanovenie Dvanástich


Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu, ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.

2.83 Vyslanie Dvanástich


Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im:
„K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.“ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm. Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej. Keď vojdete do domu, pozdravte ho! Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám. A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu.

= ktoresi evanjelium vyslanie 72

2.84 Budú vás prenasledovať


Hľa posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.Chráňte sa ľudí; lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť; ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví s izraelskými mestami, kým nepríde Syn človeka. Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?!

2.85 Odvaha pri vyznávaní Krista


Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Vám, svojím priateľom, hovorím: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť! Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte! Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov! Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.

2.86 Chráňte sa chamtivosti


Ktosi zo zástupu mu povedal:
„Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“
On mu odvetil:
„Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“
A ostatným povedal:
„Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“
A povedal im aj podobenstvo:
„Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: „Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.“ Potom si povedal: „Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“

2.87 Správne používanie majetku


Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá čo je vaše? Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“
Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.
Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím.
Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka.

2.88 Dôvera v Božiu prozreteľnosť


A svojim učeníkom povedal: „Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše. Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.

2.89 Výzva na bdelosť


Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“

2.90 Podobenstvo o vernom sluhovi


Peter mu povedal:
"Pane toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“
Pán povedal:
„Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: „Môj pán voľajako nejde,“ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.

2.91 Triedenie duchov


Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane! Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi.“

2.92 Prozreteľnostná výzva k pokániu


Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal:
„Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“

2.93 Dôstojnosť učeníkov


Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“
Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov; odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.

2.94 Vzkriesenie syna naimskej vdovy


Raz Ježiš prišiel do mesta, ktoré sa volá Naim. IšIi s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej:
„Neplač!“
Potom pristúpil a dotkol sa már.
Nosiči zastali a on povedal:
„Mládenec, hovorím ti, vstaň!“
Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili:
„Veľký prorok povstal medzi nami. Boh navštívil svoj ľud.“
A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.

2.95 Otázka Jána Krstiteľa


O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou:
„Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
Keď muži k nemu prišli, povedali:
„Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa:
„Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. A tak im odpovedal:
„Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“

2.96 Ježišovo svedectvo o Jánovi


Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi:
„Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka. Lebo to o ňom je napísané: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.“ Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on.“
A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.

2.97 Rozhovor s Nikodémom


Medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný muž u Židov. On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu:
„Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“
Ježiš mu odpovedal:
„Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“
Nikodém mu vravel:
„Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“
Ježiš odpovedal:
„Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“
Nikodém sa ho opýtal:
„Ako sa to môže stať?“
Ježiš mu odvetil:
„Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach; akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

2.98 Spasiteľ sveta sa zjavil Samaritánom


Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján - hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci, opustil Judeu a odišiel znova do Galiley. Pritom musel prejsť cez Samáriu. A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa, Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal:
„Daj sa mi napiť!“
Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala:
„Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu ono mňa, Samaritánky?“
Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.
Ježiš jej odpovedal:
„Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: „Daj sa mi napiť, ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“
Žena mu povedala:
„Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“
Ježiš jej odvetil:
„Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“
Žena mu vravela:
„Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“
Povedal jej:
„Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“
Žena mu odpovedala:
„Nemám muža.“
Ježiš jej vravel:
„Správne si povedala: „Nemám muža, lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ Žena mu vravela:
„Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“
Ježiš jej povedal:
„Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“
Žena mu vravela:
„Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“
Ježiš jej povedal:
„To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“
Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal:
„Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“
Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom:
„Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“
Vyšli teda z mesta a šli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili:
„Rabbi, jedz!“
On im povedal:
„Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“
Učeníci si hovorili medzi sebou:
„Vari mu niekto priniesol jesť?“
Ježiš im povedal:
„Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: „Ešte štyri mesiace a bude žatva?’ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás, poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy, ste vstúpili do ich práce.“
Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila:
„Povedal mi všetko, čo som porobila.“
Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali:
„Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

2.99 Ježiš v Galilei


O dva dni odišiel stade do Galiley. Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.

2.100 Ježiš uzdravuje syna kráľovského úradníka


Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. Ježiš mu povedal:
„Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“
Kráľovský úradník mu hovoril:
„Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“
Ježiš mu povedal:
„Choď, tvoj syn žije!“
On uveril Ježišovmu slovu a šiel. Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu:
„Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“
Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal:
„Tvoj syn žije.“
A uveril on i celý jeho dom. Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.

2.101 Uzdravenie chorého pri betsatskom rybníku


Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.
Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu:
„Chceš ozdravieť?“
Chorý mu odpovedal:
„Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“
Ježiš mu vravel:
„Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“
A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému:
„Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“
Ale on im odvetil:
„Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: „Vezmi si lôžko a choď!“
Pýtali sa ho:
„A kto je ten človek, čo ti povedal: „Vezmi a choď?“
Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu:
„Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“
A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu. Ježiš im povedal:
„Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“
Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

2.102 Ježiš je sudca a darca života


Ježiš im vravel:
„Veru veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.
Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

2.103 Otec svedčí o Synovi


Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé. Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle. Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. Slávu od ľudí neprijímam. Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!“

2.104 Nevera Židov


Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho; aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš:
„Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali, a Pánovo rameno sa komu zjavilo?“
Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal:
„Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nechápali a neobrátili sa, aby som ich nemohol uzdraviť“
Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy, lebo ľudskú slávu mali radšej ako slávu Božiu.

2.105 Ježišov súd nad hriešnym pokolením


„Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: „Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.“ Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno a hovoríte: „Je posadnutý zlým duchom.“ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: „Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov! No múdrosť ospravedlňujú všetky jej skutky.“

2.106 Beda nekajúcim mestám


Potom začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali:
„Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe.“

2.107 Evanjelium sa zjavuje maličkým


V tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal:
„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“

2.108 Ježiš volá k sebe preťažených


Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.

2.109 Spor o sobote


V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť. Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“ On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina. Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním ale iba kňazi?“ A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám. Keby ste vedeli, čo to znamená: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,“ neboli by ste odsúdili nevinných. I povedal im:
„Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“

2.110 Uzdravenie v sobotu


Keď odtiaľ odišiel, vošiel do ich synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. Oni sa ho pýtali:
„Slobodno v sobotu uzdraviť?“
Chceli ho totiž obžalovať. On im povedal:
„Nájde sa medzi vami človek, ktorý by svoju jedinú ovcu nechytil a nevytiahol z jamy, keby mu do nej padla, hoc aj v sobotu?“ A o koľko viac je človek ako ovca! Teda v sobotu slobodno dobre robiť.“
A nevedeli mu na to odpovedať. Potom povedal človekovi:
„Vystri ruku!“ On ju vystrel a bola zasa zdravá ako druhá. Farizeji vyšli von a radili sa o ňom, s herodiánmi, ako ho zahubiť.

= chorý na vodnatieľku?

2.111 Splnenie proroctva o Božom služobníkovi


Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
„Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.“

2.112 Zlomyseľné prekrúcanie Ježišovej moci


Raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; no niektorí z nich hovorili:
„Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“
Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
Ale on poznal ich myšlienky a povedal im:
„Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.

2.113 Jonášovo znamenie


Vtedy mu povedali niektorí zákonníci a farizeji:
„Učiteľ, chceme vidieť nejaké, znamenie od teba.“
On im povedal:
„Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša. Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme. Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je niekto väčší ako Jonáš! Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdi ho; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je predsa niekto väčší ako Šalamún!

2.114 O návrate nečistého ducha


Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok, ale nenájde. Vtedy si povie: „Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.“ Keď ta príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme so sebou sedem iných duchov horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým. Tak to bude aj s týmto zlým pokolením.“

2.115 Zlomyseľnosť zákonníkov. Hriech proti Duchu Svätému


Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili:
„Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“
On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách:
„Ako môže satan vyháňať satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“
Lebo hovorili:
„Je posadnutý nečistým duchom.“

2.116 Podobenstvo o rozsievačovi


V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si a celý zástup stál na brehu a hovoril im veľa v podobenstvách:
„Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. lné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. lné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“

2.117 Prečo hovorí v podobenstvách


Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho:
„Prečo im hovoríš v podobenstvách?“
On im odpovedal:
„Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať
hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu.Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo:
„Budete počúvať a nepochopíte, budete hľadieť; a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli,
aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa aby som ich nemohol uzdraviť.“

2.118 Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi


Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.
Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi:
„Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a prijíma ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“

2.119 Podobenstvo o lampe


Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Ďalej im povedal: „Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá. Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.“

2.120 Podobenstvo o márnotratnom synovi


A pokračoval:
„Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi:
„Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.“
A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si:
„Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“
I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal:
„Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.“
Ale otec povedal svojim sluhom:
„Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“
A začali hodovať.
Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal:
„Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.“
On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi:
„Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“
On mu na to povedal:
„Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“

2.121 Podobenstvo o nepoctivom správcovi


Učeníkom povedal:
„Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu:
„Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.“
Správca si povedal:
„Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.“
Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému:
„Koľko dlhuješ môjmu pánovi?“
On povedal:
„Sto kadí oleja.“
Vravel mu:
„Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.“
Potom povedal inému:
„A ty koľko dlhuješ? On vravel: „Sto meríc pšenice.“
Vravel mu:
„Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.“
A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.

2.122 Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi


Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal:
„Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“
No Abrahám povedal:
„Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“
Tu povedal:
„Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov, nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.“
Abrahám mu odpovedal:
„Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú.“
Ale on vravel:
„Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“
Odpovedal mu.
„Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“

2.123 Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou


Predniesol im aj iné podobenstvo:
„Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ . K hospodárovi prišli sluhovia a povedali
mu:
„Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?
On im vravel:
„To urobil nepriateľ.“
Sluhovia mu povedali:
„Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?“
On odpovedal:
„Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.“

2.124 Vysvetlenie podobenstva o kúkoli


Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:
„Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“
Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu:
„Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.“
On im povedal:
“Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo páchaj[ neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!

2.125 Podobenstvo o zasiatom semene


Ďalej hovoril:
„S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme. Či spí alebo vstáva, v noci či vo dne semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“

2.126 Podobenstvá o nebeskom kráľovstve


Predniesol im ešte iné podobenstvo:
„Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“
Ďalšie podobenstvo im povedal:
„Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí. Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Alebo kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.“
„A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnú ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“
Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia:
„Aha, tu je!“ alebo: „Tamto je!“, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“

2.127 Záver podobenstiev


Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali.
A on im povedal:
„Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“
V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.

2.128 Ježiš v Nazarete


Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá , odišiel odtiaľ a vrátil sa do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili:
„Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesárov syn, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry? Skadeže má toto všetko?“
A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal:
„Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“
A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.

2.129 Pravá Ježišova rodina


Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili:
„Pomiatol sa.“
Jeho matka a jeho bratia zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu:
„Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“
On im odvetil:
„Kto je moja matka a moji bratia?“
Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal:
„Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka.“

2.130 Herodes a Ján Krstiteľ


Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili:
„Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“
Iní hovorili:
„To je Eliáš.“
A iní zasa vraveli:
„Je to prorok, ako jeden z prorokov.“
Keď to Herodes počul, povedal:
„Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?“
A chcel ho vidieť. Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril:
„Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“
Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine:
„Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“
A veľmi jej prisahal:
„Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“
Ona vyšla a vravela svojej matke:
„Čo si mám žiadať?“
A tá jej povedala:
„Hlavu Jána Krstiteľa.“
Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala:
„Chcem aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

2.131 Odkaz Herodesovi


V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu:
„Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť.“
On im povedal:
„Choďte a povedzte tej líške:
„Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.“

2.132 Prvé rozmnoženie chleba


Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal:
„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“
Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu Filip s ostatnými učeníkmi a hovorili:
„Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“
On im odpovedal:
„Vy im dajte jesť!“
Vraveli mu:
„Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“
Opýtal sa ich:
„Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“
Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
„Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?“
Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb, aby nič nevyšlo nazmar.
A tých, čo jedli, bolo päťtisíc mužov okrem žien a detí. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili:
„Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“
Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.

2.133 Ježiš kráča po mori


A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť. Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a od strachu vykríkli. Ale on sa im hneď prihovoril:
„Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
Peter mu povedal:
„Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“
On povedal:
„Poď!“
Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol:
„Pane, zachráň ma!“
Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu:
„Maloverný, prečo si pochyboval?“
Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli:
„Naozaj si Boží Syn!“
a boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.

= Jan: plavili sa do Kafarnaum, a Ježiš k nim nenastúpil do lode

2.134 Ježišova reč o eucharistickom chlebe


Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu:
„Rabbi, kedy si sem prišiel?“
Ježiš im odpovedal:
„Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“
Povedali mu:
„Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“
Ježiš im odpovedal:
„Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“
Povedali mu:
„Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.
Ježiš im odvetil:
„Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpi z neba a dáva svetu život.“
Povedali mu:
„Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“
Ježiš im povedal:
„Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
Židia na neho šomrali, lebo povedal:
„Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“
a hovorili:
„Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí „Zostúpil som z neba?!“
Ježiš im odpovedal:
„Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: „Všetkých bude učiť sám Boh.“ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Židia sa hádali medzi sebou a hovorili:
„Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“
Ježiš im povedal:
„Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali:
„Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“
Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich:
„Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.“
Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal:
„Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“
Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim:
„Aj vy chcete odísť?“
Odpovedal mu Šimon Peter:
„Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“
Ježiš im odpovedal:
„Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol.“
To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich.

2.135 Ježiš ide do Jeruzalema na sviatky Stánkov


Potom Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť.nbBoli však blízko židovské sviatky Stánkov. Jeho bratia mu povedali:
„Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli, aké skutky konáš! Veď nik nerobí nič v skrytosti, ak sa chce stať verejne známym. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu!“
Lebo ani jeho bratia v neho neverili. Ježiš im povedal:
„Môj čas ešte nenadišiel, ale váš čas je stále tu. Vás nemôže svet nenávidieť, mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé. Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.“
Toto povedal a ostal v Galilei. Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky. A Židia ho cez sviatky hľadali a hovorili:
„Kdeže je?“
Aj v zástupe sa o ňom veľa pošepkávalo. Jedni hovorili:
„Je dobrý;“ iní zasa: „Nie je, iba čo zvádza ľud.“
Ale nik o ňom nehovoril verejne, zo strachu pred Židmi.

2.136 Ježiš učí v chráme


Až uprostred sviatkov vystúpil Ježiš do chrámu a učil. Židia sa divili a hovorili:
„Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!“
Ježiš im povedal:
„Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. Kto chce plniť jeho vôľu, pozná, či je to učenie z Boha, alebo či hovorím len sám zo seba. Kto hovorí sám zo seba, hľadá vlastnú slávu. Ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a neprávosti v ňom niet. Nedal vám Mojžiš zákon? A nik z vás zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?!“
Zástup odpovedal:
„Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!“
Ježiš im vravel:
„Jeden skutok som urobil a všetci sa čudujete. Pretože vám Mojžiš dal obriezku = hoci ona nie je od Mojžiša, ale od otcov -, obrezujete človeka aj v sobotu. Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?! Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo.“
Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili:
„Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on j Mesiáš?
Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je.“
A Ježiš učil v chráme a zvolal:
„Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.“
Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina. Mnohí zo zástupu uverili v neho a vraveli:
„Keď príde Mesiáš, vari urobí viac znamení, ako spravil tento?“

2.137 Úklady farizejov proti Ježišovi


Farizeji sa dopočuli, že si zástup o ňom toto pošuškáva, preto veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby ho chytili. Tu Ježiš povedal:
„Ešte chvíľku som s vami, potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal. Budete ma hľadať, a nenájdete ma, a kde som ja, tam vy prísť nemôžete.“
Židia si hovorili medzi sebou:
„Kam to chce ísť, že ho my nenájdeme. Chce vari odísť do gréckej diaspory a učiť Grékov? Čo je to za reč, čo hovorí:
„Budete ma hľadať, a nenájdete ma,“ a „kde som ja, tam vy prísť nemôžete“?“

2.138 Prúdy živej vody


V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal:
„Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“
To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.

2.139 Diskusia o Kristovom pôvode


Keď počuli tieto slová, niektorí zo zástupu hovorili:
„Toto je naozaj prorok.“
Druhí tvrdili:
„Mesiáš je to.“
Ale iní namietali:
„Vari z Galiley príde Mesiáš?! A nehovorí Písmo: „Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid?!“ A tak nastala preňho v zástupe roztržka.
Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali:
„Prečo ste ho nepriviedli?“
Sluhovia odpovedali:
„Nikdy tak človek nehovoril.“
Farizeji im vraveli:
„Aj vy ste sa dali zviesť? Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty.“
Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal:
„Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“
Odvrávali mu:
„Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.“
A všetci sa vrátili domov.

2.140 Ježiš a cudzoložnica


Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavil ju do prostriedku a povedali mu:
„Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“
Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im:
„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“
A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej:
„Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“
Ona odpovedala:
„Nik, Pane.“
A Ježiš jej povedal:
„Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

2.141 Ježiš - svetlo sveta


A Ježiš im zasa povedal:
„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“
Farizeji mu povedali:
„Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé.“
Ježiš im odpovedal:
„Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal. A vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. Ja sám vydávam svedectvo o sebe a vydáva o mne svedectvo aj Otec, ktorý ma poslal.“
Opýtali sa ho:
„Kdeže je tvoj Otec?!“
Ježiš odpovedal:
„Nepoznáte ani mňa ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.“
Tieto slová povedal v pokladničnej sieni, keď učil v chráme. A nik ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.

2.142 Výstraha neveriacim Židom


I znova im povedal:
„Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“
Židia si hovorili:
„Vari sám seba zabije, že vraví:
„Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete“?“
On im povedal:
„Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“
Pýtali sa ho teda:
„Kto si ty?“
Ježiš im odpovedal:
„Od počiatku to, čo vám hovorím. Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od Neho.“
Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. Ježiš im teda povedal:
„Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. A ten ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“
Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.

2.143 Ježiš a Abrahám


Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal:
„Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
Odpovedali mu:
„Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: „Budete slobodní“?!“
Ježiš im povedal:
„Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás
Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; a chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca. Aj vy robíte to, čo ste počuli od otca.“
Odpovedali mu:
„Naším otcom je Abrahám.“
Ježiš im povedal:
„Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. No vy ma chcete zabiť - človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil. Vy robíte skutky svojho otca.“
Povedali mu:
„My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha.“
Ježiš im odvetil:
„Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo. Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.“
Židia mu odpovedali:
„Nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom?“
Ježiš odvetil:
„Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca; a vy mňa znevažujete. Ja nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hľadá a súdi. Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“
Židia mu povedali:
„Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: „Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.“ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“
Ježiš odpovedal:
„Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: „On je náš Boh,“ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“
Židia mu vraveli:
„Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“
Ježiš im povedal:
„Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“
Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

2.144 Tradície otcov


Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali:
„Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“
On im povedal:
„Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.“
„Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro“? Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté. No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať! Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach! Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia! Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“
A hovoril im:
„Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: „Cti svojho otca i svoju matku“ a: „Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.“ Vy však hovoríte: „Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,“ už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“

2.145 Proti zákonníkom


Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník:
„Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš.“
On mu povedal:
„Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete. Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia! Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky. Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať; a toto pokolenie sa bude zodpovedať za krv všetkých prorokov vyliatu od stvorenia sveta, počnúc krvou Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať. Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili.“
Keď stade odchádzal, začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst.

2.146 Čo poškvrňuje človeka


Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im:
„Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza ž človeka, to poškvrňuje človeka.“
Tu pristúpili učeníci a povedali mu:
„Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“
On im odpovedal:
„Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom. Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“
Peter mu na to povedal:
„Vysvetli nám toto podobenstvo.“
On odvetil:
„Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“
Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. A pokračoval:
„Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,
cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka. Toto poškvrňuje človeka, ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje.“

2.147 Uzdravenie Sýrofeničanky


Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. Lebo len čo sa o ňom dopočula istá kanaánska žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka a kričala:
„Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“
Ale on jej neodpovedal ani slovo.
Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho:
„Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“
Ale on odvetil:
„Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“
On jej povedal:
„Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
Ale ona mu odvetila:
„Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“
On jej povedal:
„Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry. Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“
A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

2.148 Uzdravenie hluchonemého


Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja, vystúpil na vrch a tam si sadol. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu:
„Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“
V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili:
„Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“
Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.

2.149 Druhé rozmnoženie chleba


Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal:
„Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“
Učeníci mu povedali:
„Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“
Ježiš sa ich opýtal:
„Koľko máte chlebov?“
Oni odpovedali:
„Sedem a zopár rybiek.“
Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. Tých čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magadanského kraja.

2.150 Spor o znamenie


Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja. Tu prišli k nemu farizeji a saduceji a pokúšali ho. Žiadali ho, aby im ukázal znamenie z neba. Ale on im povedal:
„Keď sa zvečerí, hovorievate: „Bude pekne, lebo sa červenie nebo;“ a ráno: „Nebo je zachmúrené a červené, dnes bude búrka.“ Vzhľad oblohy viete posúdiť, a znamenia časov neviete?! Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo.“ Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.

2.151 Varovanie pred kvasom farizejov


Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. A on ich varoval:
„Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“
Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. Keď to spozoroval, povedal im:
„Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a Nepočujete? A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“
Odpovedali mu:
„Dvanásť.“
„A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“
Odpovedali mu:
„Sedem.“
A povedal im:
„Ešte nechápete? Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva. Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech.“
Vtedy pochopili, že im nehovoril, aby sa chránili chlebového kvasu, ale náuky farizejov a saducejov.

2.152 Uzdravenie slepca v Betsaide


Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali:
„Rabbi, kto zhrešil on, alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?“
Ježiš odpovedal:
„Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som, svetlo sveta.“
Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a opýtal sa ho:
„Vidíš niečo?“
Ten sa pozrel a povedal:
„Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“
Potom mu znova položil ruky na oči a povedal mu:
„Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný.
On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili:
„Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“
Jedni tvrdili:
„Je to on.“
Iní zasa:
„Nie je, len sa mu podobá.“
On vravel:
„Ja som to.“
Pýtali sa ho teda:
„Ako to, že sa ti otvorili oči?“
On odpovedal:
„Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: „Choď k Siloe a umy sa!“ Šiel som teda, umyl som sa a vidím.“ Pýtali sa ho:
„Kde je ten človek?“
Odpovedal:
„Neviem.“
Zaviedli ho k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal:
„Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“
Niektorí farizeji hovorili:
„Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“
Iní vraveli:
„Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“
A rozštiepili sa. Znova sa teda pýtali slepého:
„Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“
On odpovedal:
„Je prorok.“
Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich:
„Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“
Rodičia odpovedali:
„Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa
spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“
Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali:
„Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“
Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu:
„Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“
On odvetil:
„Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“
Spýtali sa ho teda:
„Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“
Odpovedal im:
„Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“
Vynadali mu a povedali:
„Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“
Ten človek im odpovedal:
„Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší, ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“
Povedali mu:
„Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“
A vyhnali ho von.
Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu:
„Ty veríš v Syna človeka?“
On vravel:
„A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“
Ježiš mu povedal:
„Už si ho videl - a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“
On povedal:
„Verím, Pane,“
a klaňal sa mu. Ježiš povedal:
„Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“
Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu:
„Sme azda aj my slepí?!“
Ježiš im odpovedal:
„Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: „Vidíme.“ A tak váš hriech ostáva.

2.153 Podobenstvo o dobrom pastierovi


„Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“
Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel:
„Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam: Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“
Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. Mnohí z nich hovorili:
„Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“
Iní namietali:
„To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?“

2.154 Ježiš sa vyhlasuje za Božieho Syna


V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu:
„Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene“
Ježiš im odvetil:
„Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“
Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. Ježiš im povedal:
„Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“
Židia mu odpovedali:
„Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“
Ježiš im vravel:
„A nie je napísané vo vašom zákone: „Ja som povedal: Ste bohmi“? Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! - prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: „Rúhaš sa“ za to že som povedal: Som Boží Syn?! Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.

2.155 Ježiš sa utiahol za Jordán


Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. Mnohí prichádzali za ním a hovorili si:
„Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ A mnohí tam uverili v neho.

2.156 Petrovo vyznanie a jeho primát


Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov:
„Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Oni vraveli:
„Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“,
opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter:
„Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Ježiš mu povedal:
„Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.

2.157 Prvá predpoveď utrpenia


Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať:
„Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“
On sa obrátil a povedal Petrovi:
„Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“

2.158 Ako nasledovať Ježiša


Potom Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi. Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve.“

2.159 Viera v Ježiša je viera v Boha Otca


Ježiš zvolal:
„Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“

2.160 Ježišovo premenenie


O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil a tvár mu zažiarila sťa slnko. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi:
„Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“
Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas:
„Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“
Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im:
„Vstaňte a nebojte sa!“
A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.

== Lukáš Asi o osem dní po týchto slovách / Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok

2.161 Otázka o osobe Eliáša


Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“. A pýtali sa ho:
„Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“
On im povedal:
„Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka.“ Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.

2.162 Uzdravenie posadnutého chlapca


Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. On sa ich opýtal:
„O čom sa s nimi hádate?“
Jeden zo zástupu mu odpovedal:
„Učiteľ, priviedol som k tebe svojho jediného syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, je námesačný, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“
On im povedal:
„Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“
I priviedli ho k nemu.Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.
Ježiš sa opýtal jeho otca:
„Odkedy sa mu to stáva?“
On odpovedal:
„Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ Ježiš mu povedal:
„Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“
A chlapcov otec hneď vykríkol:
„Verím. Pomôž mojej nevere!“
Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu:
„Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“
Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel.Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli:
„Zomrel.“
Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali:
„Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“
On im povedal:
„Pre svoju malú vieru. Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“

2.163 Sila viery


Apoštoli povedali Pánovi:
„Daj nám väčšiu vieru!“
Pán vravel:
„Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: „Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora, poslúchla by vás. Ak poviete tomuto vrchu: „Prejdi odtiaľto ta! - prejde. A nič vám nebude nemožné. “

2.164 Druhá predpoveď utrpenia


Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel lebo učil svojich učeníkov a hovoril im:
„Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.

2.165 Chrámová daň


Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachmy a povedali:
„Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?“
On vravel:
„Platí.“
Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou:
„Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?“
On odpovedal:
„Od cudzích.“
A Ježiš mu povedal:
„Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, chod k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba.“

2.166 Spor o prvenstvo


Keď bol v dome, opýsa ich:
„O čom ste sa zhovárali cestou?“
Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im:
„Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“
Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
„Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

2.167 Skutky v Kristovom mene


Ján mu povedal:
„Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“
Ježiš vravel:
„Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“

2.168 Podobenstvo o veľkej večeri


Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu:
„Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“
On mu povedal:
„Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: „Poďte, už je všetko pripravené.“
A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal:
"Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa ospravedlň ma!“
Druhý povedal:
„Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!“
A ďalší povedal:
„Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.“
Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi:
„Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!“
A sluha hlásil:
„Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.“
Tu pán povedal sluhovi:
„Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.“
Keď Pán vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu:
„Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“
On onemel. Tu kráľ povedal sluhom:
„Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
„Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani príbuzných ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“

2.169 Kto môže byť Ježišovým učeníkom


Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im:
„Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať:
„Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.“
Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

2.170 O pohoršení


Potom povedal svojim učeníkom:
„Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza! Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do ohnivého pekla. Lebo každý bude ohňom solený. Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji. ajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“

2.171 Podobenstvo o stratenej ovci


Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali:
„Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
Preto im povedal toto podobenstvo:
„Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im:
„Radujte sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.“
Hovorím vám:
Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.

2.172 Podobenstvo o stratenej drachme


„Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie. Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.
Hovorím vám:
Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

2.173 O bratskom napomenutí


Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.

2.174 Spoločná modlitba


A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.

2.175 O odpúšťaní


Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu:
„Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“
Ježiš mu odpovedal:
„Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: „Ľutujem,“ odpusť mu!. A hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.

2.176 Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi


Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil:
„Pozhovej mi a všetko ti vrátim.“
A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal:
„Vráť, čo mi dlhuješ!"
Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho:
"Pozhovej mi a dlžobu ti splatím"
On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu:
„Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“
A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca
každý svojmu bratovi.“

2.177 Nerozlučnosť manželstva


Vstal a odišiel odtiaľ do judejského kraja za Jordánom.Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil. I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal:
„Čo vám prikázal Mojžiš?“
Oni vraveli:
„Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“
Ježiš im povedal:
„Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opusti svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“
Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal:
„Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“

2.178 Dobrovoľná zdržanlivosť


Jeho učeníci mu povedali:
„Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.“
On im povedal:
„Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“

2.179 Ježiš a deti


Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci, ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal:
„Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“
Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.

2.180 Bohatý mladík


Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho:
„Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“
Ježiš mu odpovedal:
„Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh.Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“
Ale on mu povedal:
„Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“
Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu:
„Jedno ti ešte chýba.Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“
On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.

2.181 Nebezpečenstvo bohatstva


Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom:
„Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“
Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal:
„Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva. Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si:
„Kto potom môže byť spasený?“
Ježiš sa na nich zahľadel a povedal:
„Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“

2.182 Odmena tým, čo opustili všetko


Vtedy mu Peter povedal:
„Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“
Ježiš im povedal:
„Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. Veru, hovorím vám: niet nikoho takáho, aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.“

2.183 Podobenstvo o robotníkoch vo vinici


Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im:
„Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.“
A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.
Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im:
„Čo tu nečinne stojíte celý deň?“
Vraveli mu:
„Nik nás nenajal.“
Povedal im:
„Choďte aj vy do mojej vinice!“
Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi:
„Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!“
Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára:
„Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.“
Ale on jednému z nich odpovedal:
„Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý. Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“


2.184 Tretia predpoveď utrpenia


Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva:
„Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“

2.185 Žiadosť Zebedejových synov


Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján. Bola s nimi aj ich matka a hovorili mu:
„Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“
On sa ich opýtal:
„Čo chcete, aby som vám urobil?“
Oni mu povedali:
„Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“
Na to im Ježiš povedal:
„Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“
Oni mu vraveli:
„Môžeme.“
Ježiš im povedal:
„Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici
alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“

2.186 Predstavení majú slúžiť


Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im:
„Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“

2.187 Uzdravenie slepca pri Jerichu


Keď bol so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom pri Jerichu, vedľa cesty sedel slepý Bartimej, Timejov syn a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať:
„Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal:
„Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Ježiš zastal a povedal:
„Zavolajte ho!“
Zavolali slepca a vraveli mu:
„Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“
On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal:
„Čo chceš, aby som ti urobil?“
Slepec mu odpovedal:
„Rabboni, aby som videl!“
A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“
A hneď videl a šiel za ním po ceste.

== Matúš = dvaja slepci

2.188 Zachej


Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu:
„Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“
On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali:
„Vošiel k hriešnemu človekovi!“
Ale Zachej vstal a povedal Pánovi:
„Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“
Ježiš mu povedal:
„Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“

2.189 Podobenstvo o mínach


Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal:
„Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im:
„Obchodujte, kým sa nevrátim! Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom:
„Nechceme, aby tento nad nami kraľoval. Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. Prišiel prvý a vravel:
„Pane, tvoja mína získala desať mín.“
On mu povedal:
„Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.“
Prišiel druhý a vravel:
„Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.“
Aj tomuto povedal:
„Ty maj moc nad piatimi mestami.“
Iný prišiel a hovoril:
„Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.“
On mu povedal:
„Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?“
A tým, čo tam stáli, povedal:
„Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.“
Oni mu vraveli:
„Pane, veď má desať mín!“
Hovorím vám:
„Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!“

2.190 Neužitoční sluhovia


Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa:
„Hneď si poď sadnúť k stolu“?
Vari mu nepovie skôr:
„Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom“?
Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: „Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.“

2.191 Desať malomocných


Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemú desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali:
„Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“
Keď ich uvidel, povedal:
„Choďte, ukážte sa kňazom!“
A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal:
„Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu? A jemu povedal:
„Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“

2.192 Vzkriesenie Lazára


Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz:
„Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“
Keď to Ježiš počul, povedal:
„Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom:
„Poďme znova do Judey.“
Učeníci mu vraveli:
„Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“
Ježiš odpovedal:
„Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“
Toto povedal a dodal:
„Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“
Učeníci mu povedali:
„Pane, ak spí, ozdravie.“
Ježiš však hovoril o jeho smrti a oni si mysleli, že hovorí o spánku.
Vtedy im Ježiš povedal otvorene:
„Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“
Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom:
„Poďme aj my a umrime s ním.“
Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi:
„Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
Ježiš jej povedal:
„Tvoj brat vstane z mŕtvych.“
Marta mu vravela:
„Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“
Ježiš jej povedal:
„Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ Povedala mu:
„Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela:
„Učiteľ je tu a volá ťa.“
Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli:
„Ide sa vyplakať k hrobu.“
Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu:
„Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“
Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal:
„Kde ste ho uložili?“
Povedali mu:
„Pane, poď sa pozrieť!“
A Ježiš zaslzil. Židia povedali:
„Hľa, ako ho miloval!“
No niektorí z nich hovorili:
„A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“
Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal:
„Odvaľte kameň!“
Marta, sestra mŕtveho, mu povedala:
„Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“
Ježiš jej vravel:
„Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“
Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal:
„Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“
Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom:
„Lazár, poď von!“
A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal:

2.193 Neúrodný figovník. Viera a modlitba *


Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal:
„Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.“
A keď ďalší deň prechádzali okolo učeníci videli uschnutý figovník, zadivili sa a povedali:
„Ako to, že figovník tak naraz vyschol?“
Ježiš im na to povedal:
„Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: „Zdvihni sa a hoď sa do mora,“ a vo svojom srdci nezapochybujete, ale uveríte, že sa stane, čo ste povedali, stane sa vám to. Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“ Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.

= Podľa Matúša figovník uschol hneď, Podľa Marka

2.194 Gréci chcú vidieť Ježiša. Syn človeka bude oslávený


Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho:
„Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“
Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal:
„Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“
A z neba zaznel hlas:
„Už som oslávil a ešte oslávim.“
Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli:
„Anjel s ním hovoril.“
Ježiš povedal:
„Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. Zástup mu odvrával: „My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš ostane naveky. Ako to teda hovoríš:
„Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!“ Kto je to ten Syn človeka?“
Ježiš im povedal:
„Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.“
Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi.

2.195 Odkiaľ je Kristova moc


A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší a pýtali sa ho:
„Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“
Ježiš im povedal:
„Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!“
Oni rozmýšľali a hovorili si:
„Ak povieme: Z neba, povie: „Prečo ste mu teda neuverili?“ Ale ak povieme: Od ľudí,“
- to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. Odpovedali teda Ježišovi:
„Nevieme.“
A Ježiš im odvetil:
„Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

2.196 Podobenstvo o dvoch synoch


Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu:
„Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!“
Ale on odpovedal:
„Nechce sa mi.“
No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal:
„Idem, pane!“
Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali:
„Ten prvý.“
Ježiš im povedal:
„Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

2.197 Podobenstvo o zlých vinohradníkoch


Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal:
„K môjmu synovi budú mať úctu.“
Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si:
„To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!“
Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom? Odpovedali mu:
„Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“
Ježiš im povedal:
„Nikdy ste nečítali v Písme: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná“? preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“
Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.

2.198 Spor o dani cisárovi


Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami:
„Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“
Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal:
„Čo ma pokúšate, pokrytci! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“
Oni mu podali denár. Spýtal sa ich:
„Čí je tento obraz a nápis?“
Odpovedali mu:
„Cisárov.“
Tu im povedal:
„Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli.

2.199 Spor o vzkriesení


V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:
„Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho. Napokon po všetkých zomrela aj žena. Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.“
Ježiš im povedal:
„Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel:
„Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba“?
A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.Veľmi sa mýlite.“
Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.

2.200 Najväčšie prikázanie


Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho:
„Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“
Ježiš odpovedal:
„Prvé je toto: „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“
Druhé je toto:
„Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto niet.“
Zákonník mu vravel:
„Dobre, Učiteľ, správne si povedal: Jediný je a okrem neho iného niet; a milovať ho z celého, srdca, z celého rozumu a z celej sily a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“
Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu:
„Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“
A už sa ho nik neodvážil vypytovať.

=Podľa Matúša to bola zlomyseľná otázka

2.201 Kristus, Dávidov syn a Pán


Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal:
„Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?“
Odpovedali mu:
„Dávidov.“
Povedal im:
„Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?“
A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať. A veľký zástup ho počúval s radosťou.

2.202 Farizej a mýtnik


Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:
Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil:
„Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril:
„Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“
Hovorím vám:
Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: „Uvoľni miesto tomuto.“ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: „Priateľu, postúp vyššie!“ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

2.203 Pokrytectvo farizejov a zákonníkov


Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom:
„Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom.

2.204 Beda zákonníkom a farizejom


Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami! Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte:
„Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho už viaže.“
Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje? Alebo:
„Kto by prisahal na oltár, to nič nie je, ale kto by prisahal na dar, čo je na ňom, to ho už viaže.“
Slepci! Čože je viac: dar, či oltár, ktorý ten dar posväcuje? Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom, a kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho ktorý v ňom býva. A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie * spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať. Slepí vodcovia! Komára preciedzate a ťavu prehĺtate. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty! Slepý farizej, vyčisti čašu najprv znútra, aby bola čistá aj zvonka!“
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty! Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte:
„Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.“
A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov.
Vy už dovŕšte mieru svojich otcov! Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla?
Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, aby na vás padla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom. Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie.

2.205 Obeť vdovy


Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im:
„Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“

2.206 Nárek nad Jeruzalemom


Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! Hľa, váš dom vám ostáva pustý. Lebo vám hovorím: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete hovoriť:
„Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“

2.207 Znamenia konca sveta


Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby. On im však povedal: „Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.“
Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?“
Ježiš im odpovedal:
„Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť:
„Ja som Mesiáš. Ten čas je už blízko.“
A mnohých zvedú. Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad, zemetrasenie a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale to všetko bude len začiatok útrap.

2.208 Prenasledovanie učeníkov


Vy sa však majte na pozore. Vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a pre mňa budete stáť pred vladármi a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo. Ale najprv sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. Až vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa dopredu, čo budete hovoriť, ale hovorte čo vám bude dané v tú hodinu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch Svätý. Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

2.209 Znamenie konca Jeruzalema


Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel - kto číta, nech pochopí: vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr, kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov.

2.210 Veľké súženie


Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. A keby Pán tie dni neskrátil, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. Keby vám vtedy niekto povedal:
„Hľa, tu je Mesiáš“ alebo: „Tamto je,“ neverte.
Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. Hľa, hovorím vám to vopred. Keby vám teda povedali:
„Hľa, je na púšti,“ nevychádzajte; „Hľa, skrýva sa v dome,“ neverte.
Spomeňte si na Lotovu ženu. Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá. Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ; taký bude aj príchod Syna človeka. Oni sa ho opýtali:
„Kde, Pane?“
On im povedal:
„Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj supy.“

2.211 Deň Syna človeka


A učeníkom povedal:
„Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. Ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak príde aj Syn človeka v svoj deň. Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. Podobne to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad.

2.212 Druhý príchod Krista


Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú. Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“

2.213 Poučenie od figovníka


Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko predo dvermi. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.

2.214 Výzva na bdelosť


Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka. Bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť. Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“

2.215 Podobenstvo o vernom sluhovi


Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: „Môj pán voľajako nejde“ a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami.

2.216 Podobenstvo o desiatich pannách


Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik:
„Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“
Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym:
„Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.“
Ale múdre odvetili:
„Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!“
No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli:
„Pane, Pane, otvor nám!“
Ale on im povedal:
„Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.“
Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.

2.217 Posledný súd


Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici:
„Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“
Vtedy mu spravodliví povedia:
„Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“
Kráľ im odpovie:
„Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
Potom povie aj tým, čo budú zľava:
„Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.“
Vtedy mu aj oni povedia:
„Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?“
Vtedy im on odpovie:
„Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“
A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“

2.218 Uznesenie veľrady


Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom:
„Viete že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“
Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili:
„Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“
Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal:
„Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ.“
Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval že Ježiš má zomrieť za národ a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú, ale nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril. Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi. Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili. Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli:
„Čo myslíte? Príde na sviatky?“
Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.

2.219 Pomazanie v Betánii


Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného, Lazára, ktorého skriesil z mŕtvych, a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský sa na ňu osopil:
„Načo takto mrhať voňavý olej?! Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.“
Ale Ježiš povedal:
„Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. Veď chudobných máte vždy medzi sebou a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.

2.220 Slávnostný vstup do Jeruzalema


Keď sa priblížili k Jeruzalemu prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im:
„Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: Pán ich potrebuje. A hneď ich zasa sem vráti.
Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:
„Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“
Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z t ch, čo tam stáli, im vraveli:
„Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“
Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za
ním, volali:
„Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“
Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa:
„Kto je to?“
A zástupy hovorili:
„To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“
Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril:
„Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“
Vtedy si farizeji hovorili:
„Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!“
a niektorí z nich, čo boli v dave Ježišovi povedali
„Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“
On odvetil:
„Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene.“

2.221 Ježiš vyháňa kupcov z chrámu


Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal:
„Napísané je: „Môj dom sa bude volať domom modlitby. A vy z neho robíte lotrovský pelech.“
Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané:
„Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Židia sa ho opýtali:
„Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“
Ježiš im odpovedal:
„Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“
Židia povedali:
„Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“
Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril. V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali:
„Hosanna synovi Dávidovmu!“
nahnevali sa a povedali mu:
„Počuješ, čo títo hovoria?“
Ježiš im odvetil:
„Pravdaže. Nikdy ste nečítali:
„Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu.“
I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal.

=podľa Marka sa vrátili do Betanie až druhý deň vyhnal kupcov z chrámu

2.222 Príprava na veľkonočnú večeru


V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: „Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, kde je pre mňa miestnosť v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?“ On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“ Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

2.223 Označenie zradcu


Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. A keď boli pri stole a jedli, Ježiš sa zachvel v duchu a vyhlásil: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“
Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej hrudi. Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: „Kto je to, o kom hovorí?“
On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: „Pane, kto je to?“ Ježiš odpovedal: „Ten, komu podám namočenú smidku.“ Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského a ten sa spýtal : „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“ A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal: „Čo chceš urobiť, urob čo najskôr.“
Tu vošiel satan do Judáša. Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. Judáš mal mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo budeme potrebovať na sviatky,“ alebo aby dal niečo chudobným. A keď vzal smidku a hneď vyšiel von do noci, Ježiš povedal. "Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil."
Odišiel teda Judáš k veľkňazom a vyzvedal sa:
„Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“
Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho, keď s ním nebude zástup.

= Synopticke: kto so mnou omáča ruku v miske

2.224 Nové prikázanie


Potom Ježiš povedal:
„Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“

2.225 Ustanovenie Eucharistie


Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac:
„Vezmite, toto je moje telo!“
Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im:
„Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“

2.226 Spor učeníkov


Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší.
Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje. Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.

2.227 Ježiš umýva učeníkom nohy


Potom Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“
Ježiš mu odpovedal:
„Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“
Peter mu povedal:
„Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“
Ježiš mu odpovedal:
„Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“
Šimon Peter mu vravel:
„Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“
Ježiš mu na to:
„Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“
Vedel totiž, kto ho zradí, - preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“
Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im:
„Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: „Učiteľ“ a: „Pane“ a dobre hovoríte, lebo to som.
Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte. Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: „Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.“
Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že Ja Som. Veru, veru, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.“

2.228 Reč o mečoch


Potom im povedal:
„Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?“
Oni odpovedali:
„Nie.“
On im povedal:
„Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané:
„Započítali ho medzi zločincov.Lebo sa spĺňa o mne všetko.“
Oni hovorili:
„Pane, pozri, tu sú dva meče.“
On im povedal:
„Stačí.“

2.229 Výstraha Petrovi


Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. Vtedy im Ježiš povedal:
„Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne. Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“
Peter mu povedal:
„Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“
Ježiš mu odvetil:
„Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.Veru, hovorím ti: Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“
Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval:
„Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“
Podobne hovorili aj ostatní učeníci.

2.230 Ježiš odchádza k Otcovi


Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“
Tomáš mu povedal:
„Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“
Ježiš mu odpovedal:
„Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“
Filip sa ozval:
„Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“
Ježiš mu vravel:
„Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca?! Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.

2.231 Otec pošle Tešiteľa, Ducha Svätého


Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky -
Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“
Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal:
„Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“
Ježiš mu odpovedal:
„Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam - a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme stadiaľto!

2.232 Vinič a ratolesti


Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.

2.233 Prikázanie lásky


Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.

2.234 Nenávisť sveta


Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by
hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech.Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa aj môjho Otca. To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone:
„Nenávideli ma bez príčiny.“
Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu. A budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa. A toto som vám povedal, aby ste si spomenuli, keď príde ich hodina, že som vám to hovoril. Spočiatku som vám o tom nerozprával, lebo som bol s vami.

2.235 Dielo Ducha Svätého


No teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta:
„Kam ideš?“
Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Hriech je, že neveria vo mňa, spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené. Ešte vera vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.

2.236 Ježiš odchádza, ale zasa príde


Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma.“
Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili:
„Čo je to, že nám hovorí:
„Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma,“ a: „Idem k Otcovi“?“ Hovorili:
„Čo je to, že hovorí: „Ešte chvíľku“? Nevieme, čo hovorí.“
Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im:
„Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma? Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať.

2.237 Záver Ježišovej rozlúčkovej reči


„Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha. Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet, a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi."
Jeho učeníci povedali:
„Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.“
Ježiš im odvetil:
„Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“


2.238 Ježiš v Getsemanskej záhrade


Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom:
„Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“
Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána Zebedejových. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal:
„Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“
Trocha poodišiel, padol na tvár a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril:
„Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem ale čo ty.“

2.239 Ježiš sa modlí za seba


Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril:
„Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.“

2.240 Ježiš sa modlí za apoštolov


Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k
tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť - a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.

2.241 Ježiš sa modlí za Cirkev


No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno, ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.
Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“

2.242 Zajatie Ježiša


Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi:
„Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“
Znova odišiel a modlil sa
„Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“
A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. Keď prišiel tretí raz, povedal im:
„Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko."
Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“
Odpovedali mu:
„Ježiša Nazaretského.“
Povedal im:
„Ja som.“
Ako im povedal:
„Ja som, cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal:
„Koho hľadáte?“
Oni povedali:
„Ježiša Nazaretského.“
Ježiš odvetil:
„Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“
Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.
Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal:
„Schovaj meč do pošvy! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“
Dotkol sa sluhovho ucha, uzdravil ho a povedal im:
„Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo a toto je vaša hodina a moc temna.“
Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. No mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.

2.243 Ježiš pred veľradou


Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. A bol to Kajfáš, čo poradil Židom:
„Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.“
Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal:
„Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril.“
Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal:
„Tak odpovedáš veľkňazovi?“
Ježiš mu odvetil:
„Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“
A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali.
„My sme ho počuli hovoriť: Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.“
Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša:
„Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“
Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal:
„Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“
Ježiš mu odvetil:
„Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“
Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal:
„Načo ešte potrebujeme svedkov? Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“
A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.
Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár bili ho päsťami a hovorili mu:
„„Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!“ Aj sluhovia ho bili po tvári.

2.244 Peter zapiera Ježiša


Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra.
Tu vrátnička povedala Petrovi:
„Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?“
On vravel:
„Nie som.“
Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho:
„Nie si aj ty z jeho učeníkov?“
On zaprel:
„Nie som.“
Jeden z veľkňazových sluhov príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel:
„A nevidel som ťa s ním v záhrade?!“
Peter znova zaprel, a vtom zaspieval kohút. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš:
„Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“
I rozplakal sa.

=Lukáš :Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo,

2.245 Ježiš pred Pilátom


Od Kajfáša viedli spútaneho Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa:
„Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“
Odpovedali mu:
„Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali. Rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“
Pilát im povedal:
„Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“
Židia mu odpovedali:
„My nesmieme nikoho usmrtiť.“
Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.
Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho:
„Si židovský kráľ?“
Ježiš odpovedal:
„Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“
Pilát odvetil:
„Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Pozri, čo všetko žalujú na teba! Čo si vykonal?“
Ježiš povedal:
„Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“
Pilát mu povedal:
„Tak predsa si kráľ?“
Ježiš odpovedal:
„Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto
je z pravdy, počúva môj hlas.“
Pilát mu povedal:
„Čo je pravda?“
Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.

2.246 Ježiš pred Herodesom


Len čo to Pilát počul, že ten človek je Galilejčan a že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.

2.247 Ježiš znova pred Pilátom


Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud a povedal im:
„Priviedli ste mi tohoto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrescem ho teda a prepustím, bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený povestný muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal:
„Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“
Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka:
„Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“
Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal:
„Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?"
Oni zvolali:
"Barabáša!"
Pilát im povedal:
"Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“
Všetci volali:
„Ukrižovať ho!“
On vravel:
„A čo zlé urobil?“
Ale oni tým väčšmi kričali:
„Ukrižovať ho!“
Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša:
„Odkiaľ si?“
Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal:
„So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?“
Ježiš odpovedal:
„Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“
Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil:
„Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!“
A všetok ľud odpovedal:
„Jeho krv na nás a na naše deti!“
A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

2.248 Judášov koniec


Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami:
„Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“
Ale oni odvetili:
„Čo nás do toho? To je tvoja vec!“
On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. Veľkňazi vzali peniaze a povedali:
„Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“
Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa, to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš:
„Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“

2.249 Ježiša korunujú tŕním


Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať:
„Buď pozdravený, židovský kráľ!“
Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

2.250 Krížová cesta


Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Šiel za nimi veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal:
„Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali! Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a kopcom: Prikryte nás! Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“
Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.
Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo po hebrejsky znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou (myrhou): Ale on ho nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty, aby sa splnilo Písmo:
„Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“
Keď ho ukrižovali bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom
„Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“
Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi:
„Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: „Som židovský kráľ.“
Pilát odpovedal:
„Čo som napísal, to som napísal.“

2.251 Ježišovi na kríži sa posmievajú



A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli:
„Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“
Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď
povedal: „Som Boží Syn.“
A Ježiš povedal:
„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia."

=Matúš: Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. Obaja?

2.252 Kajúci zločinec


Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Aj jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal:
„Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“
Ale druhý ho zahriakol:
„Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“
Potom povedal:
„Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“
On mu odpovedal:
„Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

2.253 Ježiš a jeho matka


Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke:
„Žena, hľa, tvoj syn!“
Potom povedal učeníkovi:
„Hľa, tvoja matka!“
A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

2.254 Ježiš na kríži zomiera


Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom:
„Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli:
„Volá Eliáša.“
Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo:
„Žíznim.“
Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili:
„Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“
Keď Ježiš okúsil ocot zvolal mocným hlasom:
„Je dokonané. Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“
Po tých slovách vydýchol. Slnko sa zatmelo a chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo:
„Kosť mu nebude zlomená.“
A na inom mieste Písmo hovorí:
„Uvidia, koho prebodli.“

(=´Matúš je trochu katastrofickejší pozri aj odvalenie kameňa z hrobu
Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.
)
Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili:
„On bol naozaj Boží Syn.“ Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária matka Jakuba mladšieho i Jozefova(Marek:Jozesova) matka, a matka Zebedejových synov (Marek:Salome). A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.

2.255 Ježiša pochovávajú


Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. Odprevádzali ho ženy Mária Magdaléna a Mária Jozesova , ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.

2.256 Stráž pri hrobe


Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili:
„Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: Po troch dňoch vstanem z mŕtvych. Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu:
„Vstal z mŕtvych a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“
Pilát im povedal:
„Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“
Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

2.257 Prázdny hrob. Zvesť anjela


Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome vzali voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si:
„Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“
Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril:
„Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Vy sa nebojte! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“
Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich:
„Pozdravujem vás!“
Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal:
„Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“
A keď všetko toto rozprávali apoštolom im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. Peter a a ešte jeden učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych. Potom sa učeníci vrátili domov.

= Podľa Matúša nastalo veľké zemetrasenie ako z neba zostúpil Pánov Anjel, odvalil kameň a sadol si naň´
= podľa Matúša to oznámili učeníkom
= Zdroj Marek Matúš veľké rozpory
=Lukáš: Dvaja mužovia v žiarivých rúchach
=Marek: ženy nepoveli nikomu nič, lebo s a báli
=Všeobecne v synoptických evanjeliách rôzne podania

2.258 Ježiš sa zjavuje emauzským učeníkom


V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich:
„O čom sa to cestou zhovárate?“
Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal:
„Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“
On im povedal:
„A čo?“
Oni mu vraveli:
„No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije.“
On im povedal:
„Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“
A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali:
„Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“
Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali:
„Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“
A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali:
„Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“
Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

2.259 Podplatenie stráže


Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami:
„Tak vravte: V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli. A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“
Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

2.260 Pán Ježiš sa zjavuje apoštolom


Napokon sa zjavil samým Jedenástim. Kým sedeli pri stole o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte; že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. A povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú. A hľa, ja
som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

2.261 Ježiš a Tomáš


Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili:
„Videli sme Pána.“
Ale on im povedal:
„Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“
O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“
Potom povedal Tomášovi:
„Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“
Tomáš mu odpovedal:
„Pán môj a Boh môj!“
Ježiš mu povedal:
„Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“

2.262 Ježiš udeľuje Petrovi pastiersky úrad v Cirkvi


Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra:
„Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“
Odpovedal mu:
„Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“ Opýtal sa ho aj druhý raz:
„Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“
On mu odpovedal:
„Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“
Ježiš mu povedal:
„Pas moje ovce!“
Pýtal sa ho tretí raz:
„Šimon, syn Jánov, máš ma rad.“
Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal:
„Máš ma rád?“
a povedal mu:
„Pane, ty vieš všetko ty dobre vieš, že ťa mám rád.“
Ježiš mu povedal:
„Pas moje ovce!“
Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“
To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho:
„Poď za mnou!“

2.263 Posledné ponaučenia apoštolom


„Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“
Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im:
„Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“

2.264 Nanebovstúpenie


Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich, vznášal sa do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.





3 BHAGAVADGÍTA



3.2 Druhý spev


Hoci hovoríš múdro, tí, ktorí sú ešte múdrejší netrúchlia pre živých ani mŕtvych, (11)
pretože nikdy sa nestalo, aby nebolo Mňa, ani teba ani týchto kráľov a nikdy nebude, aby sme prestali byť. (12)
Nesúcno nemôže nikdy vzniknúť a súcno nemôže nikdy zaniknúť. Tí ktorí poznajú Pravdu to vedia. (16)
Duch nikdy nezabíja, ani nemôže byť zabitý. (19)
Pretože zrodené musí zomrieť a zomreté musí sa znovu narodiť. Prečo teda oplakávať vec nevyhnutnú? (27)
Pre človeka čestného je hanba horšia než smrť. (34)
Pozeraj rovnako na bolesť ako na radosť, zisk ako na stratu, výhru ako na prehru. (38)
Toto je cesta človeka pevného predsavzatia s jediným cieľom, pretože cesty nestáleho človeka sú rozmanité a spletité. (41)
Pre osvieteného, ktorý pozná Pravdu, majú všetky sväté knihy význam ako studňa v čase povodne. (46)
Nech tvoje činy nemajú spojenie s ovocím tvojich činov. Nech odmena nie je podnetom tvojich skutkov. Ale ani sa neoddávaj nečinnosti. (47)
Lákadlá zmyslov nemajú moc nad človekom zdržanlivým, nezaniká však ešte jeho túžba, tá sa stráca až u toho kto uzrel Najvyššieho. (59)
Neviazané zmysly prudko dorážajú i na myseľ múdreho, ktorý usiluje o dokonalosť. (60)
Nech ich udrží na uzde, nech vloží svoju dôveru do mňa. Pretože spoľahlivá je múdrosť človeka, ktorý ovládol svoje zmysly. (61)
Myšlienka na nejakú vec rodí príchylnosť k tejto veci. Z príchylnosti sa rodí túžba, z túžby vášeň. Vášeň rodí klam, klam rodí zmätok a zmätok v mysli prináša človeku zánik. (62)
Človek nestálej mysle nevie čo je rozjímanie. Kto nepozná rozjímanie nepozná kľud a nepoznajúc kľud odkiaľ môže potom očakávať šťastie. (66)
Človek, ktorý dosiahol stavu stotožnenia s Najvyšším, nepodlieha klamu a hoci až na samom konci života spočinie v Ňom, dospeje k večnej a zvrchovanej blaženosti. (72)

3.3 Tretí spev


Človek, ktorý predstiera, akoby bol pohrúžený do rozjímania, zatiaľ čo myšlienkami spočíva u zmyslových obrazov je pokrytcom, pretože klame samého seba. (06)
Svet púta ľudstvo k činnosti bez cieľa. (09)
Takto určil Tvorca, aby beh života krúžil okolo stredu, ktorým je obeť. Kto sa neúčastní tohoto kolobehu, žije v omyle, pretože otročí svojim zmyslom. Takýto život je marný. (16)
Čo teda tak silne núti človeka, aby konal proti svojej vôli? Je to žiadostivosť, hnev rodiaci sa z vládychtivej vášne, lačnej chtivosti a temnej nevedomosti, ktorá je úhlavným nepriateľom ľudí. (36)
...žiadostivosť zastiera poznanie ducha... (38)
jej nenásytné plamene sú večným nepriateľom ľudí. Vnímajúce zmysly, hĺbajúca myseľ a rozlišujúci rozum sú krbom tohoto ohňa. Ak sa rozdúcha tento oheň oklame človeka a zatieni jeho múdrosť. (40)
Nie je však ľahké žiadostivosť prekonať. (43)

3.4 Štvrtý spev


Obaja sme prešli mnohými zrodeniami, ja si ich všetky pamätám, ale ty nie. (05)
Keď cnosť upadá a spravodlivosť je ušliapávaná do prachu, tu sa vždy rodím splodiac sám seba, aby som znovu obnovil svoj poriadok. (07)
Ten kto vskutku pozná Moju prirodzenosť, Môj pravý pôvod, odvrhne v okamžiku svojej smrti svoje telo a nezrodí sa opäť v tomto hmotnom svete. (09)
Prichádza ku Mne oslobodený od vášne, odpútaný od strachu, zbavený hnevu, Mnou naplnený a očistený Poznaním. (10)
Vedz, že na konci každej cesty čakám Ja, pretože všetky cesty, sú moje cesty a ako ľudia pristupujú ku mne, tak ich prijímam i Ja. (11)
Tí, ktorí si prajú svetský zdar, klaňajú sa svetským bohom, pretože v tomto svete rýchlo prichádza zdar, rodiaci sa zo svetských činov. (12)
Na Mne činy nelpia, ani netúžim po ovocí činov. (14)
Na plti tohoto poznania i najväčší hriešnik prepláva vodstvo nerestí. (36)
Pretože ako planúci oheň spaľuje drevo, tak i oheň Poznania na popol spaľuje dôsledky minulých činov. (37)

3.5 Piaty spev


Oslobodený je človek, ktorý nepozná nenávisť ani túžbu, pretože sa povzniesol nad dobro i zlo. (03)
Kto pozná túto pravdu, hovorí: "Nič nekonám ja sám. Zrakom nevidím ja, sluchom nepočujem ja, pri chôdzi nechodím ja, v spánku nespím ja a pri dýchaní nedýcham ja. (07)
Keď hovorím, dávam či prijímam, otváram či zatváram oči, vždy viem, že to nie ja, ale oje zmysly sa takto hrajú, ako deti so svojimi hračkami. (08)
Nestvoril som človeka, ani samotný čin preto, aby skutky boli späté so svojimi výsledkami. Iba vonkajšie javy tak balamutia všetko ľudstvo. (13)
A tí, ktorých podstatou je To Najvyššie, ich oporou je To, ich dovŕšením je To, tí všetci duchom sústredení na Najvyššieho, sú očistení od všetkých klamov a už nikdy sa na tento svet nevracajú. (16)
Múdri vidia tú istú bytosť vo všetkom...vnímajú totožnosť všetkého (17)
Človek, ktorý nelipne na zmyslových vnemoch z vonkajšieho sveta, zažíva blaženosť vo vlastnom vnútri. A ešte v tomto živote okúsi šťastie nesmrteľnosti. (20)
Rozkoše, ktoré vykvitnú z pôdy zmyslového vnímania plodia iba smútok, pretože kvitnú len preto, aby zvädli. Múdry človek v nich nehľadá zaľúbenie. (21)

3.6 Šiesty spev


Nelipnutie na ovocí činov znamená zvládnutie mysle, onej strojkine premien a zrieknutia sa svojho sebectva a túžby. (02)
Pretože ten, kto zvíťazil nad sebou samým, má v sebe svojho priateľa, ale kto si nepodmanil samého seba, ten má v sebe úhlavného nepriateľa. (06)
V chlade i žiare, radosti i bolesti, cti i potupe, vidí človek skľudnenej mysle neustále pred sebou svojho večného ducha. (07)
Jeho duch je ukojený znalosťou a Poznaním. Jeho zmysly sú poslušné a on zostáva nehybný ako kovadlina, nech sa na nej tepe zlato, tlčie kameň či mliaždi hlina. (08)
Kto dospel k duchovnému poznaniu, hľadí rovnako na spravodlivých ako na hriešnych, na stúpencov ako na odporcov, na protivníkov ako na bratov, na nepriateľov ako na priateľov. (09)
Avšak nenájde ma ten, kto svoje úsilie prepína, kto je príliš mnoho, alebo príliš málo, ani kto spí príliš mnoho, alebo málo. (16)
Iba ten, kto je striedmy v jedle, odpočinku, práci, spánku a bdení, len ten môže sebakázňou stíšiť svoje strasti. (17)
Nech svojim neskonalým úsilím zvládne a skrotí všetko, čo znekľudňuje a rozochvieva jeho potulnú myseľ. (26)
Vo splynutí s Najvyšším Vedomím je jeho duša vymanená z myšlienky na dobro a zlo, pre nekonečnú milosť a slasť. (28)
Kto uctieva Moju prítomnosť vo všetkých veciach a všetky veci vidí ako jedno jediné, nech žije akokoľvek, žije vo Mne. (31)
Kto cíti radosť i bolesť druhých tak, ako by pociťoval radosti a bolesti svoje vystúpil na najvyšší vrchol. (32)
Aký osud potom stihne toho, kto nie je schopný takto cvičiť svoju myseľ, hoci je plný viery a kto je váhavý v činoch, hoci plný oddanosti? (37)
Vpravde na tomto ani na onom svete nehrozí skáza človeku, ktorého máš na mysli, pretože koná dobro, nie je nikdy stratený...Pretože sa narodí v rodine múdrych a pravde oddaných ľudí, v dome lesku a čistoty. (40)
Predchádzajúcim úsilím je vedený k cieľu, pretože prebudenie ducha, ktoré ho vynáša je mocnejšie než sila obradu a vyššie než moc svätých písem. (44)
Pretože ten, kto Mňa usilovne hľadá vo svojom vnútri, s láskou mi oddane slúži a všetky svoje myšlienky venuje Mne - ten je so Mnou najdôvernejšie spojený. (47)

3.7 Siedmy spev


...Ja som prapočiatok i koniec všetkých svetov. (06)
Vedz, že všetko čo vychádza z ctnosti i to, čo vzíde z vášne a temnoty, to všetko je prejavom Mojej energie. Som všetkým, bez toho aby som na niečom závisel. Nie som v týchto veciach, ale tieto veci sú vo mne. (12)
Po mnohých zrodoch splýva múdry človek nakoniec so Mnou, pretože vie že Ja som príčinou všetkých príčin. Zriedka sa však ľudská duša pozdvihne k takejto vznešenosti. (19)
Kto sa klania, akémukoľvek tvaru Boha s pravou vierou, Ja ho v tejto viere podporujem. (21)
A ak sa verne drží svojej viery, nájde v nej naplnenie, ktoré v skutočnosti udeľujem Ja sám. (22)
Avšak plody zbierané ľuďmi obmedzeného poznania sú pominuteľné. Vyznávači bohov idú k bohom, tí, ktorí zbožňujú Mňa, prídu ku Mne. (23)
Ľudia mdlého ducha, ktorí nie sú schopní pochopiť Moju nemennú a nadzmyslovú podstatu, stotožňujú hru Mojich nespočetných premien so Mnou. (24)
Zahalený kúzlom klamu nie som viditeľný všetkým, tak zostávam pred ošaleným svetom utajený. Ja, ktorý som nepočatý, nezrodený a nepominuteľný. (25)
Preto ľudia cnostných činov, ktorí sa odpútali od hriechov a od oných protikladných ilúzií, uctievajú Mňa s neochvejnou vierou. (28)
A tí, ktorí Mňa poznávajú ako najvyššieho Pána neba, Zeme, ako plameň v obetnom ohni, ako vševládnucu podstatu všetkých javov, vstupujú do Mňa v hodine smrti. (30)

3.8 Ôsmy spev


Ten, kto sa v hodine smrti sústredí len na mňa, odvrhuje telo a uberá sa ku Mne. O tom nie je pochýb. (05)
Pretože na čom v hodine smrti ulpie myseľ, k tomu zamieri duch v okamžiku svojho uvoľnenia. (06)
S mysľou od všetkého odpútanou privyknutou rozjímať a so srdcom sústredeným na Najvyššiu bytosť, dospeješ isto iste k Bohu. (08)
Vo všetkých svetoch, najvyšších i najnižších vládne zákon života a smrti. Nad nimi sídlim Ja a kto vo Mňa dospeje, je zbavený ďalších zrodení a umieraní. Pretože kto Mňa našiel, nerodí ani neumiera už viac. (16)
Tí, ktorí vedia, že Brahmov deň trvá tisíc vekov a že po tisícoch vekov končí jeho noc, vedia, čo je noc a čo je deň. (17)
Na úsvite Brahmovho dňa sa svet rodí z neviditeľna a s príchodom Brahmovej noci sa zasa rozplýva. (18)
Zástupy bytostí, ktoré znova a znova vznikajú, sa s príchodom noci bez vlastnej vôle rozplynú a s príchodom dňa povstávajú. (19)
Avšak za týmito vesmírnymi svetmi svetla a temnoty sídli nezmerateľné bytie, ktoré nevzniká a nezaniká, ktorého sa nedotkne skaza a kam ani nedospejú ohlasy nových zrodov. (20)
Ak v čase svetla, dňa, svetlej polovice mesiaca a v šiestich mesiacoch púte slnka na sever odchádzajú ľudia znalí Brahma, dospeju k Brahma. (24)
Tí ktorí opúšťajú svet v čase dymu, noci, tmavej polovice mesiaca, alebo v dobe šiestich mesiacov, keď slnko putuje na juh, dospievajú k mesačnému svetlu a vracajú sa späť k pozemskému životu. (25)


3.9 Deviaty spev


Tebe, ktorý kladieš skúmavé otázky, odhalím teraz najhlbšie poznanie získané rozjímaním a ak mu porozumieš, vyslobodíš svoju dušu zo strastí hmotného bytia. (01)
Tieto znalosti sú neprístupné tým, ktorí sú bez viery. Tí ku Mne neprídu a budú neustále vyšľapávať kruh času, zrodu a skonu. (03)
Vedz, že som obsiahnutý vo všetkých tvaroch, ale žiaded tvar neobsahuje Mňa. (05)
To kôli Mne obiehajú obežnice vo svojich dráhach. (10)
Prebývam i v ľudských tvoroch, ale šialenci Ma v sebe nevidia. Neuvedomujú si moju prítomnosť. (11)
Sú zvedení na rázcestie marnými nádejami, márnými činmi, márnymi vedomosťami a márnym myslením. (12)
Znalci véd, ktorí Mi obetujú, očisťujú sa od hriechu a modliac sa iba preto, aby dosiahli nebo, budú používať nebeské slasti, ktoré však raz skončia. (20)
Aj tí, ktorí sa z lásky koria iným bohom, Mňa tým uctievajú, ale cesta po ktorej kráčajú nie je Mojou cestou. (23)
Aj najväčší hriešnik, ktorý Mňa bude uctievať a vystríha sa ďalšieho zla vo svojej oddanosti ku Mne, obdrží milosť za svoju veľkú vieru. (30)
Skoro i on bude spravodlivý a vyslúži si večný mier. Prehlasujem, že nikto z mojich služobníkov nebude zatratený! (31)


3.10 Desiaty spev


Pretože ja povyšujem tých, ktorí Mňa milujú neochvejnou láskou a udeľujem im múdrosť, ktorou Ma možno dosiahnuť. (10)
Ó nemôžem sa nasýtiť lahodnosti Tvojich slov, Bože! (18)
...V mierach som časom... (30)
Som počiatok, stred i koniec všetkych javov. Medzi vedami som duchovnou vedou o vlastnom Ja a pre logikov som konečnou Pravdou. (32)
...v zložených slovách vyjadrujem oba významy. (33)
...medzi ročnými obdobiami som jarou... (35)


3.11 Jedenásty spev


Som nezdolné bytie zahladzujúce čas v srdci všetkého tvorstva... (32)
Čokoľvek som si dovolil povedať z nepozornosti, alebo lásky, keď som Ťa oslovil iba "Krišna, môj priateľu", či sa na Teba díval ako na svojho druha, učinil som iba preto, že som si nebol vedomý Tvojej veľkosti. (41)
Ak som bol k Tebe snáď neúctivý, či v spoločnosti, alebo osamote, či pri chôdzi, alebo odpočinku, či pri jedle ó odpusť Vznešený. (42)

3.12 Dvanásty spev


Ak poľavuje tvoje sústredenie a šíp tvojej mysle padá mimo cieľ, s láskou sa mi odovzdaj. Zvykni si pozvoľna odpútavať pozornosť od vonkajšieho sveta a láskou Ma dosiahneš. (09)
Ak nedokážeš ani toto, potom dôveruj svojej oddanosti vo Mňa. Nespoliehaj na veci pozemské, ale podmaň si samého seba, zakotvi v sebe a obetuj mi plody svojich činov. (11)
Lepšie je poznanie než slepý zvyk. Lepšie než poznanie je rozjímanie, avšak nad samo rozjímanie vyniká obetovanie plodov vlastnej práce, pretože prináša vnútorný mier. (12)
Kto nepozná nenávisť, kto je priateľský ku všetkým bytostiam, súcitný a nesebecký, kto netúži po bohatstve, kto je kľudný v šťastí i nešťastí, (13)
kto odpúšťa a má pevný cieľ, kto svoje myslenie a poznanie zasväcuje iba Mne - kto mi je takto oddaný, je milovaným druhom Mojim. (14)
Kto je nezávislý, čistý, bdelý, odpútaný od všetkého márneho počínania a ľahostajný k strastiam - kto mi je takto oddaný, je milovaným druhom Mojim. (15)
Ale nadovšetko milí sú Mi tí verní, ktorý neustále žíznia po nápoji Mojej nesmrteľnosti a vo Mne hľadajú prameň nevysychajúci. (20)

3.13 Trinásty spev


Táto múdrosť znamená ľahostajnosť k volaniu zmyslov, nepripútanosť k osobnosti a tiež poznanie, že narodenie, staroba, choroba a smrť sú utrpením. (09)
Je to odpútanie a nestotožňovanie samého seba s inou bytosťou, akokoľvek milovanou. Je to vyrovnaný kľud a jas v skúškach príjemných, nepríjemných, radostných i bolestných. (10)
Je to vytrvalá oddanosť ku Mne, získaná neochvejným rozjímaním, ktoré oddaného človeka spojuje so Mnou. Je to únik do ústrania a ľahostajnosť k davu (11)
Vyjavím ti opäť, čo je cieľom múdrosti. Ak poznáš tento cieľ, dosiahneš nesmrteľnosť. Je to najvyšší duch bez počiatku, bez mena, pretože žiadne slovo nenazýva TO bytím a žiadne slovo nenazýva TO nebytím. (13)
Vedz, že TO ma všade ruky a nohy, TO má všade oči a uši, TO je všade, TO sa prelína všetkými vesmírnymi vecami! (14)
TO dáva svetlo mocou všetkých zmyslov, avšak samo je bezo zmyslov, TO je nekonečnosť a predsa TO udržuje a zachováva tento pominuteľný svet. TO je bez všetkých vlastností a predsa všetky vlastnosti užíva. (15)
TO je vo všetkom bytí, za všetkým bytím, je nemenné vo zmene. TO, ktorého podstatou je jemnosť, je nepostihnuteľné! Je ďaleko a predsa blízko. (16)
TO sa prejavuje v rozporuplnej tvárnosti mnohých bytostí a predsa zostáva celé. TO udržuje všetky veci. TO spravuje všetky veci. TO rodí všetky veci. (17)
TO je svetlo za svetlom. TO je temnejšie než sama temnota. TO je poznaním. TO je predmetom poznania. TO je cieľom poznania, TO je v srdci všetkého a všetkých. (18)
Kto takto porozumel večnému vedomiu a podstate tohto sveta, oslobodil sa, nech žije akokoľvek. Pravda spáli všetky jeho činy a nezostane nič čo by ho nutkalo k návratu do bludiska opätovných narodení. (24)
Pravdivo vidí iba ten, kto vidí najvyššieho Ducha v každej veci a nesmrteľnosť v každej smrti. (28)
Ak vie človek, že všetky životy vychádzajú z jedného jediného a zasa sa v jedno jediné navracajú, dosahuje potom sám najvyššieho Brahma. (31)
Ako jediné slnko osvetľuje celý svet, tak Duch osvetľuje celé telo vedomím. (34)

3.14 Štrnásty spev


Čistota, činorodosť a temnota sú tri prírodné sily, ktoré pútajú nesmrteľnú dušu v zhmotnenom tvare. (05)
Ak preniká, každou bránou tela svetlo poznania, tu vedz, že čistota má vládu nad takým obydlím. (11)
Lakomosť, vzrušená myseľ, nadbytok činov, nekľud a túžba prebývajú zase tam, kde sídli vášnivá činorodosť. (12)
Beznádej, tuposť, zmätok a sebeklam pučí vždy tam, kde panuje nevedomá temnota. (13)
Kto sa povzniesol nad túto trojicu síl, z ktorých jeho telo povstalo, je oslobodený od zrodenia, staroby a smrti a dospieva už v tomto živote k nesmrteľnosti. (20)
Premôže ich ten, kto netúži po výhodách čistoty, ani po plodoch činorodosti ani po ovocí klamu splodeného temnotou a nemá ich ani v nenávisti. (22)
Premôže ich ten, kto je rovnaký vo cti i v potupe, rovnaký k priateľovi i nepriateľovi a kto necíti nutkanie k ziskuchtivým činom. Vedz, že taký človek sa skutočne vymanil z vplyvov tohoto sveta! (25)

3.15 Pätnásty spev


Rodím sa v ľudskej duši ako zlomok večnosti a vábim k sebe päť zmyslov a myseľ tkviacu v prírode. Takto zahalený sídlim v každom človeku. (07)
Nevedomí nepozorujú, ako duch prechádza z tela do tela, ako v ňom sídli a teší sa z pohľadu na hru prírody a jej vlastností. Iba tí, ktorí majú oči osvietené múdrosťou, poznávajú jeho prítomnosť. (10)
Tí, ktorí vedú odriekavý život to všetko jasne vidia. Ale beda! Ľudia, ktorí podľahli kúzlu klamu a ich myseľ nie je očistená, nepoznávajú Pravdu, i keď si ukladajú mnohé odriekania. (11)

3.16 Šestnásty spev


Opäť prehovoril Vznešený: Neohrozenosť, čistota srdca, vytrvalosť v cvičení a poznaní, veľkodušnosť a dokonalá vláda nad zmyslami, oddanosť, čítanie svätých písem a sebakázeň, (01)
trpezlivosť, pravdivosť, jasný kľud, sebazaprenie, mierumilovnosť, súcit, láskavosť, pokora, pevné predsavzatie a neznalosť škodoradosti a závisti, (02)
veľkomyselnosť, statočnosť, čistota a pristeľskosť, toto sú vlastnosti predurčené pre stav božský! (03)
Ale kto je domýšľavý, sebecký, spupný, hašterivý a nevedomý je zrodený pre stav skazy. (04)
Na tomto svete sa ľudia rodia v dvojakom vtelení, božskom a démonskom. Vtelenie božské som už vyložil, teraz počuj o dušiach démonskych. (06)
Tieto duše nevedia, ako zmysly klamú, ani čo ich zvádza z pravej cesty. Nepoznajú čistotu ani obrady, pretože v nich nie je poznanie. (07)
Hovoria, že na svete nie je pravda ani poriadok ani prozreteľnosť, že vesmír nemá základy a všetko je hrou náhody. (08)
Sú zaťažení nespočetnými starosťami až do smrti a sú stáli iba vo svojej chtivosti. (11)
Sú chytení do pascí klamných nadejí, bičovaní hnevom a žiadosťami a znížia sa ku každému prostriedku, aby sa domohli bohatstva a pôžitkov. (12)
Hovoria, toto bohatstvo som získal dnes. Tamten cieľ dosiahnem zajtra. Toto šťastie je moje a tamto bude tiež moje. (13)
Tohoto nepriateľa som zničil a ostatných zničím tiež. Ja som pán, radujem sa, všetko som dosiahol, som mocný a šťastný. (14)
Hovoria, som bohatý a urodzený. Kto sa mi vyrovná? Chcem obetovať, chcem udeľovať almužny, chcem užívať! Takto sú oklamaní nevedomosťou. (15)
Opojení panovačnou pýchou a bohatstvom, vykonávajú obeti iba podľa mena, iba pre okázalosť, nedbajúc ich pravého účelu. (17)
Trojitou bránou sa vchádza do pekla - bránou neresti, bránou zloby a bránou chtivosti. (21)

3.17 Sedemnásty spev


Človek čistý má na zreteli veci nebeské, človek vášnivý sa oddáva démonom a nevedomý človek uctieva temné duchy a besy. (03)
Tí, ktorí si ukládajú prísne cvičenia neprikázané svätými knihami, ktorí sú opojení sami sebou a posadnutí túžbou po moci, ktorí prepadli okázalosti a sebectvu, (04)
tí sú vskutku Mojimi trýzniteľmi, pretože Mňa týrajú. Veď predsa sídlim v ich srdci a každej časti ich tela. Vedz, že sú to uctievači temných mocností. (05)
Bláznivé sebemučenie, či trýznenie druhých uspokojuje človeka nevedomého. (19)
Čokoľvek sa obetuje bez viery, daruje bez viery, činí bez viery, je ASAT-neskutočno. Neskutočno na tomto svete i na Onom. (28)

3.18 Osemnásty spev


A Krišna odpovedal. Zrieknutie - odvrat od sveta, znamená zanechať činnosti, ku ktorým nás vábi naša túžba, hovoria mudrci. A vzdať sa ovocia činov, to je sebazaprenie. (02)
Niektorí učitelia hlásajú, že by sa človek mal vystríhať akejkoľvek zištnej činnosti, pretože taká činnosť je zlom. Iní zase vravia, že činy by sa mali obmedziť iba na obeti a sebakázeň. (03)
Počuj teda Moje slová, je trojitá konečná pravda o tom, ako sa zriecť sveta. (04)
Nemalo by sa upúšťať od obetí, darov a sebakázne. Naopak, takéto činy by sa mali konať, pretože očisťujú múdreho človeka. (05)
Ale i tieto činy musia byť konané s mysľou zameranou k jedinému cieľu - ako povinnosť a bez túžby po odmene. Toto je Moje posledné slovo, toto je Môj bezpodmienečný zákon. (06)
Trojité je ovocie každého činu: Sladké, horké a bez chuti. Toto ovocie zožíňa človek i vo svojich budúcich životoch, ale tieto plody nezrejú pre tých, ktorí sa ich zriekli, odpútaní od túžby po odmene. (12)
Zatemnelého rozumu je ten, kto myslí, že pôvodcom činov je on sám. (16)
Kto sa nepokladá za pôvodcu činov, nie je poškvrnený žiadnym skutkom, nebude viazaný týmto skutkom i keby pobil celé bojisko. (17)
Pretože lepšie je kráčať vlastnou cestou, hoci nedokonalou, než dokonale konať povinnosti druhých. Kto plní úkol podľa svojej prirodzenosti, nedopúšťa sa zla. (47)
Nikto by sa nemal vyhýbať práci, ktorá prísluší jeho prirodzenosti i keď ju koná nedokonale, pretože všetky činy sú zatienené nedostatkami, ako je oheň zahalený dymom. (48)
Človek, ktorý premohol seba samého, ktorého duch nie je nikde pútaný a ktorého túžby sa skľudnili, odrieka sa tým sveta a dosahuje Najvyššej Dokonalosti. Stáva sa dušou nespútanou činmi. (49)
Si v osudových okovách ukovaných vlastnou prirodzenosťou a čomu by si sa v svojom klame chcel vyhnúť, to i proti vlastnej vôli vykonáš. (60)
Mysli na mňa, slúž Mne, obetuj Mne, uctievaj Mňa a dojdeš ku Mne! Zaväzne ti to sľubujem, pretože si Mi drahý. (65)
Zanechaj všetky iné povinnosti a prikázania, celkom sa mi odovzdaj a následuj Mňa! Chcem ťa vyslobodiť z hriechov. Buď preto dobrej mysle. (66)
Avšak nikdy nesmieš toto učenie prezradiť tomu, kto sa necvičí v sebekázni, ani tomu, kto Mne neslúži, ani tomu, kto je maloverný! (67)
Kto však v najväčšej oddanosti ku Mne oznámi toto učenie Môjmu vyvolencovi, ten nepochybne dôjde ku Mne. (68)

4 KORÁN



4.1 O stvorení človeka


Nech je požehnaný ten, v ktorého ruke je kráľovstvo a ktorý má moc nad všetkým, ktorý stvoril smrť aj život, aby vás vyskúšal, kto z vás má najlepšie skutky. On je mocný, odpúšťajúci.
Ktorý stvoril sedmoro nebies nad sebou. V stvorení Milosrdného nevidíš disharmóniu. Opäť zodvihni zrak, či uvidíš nejakú trhlinu. Potom zdvihni zrak ešte dvakrát, vráti sa k tebe mĺkvy a vyčerpaný.
Veru najspodnejšie nebo sme vyzdobili svetlami a určili sme ich za kamene proti satanom, pre ktorých pripravujeme trest ohňom.
Nesvorili sme nebo a zem a čo je medzitým pre zábavu. 21:16
Stvorili sme vás, dali sme vám podobu a povedali sme anjelom: "Pokľaknite na zem pred Adamom".
Všetci pokľakli, okrem Iblísa. Boh sa ho opýtal: "Čo ti bráni, aby si sa neklaňal Adamovi?"
Iblís odpovedal: "Som lepší ako on, mňa si z ohňa stvoril a jeho iba z hliny"
Boh odpovedal: "Zostúp z raja. Nebudeš sa tu pyšne predvádzať.Odíď odtiaľto, zasluhuješ opovrhnutie"
Iblís hovoril: "Dožič mi odklad až do dňa vzkriesenia"
Boh odpovedal: "Dávam ti odklad"
Diabol odvetil: "Zato, že si ma odvrhol, pripravím ľuďom nástrahy. Budem ich prenasledovať odpredu i odzadu, sprava, zľava. Uvidíš väčšina ti bude neverná" 7:11-17
"Budem ľuďom skrášľovať ich pobyt na zemi a budem ich zvádzať na zlé. Budem navádzať všetkých, okrem tých, ktorí sú Tvojími vernými."
Veru stvorili sme človeka v najkrajšej podobe. 95:4
Potom sme ho zase ponížili medzi najponíženejších. 95:5

4.2 O pozemskom živote


Veru stvorili Sme človeka na zármutok. 90:4
Lebo človek je tvor netrpezlivý, keď sa mu prihodí zlé je malomyseľný a keď sa mu vodí dobre je skúpy. 70:19-21
Má azda človek mať všetko, čo si želá? 53:24
Keby ste vlastnili poklady milosrdenstva Pána, strážili by ste ich z obavy pred spotrebovaním. Človek je tvor lakomý. Pozemský život je len klamlivé užívanie.3:143
Boh vám chce pomôcť, lebo vie, že človek bol stvorený ako slabý tvor. 4:28
Tento pozemský život nie je ničím, len zábavou a hrou. Príbytok na onom svete je skutočným životom. Keby o tom vedeli. 29:64
Vzývajte Pána pokorne a v tichosti, lebo On nemiluje výstredných ľudí. 7:55
Slúž svojmu Pánovi, kým nenadobudneš istotu. 15:99
Kto sa bojí Boha, tomu Boh uľahčí svoje príkazy. 65:4
Žiadna duša nemôže uveriť, ak nemá požehnanie od Boha. 10:99
Ak budete trestať, trestajte tak ako vám bolo ublížené. Ak však trpezlivo znášate zlé, je to lepšie pre všetkých. 16:126
Boh vás netresce za nerozvážnosť vaších slov. Trestať vás bude za úmysel vášho srdca. Boh je odpúšťajúcia a láskavý. 24:225
A nenazývajte tých, ktorí na Božích cestách padnú - "Mŕtví", ale živí aj keď nerozumiete prečo. 17:154

4.3 O pokušení a hriechu


Každej duši my ukladáme iba toľko, na čo vystačí. 7:42
Všetkých skúšame dobrým i zlým a všetci sa ku nám vrátia. 21:35
Veru budeme vás skúšať, kým medzi vami nerozoznáme horlivých a stálych, a preskúmame správy o vás. 47:31
Ak sa vystríhate ťažkých hriechov, dostane sa vám odpustenia a s veľkou pýchou prídete do raja. 4:31
Všetko čo vydáte v tomto boji, vám bude uhradené. 8:60
Lebo s ťažkým prichádza ľahké. 94:5
Tí, čo majú srdcia choré snáď nevidia, že sú v každom roku raz, alebo dvakrát vystavení pokušeniam, no aj tak nerobia pokánie a nepoučia sa. 9:125
Nestaraj sa o tých, ktorí pokladajú náboženstvo za hru a žart a zmámil ich život pozemský. 6:70
Koho nechal Boh zblúdiť, tomu ty nepomôžeš. 4:143
Satan im sľubuje a vzbudzuje vášne, avšak to, čo on sľubuje nie je nič iné iba klam. 4:120
On a jeho druhovia sa pozerajú na vás, vy ich však nevidíte. 7:27
A napokon povie: "Pravdivý sľub vám dal iba Boh, ja som svoj nemohol splniť, nemal som nad vami žiadnu moc. Mne nič nevyčítajte, lež sebe samým. Veru pre neveriacich je pripravený hrozný trest". 14:22
Do každého mesta sme dali najväčších hriešnikov, aby tam pripravovali úklady. Títo si vlastné úklady chystajú na seba a ani o tom nevedia. 6:123
Neveria tomu čo Boh zjavil, z čírej závisti, že Boh prejavuje svoju milosť tomu zo svojich služobníkov, komu chce. 11:90
Kto je neveriaci, tomu sa jeho nevera vráti. 35:39
Títo prepadli bludu a čakajú vodu, odkiaľ nikdy nepríde. 13:14
Ich srdcia ostali tvrdé a diabol im ich skutky vychválil. 6:43

4.4 O posmrtnom živote


Priali ste si smrť, skôr ako ste ju stretli. A keď ste ju mohli vidieť na vlastné oči, ušli ste pred ňou. 3:143
Boh si berie k sebe duše zomrelých, aj duše tých, ktorí nezomreli, počas spánku. 39:42
On jediný vám v noci život berie a vie čo robíte cez deň. Keď príde vaša hodina, zobudí vás. Vrátite sa k Nemu a povie čo ste robili. 6:60
V deň vzkriesenia Ho budete chváliť a bude sa vám zdať, že ste len krátko spali. 17:52
A čo sa týka toho, komu bude daná kniha do pravej ruky, jeho zúčtovanie bude ľahké, a radostne sa vráti k svojim. 84:7
Aby Boh mohol oddeliť zlé od dobrého, zlých poštval proti sebe, aby ich napokon zhromaždil v pekle. Takíto prepadnú záhube. 8:37
Kto k Pánovi ako hriešník príde, pre toho je pripravené peklo, v ňom ani nezomrie, ani nežije. 20:74
Zázraky sme ukázali ľuďom pevnej viery. 14:118
A tí čo uverili, či kresťania, židia, sabejci, polyteisti, alebo modlári. Boh bude medzi nimi rozlišovať v deň zmŕtvychvstania, lebo on je svedkom všetkých vecí. 22:17

4.5 O Bohu jedinom


Boh je ľútostivý a odpúšťajúci. 4:152
Ku každému národu prišiel posol. 10:47
Veru vyslali sme Noema a Abraháma a dali sme jeho potomstvu proroctvá a Písmo. Niektorí z nich boli vedení správne, mnohí z nich však boli hriešní.
Veru, dali Sme Mojžišovi Knihu, po ňom sme poslali iných poslov, Máriin Ježiš, posilnený Duchom Svätým mal moc konať zázraky. 11:87
Povedz: "Vzývajte Boha alebo Milosrdného. Ktorýmkoľvek menom ho nazývate, len Jemu jedinému to patrí. Pri modlitbe nehovor veľmi nahlas, ani veľmi potichu." 17:111
Tí, ktorých uctievate popri Bohu, sú rovnakými služobníkmi ako vy. Len si ich uctievajte a nech odpovedia ak sú pravdovravní. 7:194
A tí, ktorých vzývajú namiesto Neho, sa za nich nemôžu prihovoriť, okrem tých, ktorí dosvedčujú a poznajú pravdu. 43:86
Nehádajte sa s ľudom Písma, iba ak v najlepšom úmysle, okrem tích, ktorí konali neprávosti. Tí, ktorí sa hádajú o Bohu, potom ako ho vypočuli, tých základ je falošný u ich Pána. Príde na nich hnev a prísny trest. 42:16
Vravte, veríme tomu, čo nám bolo zoslané a čo bolo zoslané vám. Náš Boh a váš Boh je jediným Bohom a Jemu sme odovzdaní. 29:46
Tým, ktorí veria v Boha a Jeho poslov a nerobia medzi nimi rozdiel, tým sa dostane dobrej odmeny. Predpisovali sme im len to, aby sa usilovali zapáčiť Bohu, a oni nedbali na to tak, ako dbať mali.
Veriacim medzi nimi sme však dali ich odmenu, ale mnohí z nich boli hriešní. 57:26-27

4.6 O Zvestovaní panej Márii


Aj Máriu, dcéru Imránu, ktorá si chránila panenstvo. Preto sme do nej vdýchli svojho ducha a uverila slovám svojho Pána a Jeho Písmu a bola jednou z pokorných. 66:12
A tiež povedz o Márii, ktorá panenstvo svoje strážila a ktorej Sme vdýchli cez Ducha Svätého syna, ona,i jej syn, to sú znamenia Božie. 21:91
Spomeň si, ako anjeli povedali: "Mária! Boh Ťa vyvolil spomedzi všetkých žien na svete a urobil ťa čistou. Mária, počúvaj svojho Pána, vzývaj Ho a klaňaj sa spolu s tými, čo sa klaňajú."
Toto je jedna z tajných správ, ktoré ti zvestujeme. Nebol si medzi tými, ktorí ťahali lós o to, kto z nich sa má starať o Máriu a nebol si ani medzi tými, ktorí sa o to hádali.
Anjeli prehovorili: "Pozri, Mária, Boh ti oznamuje správu o Slove, ktoré pochádza od Neho. Jeho meno bude Mesiáš, Ježiš, syn Márie, bude vo vážnosti na tomto i onom svete a bude blízko Boha postavený. Bude už v kolíske hovoriť k ľuďom ako dospelý a bude dobrý."
Mária prehovorila: "Môj pane, ako môžem mať syna, keď sa ma žiadny muž nedotkol?"
Dostalo sa jej odpovede: "Boh stvorí, čo chce, ak sa tak rozhodne, povie Staň sa!" a stane sa. A Boh ho naučí Písmu, múdrosti, Tóre a Evanjeliu. Pôjde ako posol ku deťom Izraela a takto povie: "Prišiel som k vám s posolstvom od vášho Pána. Z hliny vytvorím podobu vtáka, vdýchnem mu život a s požehnaním Boha vzlietne. Uzdravím s Božím dovolením slepého, uzdravím malomocného, vzkriesim mŕtvych a odhalím vám čo jete a čo uchováte vo vašich príbytkoch. Toto sú znamenia pre vás, ak veríte. Prišiel som, aby som potvrdil, čo bolo predo mnou zjavené z Tóry, aby som vám dovolil robiť veci doteraz zakázané. Prišiel som k vám so znamením od vášho Pána. Bojte sa Boha a poslúchajte ma. Boh je mojím i vaším Pánom, preto Mu slúžte. To je správna cesta.
Keď Ježiš vybadal, že neveria, opýtal sa:
"Ktorí z vás chcú byť mojimi pomocníkmi u Boha?"
Odpovedali apoštoli:
"My budeme pomocníkmi Božími, uverili sme v Boha a buď svedkom, že sme moslimovia. Pán náš, uverili sme v to, čo si nám zjavil a následovali sme posla. Zapíš nás medzi tých, ktorí vydávajú o ňom svedectvo."
Vymysleli si ľsti a Boh si tiež vymyslel ľsti. Boh dokáže najlepšie vymýšľať ľsti. Spomeň si ako Boh povedal:
"Ježiš, vezmem Ti život a chcem Ťa vyzdvihnúť ku Mne a zbavím ťa nevercov. Postavím tých, ktorí ťa budú následovať, nad tých, ktorí neuverili až do dňa vzkriesenia. Potom sa ku Mne navrátite a tam vás rozsúdim v tom, v čom ste sa preli." 3:42-55
Poslali sme k nej Ducha Svätého, ktorý sa zjavil ako normálny muž.
Mária povedala:
"Utiekam sa pred tebou k Milosrdnému, ak sa ho aj ty bojíš"
Muž povedal:
"Ja som posol tvojho Pána, aby som ťa obdaroval čistým chlapčekom"
Mária povedala:
"Ako môžem oťarchavieť, keď sa ma ešte žiaden muž nedotkol - a ja nie som nepočestná"
Muž povedal:
"Stane sa ako náš Pán prikázal. To je úloha pre Neho ľahká a bude to znamenia pre ľudí i prejavom Nášho milosrdenstva." 19:17-21

4.7 O Ježišovi Kristovi


Potom sme v ich stopách vyslali Našich poslov. Vyslali sme Ježiša, syna Márie, dali sme mu Evanjelium a do sŕdc jeho nasledovníkov sme vložili láskavosť a milosrdenstvo. Rehoľníctvo si však vymysleli sami.
Vy, ktorí veríte, buďte Božími pomocníkmi, ako povedal svojim učeníkom Ježiš, syn Márie:
"Ktorí sú mojimi pomocníkmi na Božej ceste?"
Učeníci odvetili:
"My sme Božími pomocníkmi"
Časť detí Izraela uverila a druhá časť neverila. Veriacim sme pomohli proti ich nepriateľom a zvíťazili. 61:14
A Ježiš, syn Márie, povedal:
"Deti Izraela, ja som Božím poslom k vám, potvrdzujúcim Tóru, ktorá bola predo mnou a zvestujúcim posla, ktorý má prísť po mne,
ktorého meno je Ahmad."
Keď však prišiel k nim so zreteľnými znameniami povedali:
"Toto je zrejmý čarodejník" 61:6
Z našej vôle kráčal Ježiš po stopách prorokov, aby potvrdil čo bolo z Tóry pred nimi zjavené a dali sme mu Evanjelium. 5:46
Veď Ježiš nie je ničím, len služobníkom, voči ktorému sme boli milostiví a urobili sme z neho príklad pre deti Izraela.
Veru, on slúži tomu, aby ste vedeli o Hodine. 43:59
Prekliali Sme ich, že voči Márii viedli ohováračské reči a tiež preto, lebo hovorili:
"Pozri zabili sme Mesiáša Ježiša, syna Márie, posla Božieho."
Veru oni ho nezabili ani neukrižovali, im sa len tak zdalo, ale ukrižovali naňho sa podobajúceho. Tí, ktorí majú rozdielne mienenie,
sú v skutočnosti na pochybách o ňom. Nemajú o ňom žiadne poznatky, ale majú len dohady. V skutočnosti ho neusmrtili. 4:157

4.8 O Trojici


Boh sa spýtal:
"Ježiš, bol si to snáď ty, kto ľuďom povedal: Vezmite si mňa a moju matku ako dve Božstvá vedľa Boha?"
A Ježiš odpovedal:
"Neprináleží mne, aby som hovoril, na čo nemám právo. Keby som to povedal, Ty by si to dobre vedel, lebo Ty vidíš do mojej duše, ja však neviem, čo je v Tvojej. Ty jediný poznáš všetky tajomstvá". 5:116
Vlastníci Písma, neprekračujte vašu vieru a hovorte o Bohu pravdu! Mesiáš Ježiš, syn Márie, je poslom Božím, je slovom Boha, ktoré vložil do Márie a duchom z neho vychádzajúcim. Verte v Neho a jeho poslov a nehovorte
"Trojica"
bude to pre vás lepšie. Boh je jediným Bohom a je povznesený nad to,aby mal syna. Jemu patrí všetko, čo je na nebesiach a na zemi. 4:171
Sú neveriaci, ktorí hovoria:
"Mesiáš, syn Márie, je Boh"
A Mesiáš povedal:
"Synovia Izraelskí, ctite si Boha, môjho i vášho Pána. Lebo tomu, kto okrem Boha jediného bude vyznávať bohov iných, tomu Boh zakázal raj a jeho obydlím bude oheň pekelný. Neveriaci nenájdu ochrancov."
Nevercami su tí, ktorí vyhlasujú:
"Boh je tretí z trojice",
kým božstvo neexistuje okrem Boha jediného. A ak neprestanú takéto nepravdy rozširovať, postihne ich prísny trest. 5:72-73
Židia hovoria:
"Uzair je syn Boží"
kresťania hovoria zas:
"Kristus je syn Boží"
Takto napodobňujú reč nevercov pred nimi. Nech ich Boh zahubí. Akí sú len nerozumní. 6:30
Písmo je aj preto, aby varovalo tých, ktorí hovoria, že Boh si prisvojil syna, hoci nemajú o tom žiadnych poznatkov. Sú to len jedovaté lživé slová vychádzajúce z ich úst. 18:4
Ak ťa obviňujú z klamstva, tak už tí čo žili pred nimi obviňovali z klamstva svojich poslov, ktorí k nim prišli so zjavnými znameniami, s Písmami a osvietenou Knihou. 35:25

4.9 O moslimoch a kresťanoch


Zistíš, že ľudia, ktorí sú najväčšími nepriateľmi veriacich, sú židia a pohania, ktorí k Bohu pridružujú iných. A naopak najväčšími priateľmi veriacich su tí, ktorí vyhlasujú:
"Sme kresťanmi"
Je to preto, že sú medzi nimi kňazi, ktorí to dosvedčujú. 5:82
Židia i kresťania hovoria:
"My sme dietky i miláčikovia Boží"
ty im takto odpovedz
"Prečo vás teda trestá za vaše hriechy?"
Nie je to tak, ste ľudia z tých, ktorých on stvoril. Odpúšťa a trestá, koho On chce. Jeho je panstvo nad nebom i zemou. K nemu sa všetci vrátime.5:18

5 LAO-C' - TAO TE ŤING



5.1 I.zvitok


Už na počiatku Neba a Zeme, keď ešte nebolo nič pomenovateľné, bola Matkou Roditeľkou desaťtisícov možných pomenovateľností. (1)
Neviem, koho potomkom je, no akoby tu bola už pred Nebeským Cisárom! (4)
Nič na udržiavanie Stredu! (5)
Priveľká pocta je pre ľudské telo rovnakým utrpením ako utýranosť. (13)
Len ten, kto vie svoje telo obetovať Podnebesiu, len ten si cení Podnebesie nad telo a kto je schopný zamilovať si ho nad telo, tomu môže byť Podnebesie zverené. (13/II)
Pridŕžaj sa Cesty minulosti, aby si sa vyznal v prítomnosti. (14/II)
... a potom už ani strata tela nebude nijakou pohromou (16/II)
Davy sa pachtia po nadbytku, len ja by som sa najradšej všetkého zbavil, pachtia sa po vedomostiach a veciam chcú prísť na kĺb, len ja jediný som zasnený a od všetkého odpútaný. (20/II)
...Nevystavuje sám seba na obdiv a preto je osvietený
Nedáva sám sebe za pravdu a preto je uznávaný
nie je sebecky priebojný a preto je úspešný
nie je na seba namyslený a preto sa stáva vodcom ľudí.
A len preto, že na nikoho neútočí, niet v Podnebesí nikoho, kto by chcel zaútočiť naňho.(22)
Veď ani víchrica nevíchri až do rána a ani prietrž mračien netrvá celý deň a ak Nebo a Zem nie sú schopné spôsobovať niečo dlhodobo, tak čo potom človek ?! (23)
Je vari niečo horšie než sa prepchávať a pachtiť za vecami ?! (24)
Neviem toho pomenovanie, a preto ho označujem znakom: Cesta
Čo je obrovské, o tom možno povedať, že je rozpínavé
Čo je rozpínavé o tom možno povedať, že je nekonečné
Čo je nekonečné o tom možno povedať, že je nenavracajúce sa. (25)
Zákony Vládcu určuje Zem, zákony Zeme určujú Nebesia, zákony Nebies určuje Cesta Tao a Cesta Tao je zákonite sama zo seba!
Ťažké je koreňom ľahkého, pokojné je pánom upachteného. (26)
Naozajstný Človek v záujme trvalého dobra a pomoci ľuďom nikdy ľudí nepodceňuje (27)
Naozajstný Človek odmieta krajnosti, odmieta výstrednosti, odmieta extravagantnosti (29)
Lebo nad kým veci víťazia, ten veľmi skoro začne byť vysilený (30)
Nech by vyzerali akokoľvek sľubne, vojská a zbrane nie sú šťastné prostriedky a veciam sú len na škodu (31)
Ak všetci vznešení zotrvajú v takomto svojom postoji, úctu nadobudne smerovanie doľava,
ak začnú využívať vojská a zbrane znamená to, že si ich obdiv získalo smerovanie doprava
Šťastnými skutkami smerujete doľava, nešťastnými doprava (31/II)
Keď začnete nariaďovať ľuďom čo a ako, vznikajú tým určenia. A každé určenie je dočasné (32)
Porozumieť iným, to je rozumnosť. Spoznať seba, to je osvietenosť! Zvíťaziť nad inými, to je sila, zvíťaziť nad sebou to je mohutnosť! Vedieť sa uspokojiť, to je bohatstvo. Prinútiť sa k činorodosti, to je dôkaz pevnej vôle! Nevzdávať sa toho, akým mám byť, to je vytrvalosť, a potom zomrieť a nepominúť - to je dlhovekosť (33)



5.2 II.zvitok


Objasňovaním akoby sa zatemňovala, vstupovaním na Ňu akoby sa z nej odchádzalo
V Jej najvekolepejšej čistote a rýdzosti akoby bola hanebnosťou v najobšírnejšom rozpätí akoby bola neschopnosťou v najspoľahlivejšom stave úplnou nespoľahlivosťou a v najvyrovnanejšej polohe úplnou nevyváženosťou! I tá Jej najštvorcovitejšia štvorcovitosť akoby bola bez rohov i tá Jej najdokonalejšia účelnosť akoby sa skoro neplnila i ten Jej najsilnejší zvuk akoby bol nezvučný i tá jej najvýraznejšia podoba akoby bola beztvará (41)
Cesta Tao tvorí Jednotu. Jednota tvorí Dvojakosť. Dvojakosť plodí Trojitosť. Trojitosť plodí desaťtisíce vecí všetvorstva a desaťtisíce vecí všetvorstva odnáša prúd jin a prináša prúd jang (42)
Povesť či telo, čo z toho ti je milšie? Telo či bohatstvo, čo z toho ti je viac hodné. Dosiahnutie vysokopostavenosti, či riziko záhuby, čo z toho je pre teba škodlivejšie? A to je aj dôvod, prečo sa za prehnané oddávanie láske draho platí prečo sa prehnaným hromadením bohatstva dospieva k záhube. Kto sa vie uspokojiť, nebude zahanbený kto vie kedy prestať, nebude ohrozený (44)
Jedine v schopnosti uspokojiť sa je naozajstné uspokojenie a jednoduchosťou akoby sa naopak ešte skomplikovala (46)
Veď ak priďaleko zádeš, omnoho menej je tvoja pamäť schopná obsiahnuť! (47)
Aj bez vykročenia z dverí sa dá spoznať Podnebesie...spoznáva bez toho, aby za tým chodil, pomenúva bez toho, aby na to pozeral a završuje bez toho, aby do toho zasahoval.
Aby bol dobrý nielen voči dobrým, ale aby bol dobrý aj voči zlým a neschopným ľuďom.. (milujte svojich nepriateľov) (49)
Každý , kto počúvne , ako správne žiť, tomu neskríži životnú cestu nijaký tiger ani jednorožec (pokušenie) (50)
Cestou Tao zrodené, energiou Te živené, v podoby veci sformované a fyzickou silou dotvorené - to je skutočne dôvod, prečo si desaťtisíce vecí všetvorstva nemajú nič väčšmi vážiť než práve Cestu (jediným cieľom je lena a len Boh) (51)
Ak má Podnebesie počiatok, má teda a Matku. A kto dospel k pochopeniu, že má Matku, pochopil aj to, že je jeho dieťaťom...A potom už ani odtelesnenie by nemalo byť preňho pohromou. Zablokuj vstupy svojho vnútra a uzatvor brány ich prienikov a tvoje telo ostane bez vyčerpania... a potom už ani zrieknutie sa telesnosti nebude pre vás nešťastím a to je to, čím znovu nadobudnete stálosť! (52)
Veľkolepá Cesta Tao je však v skutočnosti veľmi prostá a ľudia si ju preto radi skracujú (53)
Čo sa dobre zakorenilo nevytŕhajme, čo sa dobre uchytilo neopúšťajme (54)
Byť múdry neznamená veľa hovoriť, veľa hovoriť neznamená byť múdry. Uzatvárať výstupy zo svoho vnútra, uzamykať ich brány,
otupovať ostrie ich útočnosti, vymaniť sa pritom z neobjektívnosti, zmierniť svo lesk a zmieriť sa so svojím prašným svetom, to je to, čo sa dá nazvať tým najprapôvodneším stotožnením sa! Preto
Nesnažte sa nič získavať len preto, že je to vzácne,
nesnažte sa nič získavať ani z vlastnej rozhadzovačnosti,
nesnažte sa nič získavať ani zo ziskuchtivosti,
nesnažte sa o to ani zo zlomyseľnosti,
nesnažte sa o to ani z hrabivosti,
ba nesnažrte sa o to ani z ochoty zbedačenia sa!
A tak teda konajte len v snahe obohatenia Podnebesia! (56)
Ľudia vyrábajú stále viac prostriedkov pre zisk a blahobyt, no vkrajinách a rodoch to vyvoláva stále väčšiu hrubosť a ľudskú bezcharakternosť (57)
Naozajstný človek ma byť zásadný no neohrozujúci, dôsledný, no neubližujúci, presný, no neobmedzujúci, žiarivý, no neoslepujúci. (58/II)
Len skromnosť a ukáznenosť je skutočne tým, čo sa dá nazvať predvídavosťou! (59)
Ak dokážete trpezlivo dozerať na to, aby podnebesie postupovalo cestou Tao, potom sa duše zosnulých nebudú stávať po smrti démonmi...potom ich démonstvo nebude ubližovať ľuďom...a potom ani Človek nebude nútený nikomu ubližovať a tak si tieto dva svety nebudú vzájomne škodiť, pretože energia Te bude nimi prúdiť neporušene! (60)
Vykonáva nezasahovaním, zariaďuje nevmiešavaním sa, ochutnáva nevychutnávaním, tvorí veľké z malého, mnohonásobné z nemnohého, na zlo reaguje plodotvornou energiou Te, predvídavo rieši obťažne pomocou jednoduchého, vytvára veľké z úplne nepatrného, všetky ťažko riešiteľné veci v Podnebesí nevyhnutne vždy začína od jednoduchosti a drobnosti. A preto takýto Človek sa nikdy veľkým nerobí, no práve preto je schopný ľudskej veľkosti...zjednodušovaním si mnohé nevyhnutne skomplikujete! (63)
Čo je spokojné, to sa dá ľahko udržať, čo ešte nie je vo veštebné ryhy vypálené, to sa dá ľahko preznačiť...všetko teda možno vykonať, kým ešte vykonané nie je a všetko možno usporiadať, kým to ešte nie je rozvrátené...tisíc li dlhé putovanie započalo prvým krokom. Naozajstný človek nepodlieha túžbe pachtenia sa po ťažko získateľnom tovare.
Dobrý veliteľ nie je bojachtivý, dobrý zápasník nie je vynetlivý, dobrý premožiteľ nie je zádrapčivý, dobrý ovládateľ ľudí sa vie podriadiť! (68)
Naozajstnému Človeku a spod vrecoviny žiari z hrude drahokam! (70)
No iba ten, kto si v chorobe prizná, že je chorý, dokáže sa svojej choroby zbaviť (71)
No len ten, kto nie je schopný vyvolávať nenávisť, len ten naozaj nikdy nebude znenávidený! (72)
Nebeská Cesta Tao akoby bola napínaním obrovského luku. Čím viac sa napína, tým viac sa ohýba, čím menej sa napína, tým viac sa nahor zdvíha. Kde má prebytok tam uberá, kde má nedostatok tam pridáva. Ľudská Cesta Tao však býva inakšia: z nedostatkov uberá, aby poslúžila prebytkom (77)
Dôveryhodné slová nebývajú ľúbivé, Ľúbivé slová nebývajú dôveryhodné (81)

Zozbierané 24.11.2008