BHAGAVADGÍTA

(výber)

Druhý spev


Hoci hovoríš múdro, tí, ktorí sú ešte múdrejší netrúchlia pre živých ani mŕtvych, (11)
pretože nikdy sa nestalo, aby nebolo Mňa, ani teba ani týchto kráľov a nikdy nebude, aby sme prestali byť. (12)
Nesúcno nemôže nikdy vzniknúť a súcno nemôže nikdy zaniknúť. Tí ktorí poznajú Pravdu to vedia. (16)
Duch nikdy nezabíja, ani nemôže byť zabitý. (19)
Pretože zrodené musí zomrieť a zomreté musí sa znovu narodiť. Prečo teda oplakávať vec nevyhnutnú? (27)
Pre človeka čestného je hanba horšia než smrť. (34)
Pozeraj rovnako na bolesť ako na radosť, zisk ako na stratu, výhru ako na prehru. (38)
Toto je cesta človeka pevného predsavzatia s jediným cieľom, pretože cesty nestáleho človeka sú rozmanité a spletité. (41)
Pre osvieteného, ktorý pozná Pravdu, majú všetky sväté knihy význam ako studňa v čase povodne. (46)
Nech tvoje činy nemajú spojenie s ovocím tvojich činov. Nech odmena nie je podnetom tvojich skutkov. Ale ani sa neoddávaj nečinnosti. (47)
Lákadlá zmyslov nemajú moc nad človekom zdržanlivým, nezaniká však ešte jeho túžba, tá sa stráca až u toho kto uzrel Najvyššieho. (59)
Neviazané zmysly prudko dorážajú i na myseľ múdreho, ktorý usiluje o dokonalosť. (60)
Nech ich udrží na uzde, nech vloží svoju dôveru do mňa. Pretože spoľahlivá je múdrosť človeka, ktorý ovládol svoje zmysly. (61)
Myšlienka na nejakú vec rodí príchylnosť k tejto veci. Z príchylnosti sa rodí túžba, z túžby vášeň. Vášeň rodí klam, klam rodí zmätok a zmätok v mysli prináša človeku zánik. (62)
Človek nestálej mysle nevie čo je rozjímanie. Kto nepozná rozjímanie nepozná kľud a nepoznajúc kľud odkiaľ môže potom očakávať šťastie. (66)
Človek, ktorý dosiahol stavu stotožnenia s Najvyšším, nepodlieha klamu a hoci až na samom konci života spočinie v Ňom, dospeje k večnej a zvrchovanej blaženosti. (72)

Tretí spev


Človek, ktorý predstiera, akoby bol pohrúžený do rozjímania, zatiaľ čo myšlienkami spočíva u zmyslových obrazov je pokrytcom, pretože klame samého seba. (06)
Svet púta ľudstvo k činnosti bez cieľa. (09)
Takto určil Tvorca, aby beh života krúžil okolo stredu, ktorým je obeť. Kto sa neúčastní tohoto kolobehu, žije v omyle, pretože otročí svojim zmyslom. Takýto život je márny. (16)
Čo teda tak silne núti človeka, aby konal proti svojej vôli? Je to žiadostivosť, hnev rodiaci sa z vládychtivej vášne, lačnej chtivosti a temnej nevedomosti, ktorá je úhlavným nepriateľom ľudí. (36)
...žiadostivosť zastiera poznanie ducha... (38)
jej nenásytné plamene sú večným nepriateľom ľudí. Vnímajúce zmysly, hĺbajúca myseľ a rozlišujúci rozum sú krbom tohoto ohňa. Ak sa rozdúcha tento oheň oklame človeka a zatieni jeho múdrosť. (40)
Nie je však ľahké žiadostivosť prekonať. (43)

Štvrtý spev


Obaja sme prešli mnohými zrodeniami, ja si ich všetky pamätám, ale ty nie. (05)
Keď cnosť upadá a spravodlivosť je ušľapavaná do prachu, tu sa vždy rodím splodiac sám seba, aby som znovu obnovil svoj poriadok. (07)
Ten kto vskutku pozná Moju prirodzenosť, Môj pravý pôvod, odvrhne v okamžiku svojej smrti svoje telo a nezrodí sa opäť v tomto hmotnom svete. (09)
Prichádza ku Mne oslobodený od vášne, odpútaný od strachu, zbavený hnevu, Mnou naplnený a očistený Poznaním. (10)
Vedz, že na konci každej cesty čakám Ja, pretože všetky cesty, sú moje cesty a ako ľudia pristupujú ku mne, tak ich prijímam i Ja. (11)
Tí, ktorí si prajú svetský zdar, klaňajú sa svetským bohom, pretože v tomto svete rýchlo prichádza zdar, rodiaci sa zo svetských činov. (12)
Na Mne činy nespočinú, ani netúžim po ovocí činov. (14)
Na plti tohoto poznania i najväčší hriešnik prepláva vodstvo nerestí. (36)
Pretože ako planúci oheň spaľuje drevo, tak i oheň Poznania na popol spaľuje dôsledky minulých činov. (37)

Piaty spev


Oslobodený je človek, ktorý nepozná nenávisť ani túžbu, pretože sa povzniesol nad dobro i zlo. (03)
Kto pozná túto pravdu, hovorí: "Nič nekonám ja sám. Zrakom nevidím ja, sluchom nepočujem ja, pri chôdzi nechodím ja, v spánku nespím ja a pri dýchaní nedýcham ja. (07)
Keď hovorím, dávam či prijímam, otváram či zatváram oči, vždy viem, že to nie ja, ale oje zmysly sa takto hrajú, ako deti so svojimi hračkami. (08)
Nestvoril som človeka, ani samotný čin preto, aby skutky boli späté so svojimi výsledkami. Iba vonkajšie javy tak balamutia všetko ľudstvo. (13)
A tí, ktorých podstatou je To Najvyššie, ich oporou je To, ich dovŕšením je To, tí všetci duchom sústredení na Najvyššieho, sú očistení od všetkých klamov a už nikdy sa na tento svet nevracajú. (16)
Múdri vidia tú istú bytosť vo všetkom...vnímajú totožnosť všetkého (17)
Človek, ktorý nelipne na zmyslových vnemoch z vonkajšieho sveta, zažíva blaženosť vo vlastnom vnútri. A ešte v tomto živote okúsi šťastie nesmrteľnosti. (20)
Rozkoše, ktoré vykvitnú z pôdy zmyslového vnímania plodia iba smútok, pretože kvitnú len preto, aby zvädli. Múdry človek v nich nehľadá zaľúbenie. (21)

Šiesty spev


Nezávisieť na ovocí činov znamená zvládnutie mysle, onej strojkine premien a zrieknutia sa svojho sebectva a túžby. (02)
Pretože ten, kto zvíťazil nad sebou samým, má v sebe svojho priateľa, ale kto si nepodmanil samého seba, ten má v sebe úhlavného nepriateľa. (06)
V chlade i žiare, radosti i bolesti, cti i potupe, vidí človek ukľudnenej mysle neustále pred sebou svojho večného ducha. (07)
Jeho duch je ukojený znalosťou a Poznaním. Jeho zmysly sú poslušné a on zostáva nehybný ako kovadlina, nech sa na nej tepe zlato, tlčie kameň či mliaždi hlina. (08)
Kto dospel k duchovnému poznaniu, hľadí rovnako na spravodlivých ako na hriešnych, na stúpencov ako na odporcov, na protivníkov ako na bratov, na nepriateľov ako na priateľov. (09)
Avšak nenájde ma ten, kto svoje úsilie prepína, kto je príliš mnoho, alebo príliš málo, ani kto spí príliš mnoho, alebo málo. (16)
Iba ten, kto je striedmy v jedle, odpočinku, práci, spánku a bdení, len ten môže sebakázňou stíšiť svoje strasti. (17)
Nech svojim neskonalým úsilím zvládne a skrotí všetko, čo znekľudňuje a rozochvieva jeho potulnú myseľ. (26)
Vo splynutí s Najvyšším Vedomím je jeho duša vymanená z myšlienky na dobro a zlo, pre nekonečnú milosť a slasť. (28)
Kto uctieva Moju prítomnosť vo všetkých veciach a všetky veci vidí ako jedno jediné, nech žije akokoľvek, žije vo Mne. (31)
Kto cíti radosť i bolesť druhých tak, ako by pociťoval radosti a bolesti svoje vystúpil na najvyšší vrchol. (32)
Aký osud potom stihne toho, kto nie je schopný takto cvičiť svoju myseľ, hoci je plný viery a kto je váhavý v činoch, hoci plný oddanosti? (37)
Vpravde na tomto ani na onom svete nehrozí skaza človeku, ktorého máš na mysli, pretože koná dobro, nie je nikdy stratený...Pretože sa narodí v rodine múdrych a pravde oddaných ľudí, v dome lesku a čistoty. (40)
Predchádzajúcim úsilím je vedený k cieľu, pretože prebudenie ducha, ktoré ho vynáša je mocnejšie než sila obradu a vyššie než moc svätých písem. (44)
Pretože ten, kto Mňa usilovne hľadá vo svojom vnútri, s láskou mi oddane slúži a všetky svoje myšlienky venuje Mne - ten je so Mnou najdôvernejšie spojený. (47)

Siedmy spev


...Ja som prapočiatok i koniec všetkých svetov. (06)
Vedz, že všetko čo vychádza z cnosti i to, čo vzíde z vášne a temnoty, to všetko je prejavom Mojej energie. Som všetkým, bez toho aby som na niečom závisel. Nie som v týchto veciach, ale tieto veci sú vo mne. (12)
Po mnohých zrodoch splýva múdry človek nakoniec so Mnou, pretože vie že Ja som príčinou všetkých príčin. Zriedka sa však ľudská duša pozdvihne k takejto vznešenosti. (19)
Kto sa klania, akémukoľvek tvaru Boha s pravou vierou, Ja ho v tejto viere podporujem. (21)
A ak sa verne drží svojej viery, nájde v nej naplnenie, ktoré v skutočnosti udeľujem Ja sám. (22)
Avšak plody zbierané ľuďmi obmedzeného poznania sú pominuteľné. Vyznávači bohov idú k bohom, tí, ktorí zbožňujú Mňa, prídu ku Mne. (23)
Ľudia mdlého ducha, ktorí nie sú schopní pochopiť Moju nemennú a nadzmyslovú podstatu, stotožňujú hru Mojich nespočetných premien so Mnou. (24)
Zahalený kúzlom klamu nie som viditeľný všetkým, tak zostávam pred ošaleným svetom utajený. Ja, ktorý som nepočatý, nezrodený a nepominuteľný. (25)
Preto ľudia cnostných činov, ktorí sa odpútali od hriechov a od oných protikladných ilúzií, uctievajú Mňa s neochvejnou vierou. (28)
A tí, ktorí Mňa poznávajú ako najvyššieho Pána neba, Zeme, ako plameň v obetnom ohni, ako vševládnucu podstatu všetkých javov, vstupujú do Mňa v hodine smrti. (30)

Ôsmy spev


Ten, kto sa v hodine smrti sústredí len na mňa, odvrhuje telo a uberá sa ku Mne. O tom nie je pochýb. (05)
Pretože na čom v hodine smrti závisí myseľ, k tomu zamieri duch v okamžiku svojho uvoľnenia. (06)
S mysľou od všetkého odpútanou privyknutou rozjímať a so srdcom sústredeným na Najvyššiu bytosť, dospeješ isto iste k Bohu. (08)
Vo všetkých svetoch, najvyšších i najnižších vládne zákon života a smrti. Nad nimi sídlim Ja a kto vo Mňa dospeje, je zbavený ďalších zrodení a umieraní. Pretože kto Mňa našiel, nerodí ani neumiera už viac. (16)
Tí, ktorí vedia, že Brahmov deň trvá tisíc vekov a že po tisícoch vekov končí jeho noc, vedia, čo je noc a čo je deň. (17)
Na úsvite Brahmovho dňa sa svet rodí z neviditeľna a s príchodom Brahmovej noci sa zasa rozplýva. (18)
Zástupy bytostí, ktoré znova a znova vznikajú, sa s príchodom noci bez vlastnej vôle rozplynú a s príchodom dňa povstávajú. (19)
Avšak za týmito vesmírnymi svetmi svetla a temnoty sídli nezmerateľné bytie, ktoré nevzniká a nezaniká, ktorého sa nedotkne skaza a kam ani nedospejú ohlasy nových zrodov. (20)
Ak v čase svetla, dňa, svetlej polovice mesiaca a v šiestich mesiacoch púte slnka na sever odchádzajú ľudia znalí Brahma, dospejú k Brahma. (24)
Tí ktorí opúšťajú svet v čase dymu, noci, tmavej polovice mesiaca, alebo v dobe šiestich mesiacov, keď slnko putuje na juh, dospievajú k mesačnému svetlu a vracajú sa späť k pozemskému životu. (25)


Deviaty spev


Tebe, ktorý kladieš skúmavé otázky, odhalím teraz najhlbšie poznanie získané rozjímaním a ak mu porozumieš, vyslobodíš svoju dušu zo strastí hmotného bytia. (01)
Tieto znalosti sú neprístupné tým, ktorí sú bez viery. Tí ku Mne neprídu a budú neustále vyšľapávať kruh času, zrodu a skonu. (03)
Vedz, že som obsiahnutý vo všetkých tvaroch, ale žiaden tvar neobsahuje Mňa. (05)
To kvôli Mne obiehajú obežnice vo svojich dráhach. (10)
Prebývam i v ľudských tvoroch, ale šialenci Ma v sebe nevidia. Neuvedomujú si moju prítomnosť. (11)
Sú zvedení na rázcestie márnymi nádejami, márnymi činmi, márnymi vedomosťami a márnym myslením. (12)
Znalci véd, ktorí Mi obetujú, očisťujú sa od hriechu a modliac sa iba preto, aby dosiahli nebo, budú používať nebeské slasti, ktoré však raz skončia. (20)
Aj tí, ktorí sa z lásky koria iným bohom, Mňa tým uctievajú, ale cesta po ktorej kráčajú nie je Mojou cestou. (23)
Aj najväčší hriešnik, ktorý Mňa bude uctievať a vystríha sa ďalšieho zla vo svojej oddanosti ku Mne, obdrží milosť za svoju veľkú vieru. (30)
Skoro i on bude spravodlivý a vyslúži si večný mier. Prehlasujem, že nikto z mojich služobníkov nebude zatratený! (31)


Desiaty spev


Pretože ja povyšujem tých, ktorí Mňa milujú neochvejnou láskou a udeľujem im múdrosť, ktorou Ma možno dosiahnuť. (10)
Ó nemôžem sa nasýtiť lahodnosti Tvojich slov, Bože! (18)
...V mierach som časom... (30)
Som počiatok, stred i koniec všetkých javov. Medzi vedami som duchovnou vedou o vlastnom Ja a pre logikov som konečnou Pravdou. (32)
...v zložených slovách vyjadrujem oba významy. (33)
...medzi ročnými obdobiami som jarou... (35)


Jedenásty spev


Som nezdolné bytie zahladzujúce čas v srdci všetkého tvorstva... (32)
Čokoľvek som si dovolil povedať z nepozornosti, alebo lásky, keď som Ťa oslovil iba "Krišna, môj priateľu", či sa na Teba díval ako na svojho druha, učinil som iba preto, že som si nebol vedomý Tvojej veľkosti. (41)
Ak som bol k Tebe snáď neúctivý, či v spoločnosti, alebo osamote, či pri chôdzi, alebo odpočinku, či pri jedle ó odpusť Vznešený. (42)

Dvanásty spev


Ak poľavuje tvoje sústredenie a šíp tvojej mysle padá mimo cieľ, s láskou sa mi odovzdaj. Zvykni si pozvoľna odpútavať pozornosť od vonkajšieho sveta a láskou Ma dosiahneš. (09)
Ak nedokážeš ani toto, potom dôveruj svojej oddanosti vo Mňa. Nespoliehaj na veci pozemské, ale podmaň si samého seba, zakotvi v sebe a obetuj mi plody svojich činov. (11)
Lepšie je poznanie než slepý zvyk. Lepšie než poznanie je rozjímanie, avšak nad samo rozjímanie vyniká obetovanie plodov vlastnej práce, pretože prináša vnútorný mier. (12)
Kto nepozná nenávisť, kto je priateľský ku všetkým bytostiam, súcitný a nesebecký, kto netúži po bohatstve, kto je kľudný v šťastí i nešťastí, (13)
kto odpúšťa a má pevný cieľ, kto svoje myslenie a poznanie zasväcuje iba Mne - kto mi je takto oddaný, je milovaným druhom Mojim. (14)
Kto je nezávislý, čistý, bdelý, odpútaný od všetkého márneho počínania a ľahostajný k strastiam - kto mi je takto oddaný, je milovaným druhom Mojim. (15)
Ale nadovšetko milí sú Mi tí verní, ktorý neustále žíznia po nápoji Mojej nesmrteľnosti a vo Mne hľadajú prameň nevysychajúci. (20)

Trinásty spev


Táto múdrosť znamená ľahostajnosť k volaniu zmyslov, nepripútanosť k osobnosti a tiež poznanie, že narodenie, staroba, choroba a smrť sú utrpením. (09)
Je to odpútanie a nestotožňovanie samého seba s inou bytosťou, akokoľvek milovanou. Je to vyrovnaný kľud a jas v skúškach príjemných, nepríjemných, radostných i bolestných. (10)
Je to vytrvalá oddanosť ku Mne, získaná neochvejným rozjímaním, ktoré oddaného človeka spojuje so Mnou. Je to únik do ústrania a ľahostajnosť k davu (11)
Vyjavím ti opäť, čo je cieľom múdrosti. Ak poznáš tento cieľ, dosiahneš nesmrteľnosť. Je to najvyšší duch bez počiatku, bez mena, pretože žiadne slovo nenazýva TO bytím a žiadne slovo nenazýva TO nebytím. (13)
Vedz, že TO ma všade ruky a nohy, TO má všade oči a uši, TO je všade, TO sa prelína všetkými vesmírnymi vecami! (14)
TO dáva svetlo mocou všetkých zmyslov, avšak samo je bezo zmyslov, TO je nekonečnosť a predsa TO udržuje a zachováva tento pominuteľný svet. TO je bez všetkých vlastností a predsa všetky vlastnosti užíva. (15)
TO je vo všetkom bytí, za všetkým bytím, je nemenné vo zmene. TO, ktorého podstatou je jemnosť, je nepostihnuteľné! Je ďaleko a predsa blízko. (16)
TO sa prejavuje v rozporuplnej tvárnosti mnohých bytostí a predsa zostáva celé. TO udržuje všetky veci. TO spravuje všetky veci. TO rodí všetky veci. (17)
TO je svetlo za svetlom. TO je temnejšie než sama temnota. TO je poznaním. TO je predmetom poznania. TO je cieľom poznania, TO je v srdci všetkého a všetkých. (18)
Kto takto porozumel večnému vedomiu a podstate tohto sveta, oslobodil sa, nech žije akokoľvek. Pravda spáli všetky jeho činy a nezostane nič čo by ho nutkalo k návratu do bludiska opätovných narodení. (24)
Pravdivo vidí iba ten, kto vidí najvyššieho Ducha v každej veci a nesmrteľnosť v každej smrti. (28)
Ak vie človek, že všetky životy vychádzajú z jedného jediného a zasa sa v jedno jediné navracajú, dosahuje potom sám najvyššieho Brahma. (31)
Ako jediné slnko osvetľuje celý svet, tak Duch osvetľuje celé telo vedomím. (34)

Štrnásty spev


Čistota, činorodosť a temnota sú tri prírodné sily, ktoré pútajú nesmrteľnú dušu v zhmotnenom tvare. (05)
Ak preniká, každou bránou tela svetlo poznania, tu vedz, že čistota má vládu nad takým obydlím. (11)
Lakomosť, vzrušená myseľ, nadbytok činov, nekľud a túžba prebývajú zase tam, kde sídli vášnivá činorodosť. (12)
Beznádej, tuposť, zmätok a sebaklam pučí vždy tam, kde panuje nevedomá temnota. (13)
Kto sa povzniesol nad túto trojicu síl, z ktorých jeho telo povstalo, je oslobodený od zrodenia, staroby a smrti a dospieva už v tomto živote k nesmrteľnosti. (20)
Premôže ich ten, kto netúži po výhodách čistoty, ani po plodoch činorodosti ani po ovocí klamu splodeného temnotou a nemá ich ani v nenávisti. (22)
Premôže ich ten, kto je rovnaký vo cti i v potupe, rovnaký k priateľovi i nepriateľovi a kto necíti nutkanie k ziskuchtivým činom. Vedz, že taký človek sa skutočne vymanil z vplyvov tohoto sveta! (25)

Pätnásty spev


Rodím sa v ľudskej duši ako zlomok večnosti a vábim k sebe päť zmyslov a myseľ spočivajúcu v prírode. Takto zahalený sídlim v každom človeku. (07)
Nevedomí nepozorujú, ako duch prechádza z tela do tela, ako v ňom sídli a teší sa z pohľadu na hru prírody a jej vlastností. Iba tí, ktorí majú oči osvietené múdrosťou, poznávajú jeho prítomnosť. (10)
Tí, ktorí vedú život odriekania to všetko jasne vidia. Ale beda! Ľudia, ktorí podľahli kúzlu klamu a ich myseľ nie je očistená, nepoznávajú Pravdu, i keď si ukladajú mnohé odriekania. (11)

Šestnásty spev


Opäť prehovoril Vznešený: Neohrozenosť, čistota srdca, vytrvalosť v cvičení a poznaní, veľkodušnosť a dokonalá vláda nad zmyslami, oddanosť, čítanie svätých písem a sebadisciplínu, (01)
trpezlivosť, pravdivosť, jasný kľud, sebazaprenie, mierumilovnosť, súcit, láskavosť, pokora, pevné predsavzatie a neznalosť škodoradosti a závisti, (02)
veľkomyselnosť, statočnosť, čistota a priateľskosť, toto sú vlastnosti predurčené pre stav božský! (03)
Ale kto je domýšľavý, sebecký, spupný, hašterivý a nevedomý je zrodený pre stav skazy. (04)
Na tomto svete sa ľudia rodia v dvojakom vtelení, božskom a démonskom. Vtelenie božské som už vyložil, teraz počuj o dušiach démonskych. (06)
Tieto duše nevedia, ako zmysly klamú, ani čo ich zvádza z pravej cesty. Nepoznajú čistotu ani obrady, pretože v nich nie je poznanie. (07)
Hovoria, že na svete nie je pravda ani poriadok ani prozreteľnosť, že vesmír nemá základy a všetko je hrou náhody. (08)
Sú zaťažení nespočetnými starosťami až do smrti a sú stáli iba vo svojej chtivosti. (11)
Sú chytení do pascí klamných nádejí, bičovaní hnevom a žiadosťami a znížia sa ku každému prostriedku, aby sa domohli bohatstva a pôžitkov. (12)
Hovoria, toto bohatstvo som získal dnes. Tamten cieľ dosiahnem zajtra. Toto šťastie je moje a tamto bude tiež moje. (13)
Tohoto nepriateľa som zničil a ostatných zničím tiež. Ja som pán, radujem sa, všetko som dosiahol, som mocný a šťastný. (14)
Hovoria, som bohatý a urodzený. Kto sa mi vyrovná? Chcem obetovať, chcem udeľovať almužny, chcem užívať! Takto sú oklamaní nevedomosťou. (15)
Opojení panovačnou pýchou a bohatstvom, vykonávajú obeti iba podľa mena, iba pre okázalosť, nedbajúc ich pravého účelu. (17)
Trojitou bránou sa vchádza do pekla - bránou neresti, bránou zloby a bránou chtivosti. (21)

Sedemnásty spev


Človek čistý má na zreteli veci nebeské, človek vášnivý sa oddáva démonom a nevedomý človek uctieva temné duchy a besy. (03)
Tí, ktorí si ukladajú prísne cvičenia neprikázané svätými knihami, ktorí sú opojení sami sebou a posadnutí túžbou po moci, ktorí prepadli okázalosti a sebectvu, (04)
tí sú vskutku Mojimi trýzniteľmi, pretože Mňa týrajú. Veď predsa sídlim v ich srdci a každej časti ich tela. Vedz, že sú to uctievači temných mocností. (05)
Bláznivé sebamučenie, či trýznenie druhých uspokojuje človeka nevedomého. (19)
Čokoľvek sa obetuje bez viery, daruje bez viery, činí bez viery, je ASAT-neskutočno. Neskutočno na tomto svete i na Onom. (28)

Osemnásty spev


A Krišna odpovedal. Zrieknutie - odvrat od sveta, znamená zanechať činnosti, ku ktorým nás vábi naša túžba, hovoria mudrci. A vzdať sa ovocia činov, to je sebazaprenie. (02)
Niektorí učitelia hlásajú, že by sa človek mal vystríhať akejkoľvek zištnej činnosti, pretože taká činnosť je zlom. Iní zase vravia, že činy by sa mali obmedziť iba na obeti a sebadisciplínu. (03)
Počuj teda Moje slová, je trojitá konečná pravda o tom, ako sa zriecť sveta. (04)
Nemalo by sa upúšťať od obetí, darov a sebadisciplíny. Naopak, takéto činy by sa mali konať, pretože očisťujú múdreho človeka. (05)
Ale i tieto činy musia byť konané s mysľou zameranou k jedinému cieľu - ako povinnosť a bez túžby po odmene. Toto je Moje posledné slovo, toto je Môj bezpodmienečný zákon. (06)
Trojité je ovocie každého činu: Sladké, horké a bez chuti. Toto ovocie žne človek i vo svojich budúcich životoch, ale tieto plody nezrejú pre tých, ktorí sa ich zriekli, odpútaní od túžby po odmene. (12)
Zatemnelého rozumu je ten, kto myslí, že pôvodcom činov je on sám. (16)
Kto sa nepokladá za pôvodcu činov, nie je poškvrnený žiadnym skutkom, nebude viazaný týmto skutkom i keby pobil celé bojisko. (17)
Pretože lepšie je kráčať vlastnou cestou, hoci nedokonalou, než dokonale konať povinnosti druhých. Kto plní úkol podľa svojej prirodzenosti, nedopúšťa sa zla. (47)
Nikto by sa nemal vyhýbať práci, ktorá prísluší jeho prirodzenosti i keď ju koná nedokonale, pretože všetky činy sú zatienené nedostatkami, ako je oheň zahalený dymom. (48)
Človek, ktorý premohol seba samého, ktorého duch nie je nikde pútaný a ktorého túžby sa skľudnili, odrieka sa tým sveta a dosahuje Najvyššej Dokonalosti. Stáva sa dušou nespútanou činmi. (49)
Si v osudových okovách ukovaných vlastnou prirodzenosťou a čomu by si sa v svojom klame chcel vyhnúť, to i proti vlastnej vôli vykonáš. (60)
Mysli na mňa, slúž Mne, obetuj Mne, uctievaj Mňa a dôjdeš ku Mne! Záväzne ti to sľubujem, pretože si Mi drahý. (65)
Zanechaj všetky iné povinnosti a prikázania, celkom sa mi odovzdaj a následuj Mňa! Chcem ťa vyslobodiť z hriechov. Buď preto dobrej mysle. (66)
Avšak nikdy nesmieš toto učenie prezradiť tomu, kto sa necvičí v sebadisciplíne, ani tomu, kto Mne neslúži, ani tomu, kto je maloverný! (67)
Kto však v najväčšej oddanosti ku Mne oznámi toto učenie Môjmu vyvolencovi, ten nepochybne dôjde ku Mne. (68)