Pistis Sofia

(Prvý spev)

Ježiš Kristus - Svetlo sveta

Po tom čo Ježiš vstal z mŕtvych, strávil jedenásť rokov v rozhovore so svojimi učeníkmi a poučoval ich iba k oblastiam Prvého príkazu a Prvého mystéria za závojom, teda o obsahu Prvého príkazu. To je dvadsiate štvrté mystérium zvnútra von - teda tých, ktoré sa nachádzajú v druhom priestore Prvého mystéria, ktoré stojí nad všetkými tajomstvami: Otec v podobe holubice. A Ježiš povedal svojim učeníkom: "Ja som prišiel z Prvého mystéria, ktoré je posledné, totiž dvadsiate štvrté mystérium." Učeníci nechápali, že vnútri tohoto mystéria, existuje ešte niečo iné, pretože si o tomto mystériu mysleli, že je hlavou Vesmíru a hlavou všetkého čo existuje, že je to dokonalosť, všetkých dokonalostí, pretože Ježiš im o tomto mystériu povedal, že zahŕňa Prvý Príkaz, a i päť praideí a veľké Svetlo a päť pomocníkov a celú pokladnicu Svetla.

Okrem toho nevyučoval Ježiš svojich učeníkov o celom rozsahu všetkých oblastí veľkého Neviditeľného a o troch trikrát mocných silách, ani o dvadsiatich štyroch neviditeľných a všetkých jeho oblastiach a o eónoch a rádoch, kde sa rozprestierali - totiž emanácie veľkého Neviditeľného - ani o ich nezrodených, samozrodených a zrodených a ich žiariacich hviezdach a ich nespárovaných a archontoch a mocnostiach a o ich vládcoch a archanjeloch a ich dekanoch a ich služobníkoch a o všetkých príbytkoch ich sfér a všetkých ich rádoch.

Ježiš svojich učeníkov nepoučoval o celom vývoji emanácií Pokladnice Svetla ani o rádoch a ako vznikli, ani im nehovoril o ich spasiteľoch, ako boli podľa každého rádu uspôsobení. Nepovedal im ani, akí strážni stoja pred každou bránou Pokladnice Svetla. Rovnako im nepovedal nič o mieste Dvojčaťa Spasiteľa, ktoré je dieťaťom dieťaťa. Ani im nepovedal nič o oblasti troch Amenov a v ktorých oblastiach sa rozprestiera ich moc, ani im nenaznačil, do akých oblastí je vsadených päť stromov, ani čo sa týka siedmich ďalších Amenov, totiž siedmich hlasov, kde sú ich územia a kam sa rozprestierajú.

Ježiš svojim učeníkom nehovoril, akého druhu je päť pomocníkov a kde sa nachádzajú. Tiež im nepovedal, akým spôsobom sa veľké svetlo šírilo, ani do ktorých oblastí dospelo. Nehovoril im ani o piatich ideách a o Prvom Príkaze a do ktorých oblastí dospeli. Iba všeobecne s nimi hovoril tak, že ich poučil o ich existencii, ale o ich veľkosti, usporiadaní ich oblastí a ako sú uspôsobené, nehovoril. Preto nevedeli, že vnútri tohto mystéria existujú ešte ďalšie oblasti. Nepovedal svojim učeníkom: "Ja som vyšiel z tých a tamtých oblastí, až som došiel do onoho mystéria a opäť z neho vyšiel." Iba ich poučil: "Prišiel som z tohto mystéria." Preto si o tomto mystériu mysleli, že je dokonalosť všetkých dokonalostí, hlava Vesmíru a totálne Pleroma, pretože Ježiš svojim učeníkom povedal: "Toto mystérium obklopuje všetko, o čom som vám hovoril odo dňa nášho stretnutia až po dnešný deň." Preto so učeníci mysleli, že vnútri toho mystéria nič iného neexistuje.

Keď spolu učeníci sedeli na hore Olivovej, hovorili spolu s veľkou radosťou a nadšením o týchto slovách: "Požehnaní sme medzi všetkými ľuďmi na zemi, lebo Spasiteľ nám toto všetko zjavil a dostalo sa nám plnosti a úplného dosiahnutia." Zatiaľ čo oni tak hovorili sedel Ježiš neďaleko od nich.
Pätnásteho dňa mesiaca Tybi, v dobe splnu, keď slnko vstúpilo na svoju dráhu, objavilo sa za ním mocné svetlo, ktoré mimoriadne jasne žiarilo tak, že nebolo žiadnej miery pre svetlo, ktoré bolo spojené s touto silou. Pretože vychádzalo zo Svetla Svetiel a z posledného, dvadsiateho štvrtého mystéria - zvnútra von - oných mystérií, ktoré sa nachádzajú v rádoch druhého priestoru Prvého Mystéria. Táto svetelná sila zostúpila na Ježiša a celkom Ho obklopila, zatiaľ čo On sedel neďaleko svojich učeníkov a veľmi žiaril v nezmerateľnom svetle, ktoré na Ňom bolo. Učeníci Ho pre veľké, v ktorom sa zdržoval, nevideli, pretože oči im oslepila tá veľká žiara, ktorá Ho obklopovala. Videli iba svetlo, ktoré vyžarovalo mnoho lúčov. Lúče svetla neboli rovnaké, ale svetlo malo zdola nahor rôzne kvality a vlastnosti - jeden lúč bol nekonečne skvelejší než iný, vo veľkom nezmernom jase, ktorý siahal od zeme až k nebesiam. Keď učeníci uvideli toto svetlo boli zachvátení velikou bázňou a vzrušením.

Keď sa táto svetelná sila zniesla dole na Ježiša, postupne Ho celkom zahalila. Nato Ježiš vstal a vzniesol sa do výšky, zatiaľ čo žiaril nesmiernym, oslepujúci svetlom. Učeníci na Neho hľadeli a nik z nich neprehovoril, dokiaľ On nedosiahlo nebesá a zotrvali v hlbokom mlčaní. To sa stalo v pätnástom dni mesiaca, v dni splnu v mesiaci Tybi. Tri hodiny po tom, čo Ježiš vystúpil na nebesia, zmocnilo sa Všetkých nebeských síl veľké vzrušenie, a všetky sa pohybovali proti sebe, oni a všetky ich eóny a všetky ich oblasti a rády. Celá zem s jej obyvateľmi sa otriasala. A na zemi každého vrátane učeníkov, zachvátil silný nepokoj a všetci si mysleli, že svet bude možno zrolovaný dohromady. Všetky nebeské sily zostávali v ustavičnom vírení, i celý svet s nimi. Všetky sa pohybovali proti sebe, od tretej hodiny pätnásteho dňa mesiaca Tybi, až do deviatej hodiny nasledujúceho dňa. A všetci anjeli a ich archanjeli a všetky sily z Výšiny velebili to najvnútornejšie z najvnútornejšieho, takže celý svet vnímal ich hlas, neprestajne až do deviatej hodiny nasledujúceho dňa.

Učeníci sedeli v bázni pospolu, boli veľmi rozrušení a strachovali sa kvôli veľkému zemetraseniu, ktoré nastalo, a plakali a pýtali sa jeden druhého: "Čo sa teraz bude diať? Zničí snáď Spasiteľ všetky oblasti?" Zatiaľ čo takto spolu hovorili a plakali, otvorili sa o deviatej hodine nasledujúceho dňa nebesia a oni uvideli Ježiša zostupujúceho dolu, nesmierne žiariaceho a nebolo žiadnej miery pre svetlo, v ktorom sa On nachádzal, pretože žiaril ešte väčšmi než v onú hodinu, keď vystupoval na nebesia, takže svetlo, ktoré na Ňom bolo, nemohli obyvatelia zeme opísať.

Vysielalo lúče svetla v plnosti a jeho žiara bola nezmerná. Toto svetlo nebolo rovnomerné, ale bolo rôzneho druhu a kvality, zatiaľ čo jednotlivé lúče boli nekonečne žiarivejšie než tie druhé. Vo svojej úplnosti bolo svetlo trojakého druhu, pričom jeden druh bol nekonečne žiarivejší než druhý. Druhý, prostredný lúč bol skvelejší než ten prvý najspodnejší, a ten tretí, najvrchnejší, predčil obidva druhé. Prvý lúč, ten najspodnejší zo všetkých sa podobal svetlu, ktoré zahalilo Ježiša pred tým, než vystúpil na nebesia, ale podobal sa iba svetlom. Tie tri druhy svetla mali rôzne vlastnosti, každé nekonečne znamenitejšie než to druhé.

Keď toto učeníci videli, veľmi sa zľakli a boli zmätení. A Ježiš, ten Milosrdný a Mierny, vidiac svojich učeníkov tak veľmi rozrušených, prehovoril k nim: "Upokojte sa. To som ja. Nebojte sa."

Ako učeníci počuli tieto slová, poprosili Ho: Pane, ak si to Ty stiahni svoje svetlo k sebe, aby sme ho mohli zniesť. Inak sú naše oči oslnené a my sme rozrušení, a tiež celý svet je zmätený pre veliké svetlo, ktorým si obklopený.” Nato Ježiš stiahol jas svojho svetla späť k sebe. Keď sa tak stalo, všetci učeníci sa osmelili, pristúpili k Ježišovi, padli pred ním, s veľkou radosťou ho uctievali a pýtali sa: "Majstre, kam si šiel, alebo aký to bol úkol, ktorý si plnil? A predovšetkým, prečo boli všetky tie udalosti a zemetrasenia?"

A Ježiš, ten Milosrdný, im odpovedal: "Jasajte a radujte sa od tejto hodiny, pretože som išiel do tých oblastí, z ktorých som prišiel. Odteraz s vami budem hovoriť otvorene, od začiatku pravdy až po jej naplnenie, a budem s vami hovoriť tvárou v tvár a bez podobenstiev. Nebudem pred vami už nič skrývať o mystériách Výšin a o existencii oblasti pravdy, pretože mi bola daná moc od Nevysloviteľného a od Prvého Mystéria všetkých mystérií, aby som s vami hovoril od začiatku až po naplnenie, a vonkajška dovnútra a vnútrajška von. Počúvajte, aby som vám všetky tieto veci zvestoval. Keď som sedel na Olivovej hore trochu ďalej od vás, uvažoval som nad tým, že úkol môjho poslania, pre ktoré som sem prišiel, je splnený a že mi posledné mystérium to dvadsiate štvrté zvnútra von - z tých dvadsiatich štyroch mystérií, ktoré sa nachádzajú v druhom priestore Prvého Mystéria v usporiadaní onoho priestoru, mi ešte neposlalo šat, ktorý som v ňom zanechal, dokiaľ sa nenaplní čas. V takomto zamyslení som sedel na hore Olivovej bokom od vás.

Keď potom na východe vyšlo slnko, bol mi z Prvého Mystéria a na rozkaz tohto mystéria, ktoré existuje od začiatku a z ktorého vôle vznikol Vesmír a z ktorého som ja sám práve prišiel - nie v dobe pred mojim ukrižovaním, ale teraz - poslaný svetelný šat, ktorý mi bol daný od počiatku a ktorý som zanechal v poslednom, dvadsiatom štvrtom mystériu, zvnútra von, Týchto dvadsaťštyri mystérií sa nachádza v usporiadaní druhého priestoru Prvého Mystéria.Tento svetelný plášť som teda zanechal v poslednom mystériu, dokiaľ by nenastal čas, aby som ho obliekol a začal hovoriť k ľudstvu a všetko mu zjavil od začiatku pravdy až po jej naplnenie, a aby som vami hovoril od toho najvnútornejšieho z vnútorného až po to najvonkajšie z vonkajšieho a od toho najvonkajšieho z vonkajšieho až po to najvnútornejšie z vnútorného. Tešte sa teda a jasajte a vzrastajte v radosti! Pretože vám je dané, aby som vám prvým povedal všetko od začiatku pravdy až po jej naplnenie. Veď vás som si vyvolil od samého začiatku skrze Prvé Mystérium.

Tešte sa teda a jasajte, pretože keď som sa vydal k svetu, od začiatku som so sebou viedol dvanásť síl, ako som vám to od počiatku hovoril, sily, ktoré som prijal od dvanástich Spasiteľov Pokladnice Svetla na príkaz Prvého Mystéria. Túto silu som vrhol do lona vašich matiek, keď som prišiel na svet a tieto sily sa dnes nachádzajú vo vašich telách. Tieto sily vám boli darované pre celý svet, pretože ste to vy, ktorí zachránia celý svet. Tak ste schopní zniesť hrozbu archontov sveta a bolesti sveta a jeho nebezpečenstiev a všetkých jeho prenasledovaní, ktoré vám archonti z Výšok spôsobujú. Preto som vám často hovoril, že som silu nachádzajúcu sa vo vás vzal z dvanástich Spasiteľov, ktorí sa nachádzajú v Pokladnici Svetla. Z tohto dôvodu som vám od začiatku hovoril, že nie ste z tohto sveta. Ani ja z neho nie som.

Všetci ľudia tohto sveta dostali dušu zo sily archontov a eónov. Naproti tomu sila nachádzajúca sa vo vás je odo mňa, pretože vaše duše náležia k Výšine. Priniesol som dvanásť síl dvanástich Spasiteľov z Pokladnice Svetla, ktoré som odňal z tej časti svojej sily, ktorú som najprv dostal. Keď som bol na ceste k tomuto svetu, dospel som medzi archontov sfery v postave Gabriela, anjela eónov. Archonti eónov ma nepoznali, pretože si mysleli, že som anjel Gabriel. Keď som dospel do stredu archontov eónov, pozrel som sa podľa príkazu Prvého Mystéria dolu na svet ľudí. Našiel som Alžbetu, matku Jána Krstiteľa, pred tým než ho počala. A zasial som do nej silu, ktorú som prijal od malého Jao, toho Dobrého, ktorý je v strede, aby bol Ján schopný byť mojim predchodcom, pripravovať mi cestu a krstiť vodou odpustenia viny. Táto sila je tou, ktorá sa nachádza v Jánovom tele.

Okrem toho som miesto archontskej duše, ktorú mal dostať, našiel dušu proroka Eliáša v eónoch sféry. A zodvihol som ho, vyňal jeho dušu a odniesol ju Panne Svetla. Ona ju podala ďalej Paralemptorom Svetla. Ti ju doniesli do sféry archontov a vrhli ju do lona Alžbety. Takto sú sila malého Jao, ktorý je v strede, a duša proroka Eliáša v tele Jána Krstiteľa spojené. Práve preto ste kedysi pochybovali, keď som vám povedal, že Ján hovoril: Ja nie som Kristus, a vy ste mi odvetili, že v Písme stojí ak príde Kristus, tak Eliáš príde pred Ním a pripraví Mu cestu. Ja som vám však odpovedal: ,Eliáš už prišiel a všetko pripravil, ako je napísané, a oni s ním jednali podľa svojej vlastnej vôle. Keď som poznal, že nerozumiete, čo som povedal o duši Eliáša spojenej v Jánovi Krstiteľovi, odpovedal som vám v otvorenom rozhovore tvárou v tvár: "Ak budete pripravení prijať Jána Krstiteľa: on je Eliáš, o ktorom som povedal, že príde."

Ježíš pokračoval v rozprave a povedal: „Keď som na rozkaz Prvého Mystéria pozrel dolu na svet ľudí, našiel som Máriu, ktorá sa podľa hmotného tela nazýva ,mojou matkou'. Hovoril som s ňou v podobe Gabriela, a keď sa ona obrátila ku mne do Výšiny, vrhol som do nej prvú silu, ktorú som prijal od Barbelo, totiž silu tela, ktoré som nosil vo Výšine. Miesto duše som do nej vrhol silu veľkého Sabaotha, toho Dobrého, ktorý sa nachádza v oblasti napravo. Dvanásť síl dvanástich Spasiteľov Pokladnice Svetla, ktoré som prijal od dvanástich služobníkov nachádzajúcich sa v strede, som vrhol do sféry archontov. A dekani archontov a ich služobníci si mysleli, že sú to archontské duše. A služobníci ich vzali a pripojili do tiel vašich matiek. Keď potom nastal váš čas, zrodili ste sa vo svete, bez toho, aby vo vás boli duše archontov. Tak ste dostali časť zo sily, ktorú posledný pomocník vdýchol do tohoto sveta. To je tá sila, teraz zmiešaná so všetkými neviditeľnými a so všetkými archontami a všetkými eónmi, jedným slovom, zmiešaná s týmto svetom skazy. Túto silu, ktorú som na začiatku vyvolal zo seba samého, som vrhol do Prvého Príkazu. A Prvý Príkaz z nej potom časť vrhol do veľkého svetla, Velké svetlo vrhlo časť z toho, čo obdržalo. do piatich pomocníkov. Posledný z pomocníkov vzal časť, ktorú prijal, a vrhol ju do zmesi. A táto časť je teraz vo všetkých, ktorý žijú vo pomiešanom svete, ako som vám to práve povedal.

Tak hovoril Ježíš k učeníkom na hore Olivovej a dodal: "Tešte sa jasajte, pretože časy sa naplnilli. Tešte sa a jasajte, pripojte radosť k radosti, lebo sa naplnil čas, aby som si obliekol šat, ktorý bol pre mňa od počiatku pripravený a ktorý som zanechal v poslednom mystériu, dokiaľ by neprišiel čas naplnenia. Čas naplnenia je čas, kedy mi bude Prvým Mystériom prikázané, aby som s vami hovoril o začiatku pravdy až k jej naplneniu a od toho najvnútornejšieho z vnútorného až po to najvonkajšie z vonkajšieho, pretože skrze vás bude zachránený svet. Tešte sa a jasajte, pretože ste požehnaní pred všetkými ľuďmi na zemi, pretože ste to vy, ktorí zachránia celý svet."

Po tom čo Ježiš prehovoril tieto slová k učeníkom, pokračoval opäť v svojej reči: „Hľa, teraz som obliekol svoj šat a Prvé Mystérium ma obdarilo všetkou mocou. Ešte krátky čas a budem k vám hovoriť o mystériu a plnosti Vesmíru. Od tej hodiny vám nič nezatajím, ale budem vás zdokonaľovať vo všetkej plnosti a vo všetkej dokonalosti a vo všetkých mystériách. Vy ste dokonalosť všetkých dokonalostí a Pleroma všetkých Pleróm a Gnóziou všetkých Gnózií, ktoré sa nachádzajú v mojom šate. Zjavím vám všetky mystéria, od najvnútornejšieho k najvonkajšiemu. Teda počúvajte, aby som vám povedal všetko, čo sa so mnou udialo."

"Keď na východe vyšlo slnko, zostúpila dolu veľká svetelná sila, v nej sa nachádzal môj šat, ktorý som zanechal v dvadsiatom štvrtom mystériu, ako som vám to práve povedal. A našiel som mystérium zapísané do môjho šatu podľa spôsobu tých, ktorí sú ve Výšine, a sice piatimi slovami: Zama zama ozza rachama ozai, čo znamená: Ó mystérium zjavené vo svete, príčina Vesmíru, ty si dokonalým východom a vchodom, z ktorého vyvierajú všetky emanácie a všetko, čo sa v nich nachádza, a z jeho vôle pochádzajú všetky mystéria a všetky ich oblasti, príď k nám.
My sme tvoji spoločníci na ceste. Sme úplne zajedno s tebou. Sme jedno a to isté. Ty si Prvé Mystérium, ktoré bolo od počiatku v tom Nevysloviteľnom, skôr než sa zjavil On, v ktorého mene všetci spoločne existujeme. Teraz ťa všetci očakávame na najvonkajšej hranici, teda v poslednom mystériu počítanom zvnútra, ktoré je samé našou časťou.

Poslali sme ti teraz tvoj šat, ktorý ti od počiatku patrí a ktorý si zanechal na poslednej hranici, v poslednom mystériu zvnútra, dokiaľ sa na príkaz Prvého Mystéria nenaplní čas. Hľa, čas sa už naplnil. Obleč si šat a príď k nám, pretože všetci ťa už očakávame, aby sme ťa na príkaz Prvého Mystéria odeli jeho nádherou. Prvé Mystérium nám dalo šat, zložený z dvoch plášťov, aby sme ťa nimi obliekli, nehľadiac na ten, ktorý sme ti už poslali. Pretože si ich hoden, pretože stojíš vyššie než my a bol si už pred nami. Preto ti Prvé Mystérium našim prostredníctvom poslalo mystérium svojej plnej žiarivosti, zložené z dvoch plášťov. Prvý plášť obsahuje plnú nádheru všetkých mien všetkých mystérii a všetkých emanácií rádov a priestorov toho Nevysloviteľného. V druhom plášti je plná nádhera mien všetkých mystérií a všetkých emanácii rádov a oboch priestorov Prvého Mystéria.

V šate, ktorý sme ti teraz poslali, je jas mena mystéria Zvestovateľa, ktorý je Prvým Príkazom, ako aj mystérium piatich znamení a mystérium veľkého Posla Nevysloviteľného veľkého Svetla a mystérium piatich vodcov, piatich pomocníkov. V tom šate je ďalej jas mena mystéria všetkých rádov emanácií Pokladnice Svetla a ich Spasiteľov a ich najvyšších rádov, siedmich Amenov a siedmich hlasov, piatich stromov a troch Amenov a jedného Dvojčaťa Spasiteľa, dieťaťa dieťaťa. Tiež je v ňom mystérium deviatich strážcov troch brán Pokladnice Svetla.

Mimo to je v týchto šatách plný jas mien všetkých, ktorí sú na, pravej strane a tých, ktorí sú v strede. Ďalej je v nich celý jas mena veľkého Neviditeľného, veľkého Otca Vesmíru, ako aj troch trikrát mocných a mystérium celých ich oblastí, ako aj mystérium všetkých ich neviditeľných a tých, ktorí sa nachádzajú v Trinástom Eóne, a tiež meno dvanástich eónov a ich archontov a všetkých ich archanjelov a anjelov a všetkých, ktorí sú v dvanástich eónoch. A tiež je v nich celé mystérium mien všetkých, ktorí sa nachádzajú v osude a vo všetkých nebesiach a celé mystérium mien všetkých, ktorí sú vo sférach a v ich firmamentoch a všetkých ich obyvateľov a ich oblastí.

Hľa, poslali sme ti tento šat, ktorý nikto od Prvého Príkazu dole nepoznal, pretože v ňom bol skrytý jas jeho svetla, Sféry a všetky oblasti od Prvého Príkazu dole ho až doteraz nepoznali. Obleč si teda rýchlo tento šat a príď k nám, pretože sa blížime k tebe, aby sme ti na príkaz Prvého Mystéria obliekli obidva tvoje plášte, ktoré boli pre teba od začiatku určené v Prvom Mystériu, dokiaľ sa nenaplní čas, stanovený Nevysloviťelným,

Hľa tento čas sa teraz naplnil. Príď rýchlo k nám, aby sme ťa do nich obliekli, aby si tak dovŕšil celý úkol dokonalosti Prvého Mystéria, ako bolo stanovené Nevysloviteľným. Príď teda rýchlo k nám, aby sme ťa, poslušní rozkazu Prvého Mystéria, mohli do nich obliecť. Pretože iba krátky čas, veľmi krátky čas, a ty prídeš k nám a opustíš svet. Príď teda rýchlo, aby si mohol v dokonalosti dostať svoj jas, jas Prvého Mystéria."

"Keď som videl mystérium všetkých týchto slov v tomto mne poslanom šate, ihneď som si ho obliekol. Svetlo zo mňa neobyčajne žiarilo. Vystúpil som do Výšiny a prišiel k bráne firmamentu žiariac nesmiernym svetlom, ktoré ma obklopovalo, a brány firmamentu sa pohli a všetky naraz sa otvorili, Všetci, archonti a mocní a v nich sa nachádzajúci anjeli sa dostali do zmätku pre veľké svetlo, ktoré na mne bolo. Uzreli žiariaci svetelný šat, ktorý som nosil, a uvideli mystérium, ktoré obsahovalo ich mená, a veľmi sa báli.

Všetky väzby, s ktorými boli spojení, boli zrušené. A každý jeden opustil svoj rád. Padli predo mnou, korili sa mi a hovorili: Ako Pán Vesmíru prešiel naším stredom, bez toho, aby sme o tom vedeli? Všetci spoločne velebili to najvnútornejšie z vnútorného. Mňa samotného, ale nevideli, videli iba svetlo. A boli vo velikom strachu a veľmi zmätení a velebili najvnútornejšie z vnútorného. "Potom som nechal toto miesto za sebou a vystúpil som k prvej sfére, ktorá nesmierne žiarila, a to štyridsať deväť krát silnejšie než vtedy, keď som bol vo firmamente. Len čo som dospel k bráne prvej sféry, brány sa pohli a všetky naraz sa otvorili. Vstúpil som, v nezmerateľnom svetle nadmieru žiariaci, do domov prvej sféry, a všetci archonti a všetci obyvatelia sféry prepadli zmätku. Videli veľké svetlo, ktoré ma obklopovalo, a zbadali môj šat a na ňom mystérium svojich mien, podľahli ešte väčšiemu rozrušeniu a v strachu volali: Ako Pán Vesmíru prešiel naším stredom, bez toho, aby sme o tom vedeli? Všetky ich väzby, oblasti a rády sa rozpustili. A každý jeden opustil svoj rád. Padli predo mnou a zbožňovali ma alebo môj svetelný plášť a vo veľkom strachu a rozrušení velebili to najvnútornejšie z vnútorného"

„Potom čo som toto miesto nechal za sebou, vystúpil som k bráne druhej sféry, sféry osudu. Aj tu sa všetky brány pohli a naraz sa otvorili. Vstúpil som do domov osudu, mimoriadne žiariaci v neopísateľnom jase svetla, pretože som tam žiaril ešte štyridsať deväť krát mocnejšie ako v prvej sfére. Všetci archonti a všetci, kto sa vo sférach osudu nachádzali prepadli obrovskému zmätku a vo veľkom strachu sa vrhali jeden na druhého, keď videli moje veľké svetlo. Uvideli môj svetelný šat a v ňom mystérium svojich mien, a ešte väčšmi boli zmätení. Plní strachu hovorili: Ako Pán Vesmíru prešiel naším stredom, bez toho, aby sme o tom vedeli? A všetky väzby ich oblastí a rádov a domov sa rozpadli. A všetci naraz prišli a padli predo mnou a vzdávali mi úctu a velebili to najvnútornejšie z vnútorného, zatiaľ čo boli vo veľkom zmätku a zdesení.

"Aj túto oblasť som nechal za sebou a vystúpil som k veľkým eónom archontov. V neopísateľnej žiare som prišiel pred ich závoje a brány. Keď som dosiahol dvanásť eónov nastal medzi ich závojmi a bránami vzájomný rozruch. Závoje sa samé od seba odhrnuli a ich brány sa jedna po druhej otvorili. Vstúpil som do stredu medzi eóny, nadmieru žiariaci, a nebolo žiadnej miery pre svetlo, ktoré ma obklopovalo a ktoré bolo opäť štyridsať deväť krát mocnejšie než v domoch osudu. Všetci anjeli eónov a ich archanjeli, ich archonti, ich bohovia, ich vládcovia, ich mocnosti, ich tyrani, ich sily, ich svetelné iskry, ich žiariace hviezdy, ich nespárovaní, ich neviditeľní, ich praotcovia a trojnásobne mocní, tí všetci ma uvideli v tomto nesmiernom svetle. Keď videli moje veľkolepé svetlo, začali sa voči sebe búriť a zachvátil ich veľký strach.

Vo svojom veľkom zmätku a strachu sa stiahli späť do oblastí veľkého, neviditeľného Praotca a troch veľkých trojnásobne mocných. Ale kvôli ich veľkému strachu a zmätku behal veľký Praotec vo svojej oblasti stále sem a tam a rovnako tak tí traja trojnásobne mocní. Pre veľký strach, v ktorom sa všetci nachádzali, nemohli svoje priestory uzavrieť. Pohybovali sa súčasne so všetkými svojimi eónmi, sférami a rádmi, a triasli sa od strachu pred veľkým svetlom, ktoré ma obklopovalo a ktoré malo inú povahu než to, ktoré ma obklopovalo, keď som bol na zemi ľudí, pretože svet by plnosť tohoto svetla nemohol zniesť. Bezodkladne by zničilo svet i všetko čo je v ňom. Totiž svetlo, ktoré na mne bolo uprostred týchto dvanástich eónov, bolo osemtisíc sedemsto miliárd krát silnejšie než to, ktoré ma obklopovalo u vás na zemi."

„Keď teraz všetci, ktorí sa nachádzali v dvanástich eónoch, uvideli na mne toto veľké svetlo, povstali a behali v eónoch sem a tam. Všetci, eóny a nebesia a celý ich rád sa vzájomne pohybovali proti sebe z veľkého strachu, lebo nepoznali mystérium, ktoré sa udialo. Adamas, veľký tyran, a všetci tyrani obývajúci eóny začali márny boj proti svetlu. A nevedeli proti komu bojujú, pretože nevideli nič okrem všetko prekonávajúceho svetla. Zatiaľ čo bojovali proti svetlu vyčerpali svoju spoločnú silu. Klesli do nižších eónov a boli mŕtvi a bez životného dychu ako obyvatelia zeme. Ododral som od všetkých tretinu ich sily. aby nemohli pokračovať vo svojej zúrivosti a nemohli dokončiť svoje zlé skutky, keby ich ľudia na zemi vzývali vo svojich mystériách totiž v tých, ktoré na zem priniesli anjeli, ktorí zhrešili, teda ich mágiu.

Osud a sféry, nad ktorými panujú, som obrátil a spôsobil, aby šesť mesiacov uplatňovali svoje astrálne vplyvy obrátení doľava a šesť mesiacov pôsobili svojimi astrálnymi vplyvmi hľadením doprava. Ale na rozkaz Prvého Príkazu a na rozkaz Prvého Mystéria ich Jeu, Strážca Svetla, ustanovil tak, aby hľadeli a pôsobili svojimi astrálnymi vplyvmi neustále doľava. Keď som prišiel k ich oblasti, kládli odpor a bojovali proti svetlu. A ja som im odobral tretinu sily, aby nemohli dokončiť svoje zlé skutky. Osud a sféry, nad ktorými panujú som obrátil a spôsobil, aby šesť mesiacov uplatňovali svoje astrálne vplyvy hľadením doľava a ďalších šesť mesiacov pôsobili svojimi astrálnymi vplyvmi obrátení doprava."

Po tom, čo Ježiš toto povedal svojim učeníkom, riekol: „Kto má uši, počúvaj." Keď Mária počula slová Spasiteľa, hľadela jednu hodinu uprene do vzduchu, a potom prehovorila: "Pane, prikáž mi, aby som hovorila otvorene." Ježiš, ten Milosrdný, jej odpovedal: „Mária, ty požehnaná, ktorú zdokonalím vo všetkých mystériách Výšin, ty, ktorej srdce je nasmerované na Kráľovstvo nebeské viacej než srdce tvojich bratov, hovor otvorene."
Tu Mária povedala Spasiteľovi: „Môj Pane, slová. ktoré si nám povedal: Kto má uši počúvaj, si povedal preto, aby sme Tvoje slová správne pochopili. Dopraj mi sluchu, môj Pane, lebo budem hovoriť otvorene. Povedal si: Vzal som archontom a eónom tretinu sily a obrátil som ich osud a sféry, nad ktorými panujú, aby od tejto hodiny neboli schopní dokončiť svoje škodlivé skutky, keby ich ľudia vyvolávali vo svojich mystériách, ktoré ich naučili padlí anjeli, aby dovŕšili svoje zlé a škodlivé skutky v mystériu ich mágie. Preto si vzal silu im aj ich astrológom zhotovujúcim horoskopy, astrológom a jasnovidcom, aby od tejto hodiny už nemohli predpovedať budúce veci, pretože si ich sféry obrátil a nechal ich, aby svoje astrálne vplyvy smerovali šesť mesiacov naľavo a šesť mesiacov napravo.

V spojitosti s týmito slovami Pane, sila nachádzajúca sa v prorokovi Izaiášovi, svedčila v jednom duchovnom podobenstve, v jeho ,vízii o Egypte': Kde sú teraz, ó Egypt, tvoji múdri a jasnovidci a hvezdári a tí, ktorí vyvolávajú zo zeme, a ktorí vyvolávajú zo svojich útrob, aby ti od teraz mohli zvestovať skutky, ktoré učiní Pán Zástupov? Predtým než si Ty prišiel, predpovedala sila pôsobiaca v prorokovi Izaiášovi o Tebe, že Ty odoberieš silu archontom a eónom a že ich sféry a ich osud obrátiš, pretože už nemajú dopredu nič vedieť. Preto bolo tiež povedané: Teraz nebudete vedieť, čo urobí Pán Zástupov. To znamená, že z archontov nebude nikto vedieť, čo Ty v budúcnosti učiníš. Archonti sú totožní s Egyptom, pretože sú matériou.

Kedysi sila v prorokovi Izajášovi o Tebe predpovedala: Odteraz nebudete vedieť, čo urobí Pán Zástupov. Čo sa týka Tvojej svetelnej sily, ktorú si prevzal od Sabaotha, toho Dobrého, ktorý sa nachádza v oblasti napravo, a ktorá je teraz v Tvojom hmotnom tele, povedal si nám. Ty, Pane Ježišu: Kto má uši počúvaj, aby si poznal, koho srdce je túžobne nasmerované na Kráľovstvo nebeské. Keď Mária skončila, povedal On: "Dobre si hovorila Mária! Ty si obdarená milosťou pred všetkými ženami na zemi, pretože ty budeš najvyšším naplnením a najvyššou dokonalosťou. Keď Mária počula tieto Spasiteľove slová, bola veľmi potešená. Predstúpila pred Ježiša, padla k jeho nohám, uctievala Ho a povedala: Môj Pane, vyslyš ma a dovoľ spýtať sa Ťa na to, čo si povedal predtým, než si s nami hovoril o oblastiach, ku ktorým si šiel. Ježiš odpovedal Márii: „Hovor otvorene a bezo strachu. Všetko, na čo sa opýtaš ti zjavím."

Mária povedala: "Pane, budú tí ľudia, ktorí poznajú mystérium mágie všetkých archontov, eónov, archontov osudu a sfér, v ktorých ich zhrešivší anjeli vyučovali, keď ich vo svojich mystériách vyvolajú, aby zabránili dobrým skutkom, budú ich môcť v budúcnosti dokončiť, alebo nie?" Ježiš Márii odpovedal: „Nebudú ich môcť prevádzať tak, ako ich vykonávali spočiatku, pretože som im odobral tretinu ich sily. Ale vyprosia si silu od tých, ktorí poznajú mystéria mágie Trinásteho Eónu. A keď vyvolajú mystéria mágie tých, ktorí sa nachádzajú v Trinástom Eóne, tieto sa múdro a s istotou uskutočnia, pretože v súlade s príkazom Prvého Mystéria, som z tejto oblasti žiadnu silu neodobral. Keď Ježiš dohovoril, Mária sa ho znovu opýtala: „Pane, keď potom astrológovia a veštci nebudú môcť v budúcnosti ľuďom predpovedať, čo sa stane?" Ježiš jej odpovedal: „Keby astrológovia zastihli sféru osudu a prvú sféru obrátenú doľava, ako to bolo na začiatku, boli by ich slová pravdivé a mohli by predpovedať budúce veci. Keď ich však zastihnú obrátené doprava, nemôžu hovoriť pravdu, pretože som ich astrálne vplyvy, ich štvorce, trojuholníky a osemuholníky obrátil. Ich astrálne vplyvy, štvorce, trojuholníky a osemuholníky boli totiž od začiatku trvale obrátené doľava.

Avšak teraz som ich nasmeroval šesť mesiacov doľava a šesť mesiacov doprava. Kto by ich teraz chcel spočítať od doby obrátenia - zatiaľ čo ich šesť mesiacov nechávam nasmerované na ich ľavé dráhy a šesť mesiacov na ich pravé dráhy, kto sa ich teraz takto spýta, bude vedieť presne ich astrálne vplyvy a predpovedať všetky veci, ktoré budú robiť. Práve tak aj veštci, keď vyvolávajú mená archontov a zastihnú ich obrátených naľavo, môžu hovoriť všetko presne, na čo sa spýtajú svojich dekanov. Keď ich však zastihnú obrátených napravo, nedajú na ich slová, pretože sú nasmerovaní inak, než tomu bolo v tej pozícii, ktorú im dal Jeú. Pretože ich mená, keď sú obrátení vpravo, sú rozdielne od tých, keď sú obrátení vľavo. Keď tieto vyvolajú, zatiaľ čo sú obrátení napravo, nezjavia im pravdu, ale privedú ich do zmätku a ohrozia ich.

Tí, ktorí teda nepoznajú, že ich dráhy sú obrátené doprava, a rovnako tak aj ich trojuholníky, kvadranty a iné figúry, nepoznajú pravdu, ale dostanú sa do veľkého zmätku a budú oklamaní, pretože som diela, ktoré pred tým v prevádzali obrátení naľavo vo svojich kvadrantoch, trojuholníkoch a osemuholníkoch, teraz obrátil a nechám ich tráviť šesť v obrátení napravo, aby sa v plnom rozsahu ocitli v chaose. Mimo to som ich nechal stráviť šesť mesiacov, v nich sú obrátení naľavo, keď prevádzajú svoje diela a astrálne vplyvy a všetky svoje postavenia, aby sa archonti v eónoch a ich sférach a nebesiach a vo všetkých ich oblastiach dostali do zmätku a boli oklamaní, takže blúdia a svojim vlastným dráham už nerozumejú."
Keď Ježiš hovoril tieto slová, sedel pri ňom Filip a zapisoval každé Ježišovo slovo. Nato predstúpil pred Ježiša, s úctou padol k jeho nohám a povedal: "Môj Pane a Spasiteľu, dovoľ mi, aby som sa Ťa spýtal na to, čo si nám hovoril predtým, než si s nami hovoril o oblastiach, ku ktorým si šiel na základe svojho poverenia." Milosrdný Spasiteľ odpovedal Filipovi: Je ti dovolené povedať, čo chceš." Filip odpovedal Ježišovi: "Pane, ktoré mystérium Ti dalo podnet k tomu, aby si obrátil viazanosť archontov a ich eónov, ich osudu a ich sféry a všetkých ich oblastí, uviedol ich dráhy do chaosu a zmiatol ich beh? Učinil si im to kvôli záchrane sveta, alebo nie?"

Ježiš odpovedal Filipovi a všetkým učeníkom: "Ich dráhu som obrátil pre záchranu všetkých duší. Keby som ich dráhu neobrátil, veľký počet duší by zahynul a mnoho času by bolo strateného, keby archonti eónov a archonti osudu a sféry a všetkých ich oblastí a nebies a ich eónov neboli zničení. Duše by museli stráviť mnoho času mimo tento svet, A naplnenie čísla dokonalých duší, ktoré budú mystériami počítané k dedičstvu Výšin a Pokladnice Svetla, by sa veľmi oddialilo. Preto som ich dráhy obrátil, aby sa dostali do zmätku a vzbury a vydali silu, ktorá sa nachádza v matérii ich sveta, z ktorej si vytvorili duše, aby tie, ktoré môžu byť zachránené, mohli sa rýchlo očistiť a mohli stúpať nahor, ony a všetka sila, a aby tie, ktoré nemôžu byť zachránené, boli čo najskôr zničené."

Potom, čo tieto slová Ježiš učeníkom povedal, predstúpila Mária hovoriaca úprimne a požehnaná. Padla Ježišovi k nohám a povedala: "Pane. maj so mnou trpezlivosť a dovoľ, aby som k Tebe prehovorila. Nemaj mi za zlé, že Ťa tak často obťažujem otázkami." Spasiteľ jej plný súcitu odpovedal: "Slová, ktoré chceš povedať, povedz, a ja ti ich úprimne vysvetlím." Mária povedala Ježišovi: „Pane, akým spôsobom by sa duše zdržovali mimo tento svet a ako rýchlo by sa uskutočnilo ich očistenie?"

Nato Ježiš odpovedal: "Znamenité Mária. Kladieš vynikajúcu otázku a všetko starostlivo skúmaš. Nebudem pred vami už nič skrývať, ale všetko úprimne a pravdivo vysvetlím. Počuj teda, Mária, a počúvajte, vy učeníci: Pred tým, než som kázal všetkým archontom eónov a všetkým archontom osudu a sféry, boli tí všetci spojení vo svojich zväzkoch, sférach a pečatiach tak, ako ich Jeú, Strážca Svetla, od začiatku spojil. Každý z nich zotrvával vo svojom ráde a prechádzal svojou dráhou tak, ako im Jeú, Strážca Svetla, určil.

Keď potom nadišiel čas čísla Melchizedeka, veľkého paralemptora Svetla, chodieval tento do stredu medzi eóny, do stredu medzi archontami viazaných na sféry a osud. Vzal od všetkých archontov eónov a všetkých eónov osudu a sféry očistené svetlo a zničil všetko, čo ich privádzalo do zmätku. A potom nad nimi uviedol do pohybu pohoničov a zrýchlil otáčanie ich kruhov. Melchizedek vzal silu, ktorá v nich bola, dych ich úst. slzy ich očí a pot ich tiel.

Melchizedek, Paralemptor Svetla, očistil tieto sily a odniesol ich svetlo do Pokladnice Svetla. Sluhovia archontov eónov pozbierali od všetkých matériu. Sluhovia archontov osudu a sféry nižšie pod eónmi vzali tuto matériu a sformovali z nej duše ľudí, dobytka, plazov, divokých zvierat a vtákov a poslali ich do sveta ľudí. Keď Paralemptori Slnka a Paralemptori Mesiaca vzhliadli nahor, zbadali usporiadanie dráh eónov a osudu a sféry a vzali si od nich svetelnú silu. Paralemptori Slnka ju upravili a opatrovali, dokiaľ ju neodovzdali Paralemptorom Melchizedeka, veľkého čističa Svetla. Ich látkový odpad priniesli do sféry pod eóny. Sformovali z neho duše pre ľudí, dobytok, plazy, divoké zvieratá a vtáky, aby odpovedali obežnej dráhe archontov každej sféry a postavenia ich otáčania, a vrhli ich do sveta ľudí. A tie sa tam stali dušami, ako som vám to práve povedal."

"Toto prevádzali neustále, dokiaľ sa ich sila nezmenšila a oni sa nestali slabými a bez sily. Keď sa ich sila zmenšila a nakoniec úplne zanikla, boli bezmocní. Svetlo ich oblastí vyhaslo, ríša bola zničená a vesmír bol rýchlo vyzdvihnutý hore. Keď to zavčasu poznali a naplnil sa počet čísel Melchizedeka, Paralemptora Svetla, chystal sa tento znovu zjaviť a vojsť do stredu všetkých archontov všetkých eónov a všetkých archontov osudu sféry. Uviedol ich do vzrušenia a spôsobil, že svoje obežné dráhy rýchlo opustili. Dostali sa ihneď do tiesne a vyvrhli zo seba silu von dychom svojich úst, slzami svojich očí a potom svojich tiel.

Melchizedek, Paralemptor Svetla ich očistil, ako to neustále činí, a odniesol ich svetlo do Pokladnice Svetla. Všetci archonti eónov a archonti osudu a sféry sa obrátili ku svojmu látkovému odpadu a pohltili ho. Nepripustili, aby z neho vznikli duše pre svet. Pohltili svoju hmotu, aby nezoslabli a neboli bezmocní, aby sa im sila nestratila a ich ríša nezanikla. Pohltili ju teda preto, aby nezhynuli a aby sa čas do naplnenia počtu dokonalých duší, ktoré zostávajú v Pokladnici Svetla čo najviac zadržal." Archonti eónov a osudu pôsobili stále týmto spôsobom, že sa obracali a pohlcovali svoj látkový odpad a už nepripustili, aby se zrodil ako duša ve svete ľudí - s cieľom, aby svoje panovanie čo najdlhšie predĺžili a tak si silu ktorú ich duša mala, udržali po dlhú dobu na onom svete. To sa im podarilo počas obdobia dvoch cyklov

Keď som teraz chcel vystúpiť nahor v mojom poverení, ku ktorému som bol povolaný na rozkaz Prvého Mystéria, tu som prišiel do stredu medzi tyranov archontov dvanástich eónov, zatiaľ čo môj svetelný šat na mne žiaril nezmerateľným jasom. Keď na mne tyrani uvideli to veľké svetlo, začali Adamas, veľký tyran, a všetci tyrani dvanástich eónov bojovať proti svetlu môjho plášťa, aby si ho privlastnili a tým si svoje panstvo ešte udržali. Keď toto činili, nevedeli, proti komu bojujú. Zatiaľ čo sa vzpierali a bojovali proti svetlu, obrátil som na príkaz Prvého Mystéria dráhy a kolobeh ich eónov a dráhy ich osudu a sféry a nechal som ich šest mesiacov hľadieť na trojúholníky, kvadráty, osemúholníky a ostatné aspekty, ktoré boli vľavo, rovnako ako to robievali predtým.

Ale potom som ich obežné dráhy a aspekty obrátil a nechal som ich následujúcich šesť mesiacov hľadieť na diela ich astrálnych vplyvov v kvadrátoch, trojuholníkoch, osemuholníkoch a ďalších aspektoch, ktoré boli napravo. Tým som archontov eónov a všetkých archontov osudu a sféry veľmi narušil a zmiatol. Uviedol som ich do takého rozrušenia, že od toho okamžiku neboli schopní obrátiť sa k odpadu svojej matérie a pohltiť ju, aby tým predĺžili existenciu svojich oblastí a čo najdlhšie sa udržali ako vládcovia.

Keď som im odobral tretinu ich sily, obrátil som ich sféry, takže strávili určitú dobu hľadením doľava a určitú dobu hľadením doprava. Obrátil som celú ich dráhu a celý ich beh, a dráhu ich obehu som zrýchlil, aby boli skôr očistení a mohli rýchlo vystúpiť nahor. Ich kruhy som zmenšil a ich cestu im uľahčil, čím sa zrýchlila, Tak sa na svojej dráhe dostali do zmätku a neboli už schopní pohltiť odpad matérie, ktorej svetlo bolo očistené. Mimo to som im skrátil ich doby a periódy, aby bol počet dokonalých duší, ktoré prijímajú mystéria a majú byť v Pokladnici Svetla, čo najskôr naplnený. Keby som ich dráhy neobrátil a ich periódy neskrátil, nedali by už ani jedinej duši príležitosť prísť na svet, z dôvodu pohlcovania odpadu hmoty, a mnoho duší by zničili. Preto som vám raz povedal: Skrátil som časy kvôli svojim vyvoleným. Inak by sa nemohla zachrániť ani jediná duša.

Skrátil som teda doby a periódy kvôli počtu dokonalých duší, tých vyvolených, tých, ktorí sa majú podieľať na mystériách. Keby som nebol ich doby skrátil, tak by nebolo možné zachrániť ani jedinú hmotnú dušu, ale všetky by boli pohltené ohňom v telách archontov. To je teda odpoveď na otázku, ktorú si mi tak starostlivo položila." Keď tieto slová Ježiš povedal svojim učeníkom, padli všetci súčasne na kolená, zbožňovali Ho a hovorili Mu: „Sme požehnaní pred všetkými ľuďmi, lebo si nám zjavil tieto veľké diela."

Ježiš si opäť vzal slovo a prehovoril ku svojim učeníkom: „Počúvajte teraz, čo sa mi stalo u archontov dvanástich eónov a všetkých ich archontov a ich pánov, mocností, ich anjelov a archanjelov. Keď oni a ich nespárovaní uvideli svetelný šat, ktorý ma zahaľoval, každý z nich uvidel mystérium svojho mena na mojom svetelnom šate. Všetci spoločne padli na kolená. uctievali môj svetelný šat a volali ako jedným hlasom: Ako prešiel Pán Vesmíru našim stredom, bez toho aby sme o tom vedeli?' Jednohlasne velebili to nejvnútornejšie z vnútorného. Všetci ich trojnásobne mocní a ich veľkí praotcovia a ich nesplodení, samosplodení a splodení, ich bohovia a svetelné iskry a žiariace hviezdy, jedným slovom, všetci ich veľkí videli, že sila tyranov v ich oblasti sa zmenšila a oni zoslabli.

V bezmedznom strachu sa dívali na mystérium svojho mena mojom šate a pokúšali sa pristúpiť bližšie, aby uctievali mystérium svojho mena na mojom šate. Ale pre veľké svetlo na mne toho neboli schopní. Uctievali ho však v určitom odstupe ďalej odo mňa. Tak zbožňovali svetlo môjho plášťa a velebili najvnútornejšie z vnútorného. Keď sa toto stalo s tyranmi, ktorí sa nachádzali pod archontami, bola im vzatá ich sila, a oni padli vo svojich eónoch zem ako mŕtvi. Boli ako ľudia, čo vydýchli svoj posledný dych, ako sa to tiež stalo, keď som im vzal ich silu. Keď som potom tieto eóny opustil. boli všetci, ktorí sa nachádzali v dvanástich eónoch, vo svojich rádoch spojení. Odteraz uskutočňovali svoje diela tak, ako som im určil, takže šesť mesiacov prevádzali svoje diela vo svojich kvadrátoch, trojuholníkoch a iných aspektoch obrátení doľava, a následujúcich šesť mesiacov strávili vo svojich trojuholníkoch, kvadrátoch a iných aspektoch nasmerovaní doprava. Rovnako tak budú v budúcnosti všetci, ktorí sa nachádzajú v osude a vo sfére, tiež nasledovať ich cestu."

„Keď som vystúpil k závojom Trinásteho Eónu a prišiel k nim, tieto sa samé od seba odhrnuli a otvorili sa predo mnou. Vstúpil som do Trinásteho Eónu a našiel som Pistis Sofiu pod Trinástym Eónom celkom opustenú, lebo pri nej nikto nebol. Sedela tam skľúčená a plná zármutku, pretože ju nepustili do Trinásteho Eónu, jej vyššej oblasti. Bola tiež smutná kvôli útrapám, ktoré jej spôsoboval Authádes, jeden z trojnásobne mocných. Keď s vami budem hovoriť o jeho rozšírení objasním vám mystérium, ako sa jej to mohlo stať.

Keď ma Pistis Sofia uvidela nado všetko žiariaceho v nesmierne oslnivom svetle, zmocnilo sa jej veľké vzrušenie a vzhliadla na svetlo môjho šatu. Uvidela v ňom mystérium svojho mena a plný jas tohto mystéria, pretože pred tým pobývala v mieste Výšiny, v Trinástom Eóne, kde stále velebila vyššie svetlo, ktoré videla za závojmi vnútri Pokladnice Svetla. Keď vytrvale velebila toto svetlo vo Výšine, hľadeli na svetlo všetci archonti oboch trojnásobne mocných a ich neviditeľných, s ktorými je spojená, rovnako ako ostatných dvadsaťdva neviditeľných emanácií. Pretože Pistis Sofia a jej spojenec, ako aj dvadsaťdva neviditeľných emanácií tvorí spoločne dvadsaťštyri emanácií, ktoré sú vyžarované z veľkého neviditeľného Praotca a dvoch trojnásobne mocných." Keď to Ježiš povedal svojim učeníkom, predstúpila Mária a povedala: Pane, počula som ťa raz povedať, že sama Pistis Sofia je jednou z dvadsiatich štyroch emanácií. Prečo nie je vo svojej oblasti? Hovoril si že si ju našiel pod Trinástym Eónom."

Príbeh Pistis Sofie

Ježiš im odpovedal: Keď sa Pistis Sofia nachádzala v Trinástom Eóne, v oblasti všetkých jej bratov tých neviditeľných, dvadsiatich štyroch emanácií veľkého Neviditeľného, obrátila svoj zrak na príkaz Prvého Mystéria do Výšiny a uvidela svetlo v závoji Pokladnice Svetla. Túžila po tom, aby sa do tejto oblasti dostala, ale nebola toho schopná. Prestala však uskutočňovať mystéria Trinásteho Eónu a velebila svetlo vo Výšine, ktoré videla vo svetelnom závoji Pokladnice Svetla.

Pretože neprestávala velebiť oblasť vo Výšine, tak ju všetci archonti žijúci v dvanástich eónoch nenávideli, pretože sa už nepodieľala na ich mystériách a túžila ísť do Výšiny a postaviť sa nad nich všetkých. Preto sa na ňu rozhnevali a nenávideli ju. Práve tak ju nenávidela i veľká trojnásobná sila Autháda, tretí trikrát mocný z Trinásteho Eónu, ktorý bol neposlušný, lebo nevyžiaril ani neodovzdal všetku svoju vnútornú očistenú silu v dobe, keď archonti odovzdali svoju očistenú silu, pretože chcel byť vládcom nad celým Trinástym Eónom a nad tými, ktorí sa nachádzajú pod ním.

Keď teda boli archonti dvanástich eónov veľmi rozhnevaní na Pistis Sofiu a veľmi ju nenávideli, vtedy sa veľká trikrát mocná sila Autháda, o ktorom som vám práve rozprával, pripojila k dvanástim eónom. Aj on bol rozhnevaný na Pistis Sofiu a nenávidel ju, pretože chcela vystúpiť ku Svetlu, ktoré bolo vyššie než on. Sám zo seba vytvoril veľkú silu s levou hlavou a z hmoty v sebe stvoril množstvo iných hmotných, veľmi mocných stvorení. Tieto poslal do nižších oblastí, do miest chaosu, aby tam utláčali Pistis Sofiu a zbavili ju jej sily, pretože túžila ísť do Výšiny, ktorá bola nad nimi, a okrem toho prestala vykonávať ich mystéria, ale stále len trúchlila a túžila po svetle, ktoré videla. Aj archonti, ktorí naďalej vykonávali ich mystéria, ju nenávideli, a i všetci strážcovia brán eónov.

Na rozkaz Prvého Príkazu veľký, trojnásobne mocný Authádés, ktorý je jedným z tých trojnásobne mocných, prenasledoval Pistis Sofiu v Trinástom Eóne, aby ju prinútil pozrieť sa dole do nižších oblastí, aby tam uvidela jeho svetelnú silu - tú s levou hlavou, zatúžila po nej a šla k onomu miestu, kde by bolo možné obrať ju o jej svetlo. Keď sa pozrela dole a spozorovala jeho svetelnú silu v dolných oblastiach, nevedela, že je to svetelná sila trikrát mocného Autháda. Myslela si, že prichádza zo svetla, ktoré uvidela na začiatku vo Výšine a ktoré vychádzalo zo závojov Pokladnice Svetla. A pomyslela si pre seba: Zostúpim dole k tej oblasti bez môjho spojenca a vezmem si svetlo, a budem z neho sama pre seba vytvárať svetelné eóny, aby som mohla ísť ku Svetlu Svetiel v najvyššej Výšine.

S touto myšlienkou opustila svoju oblasť„ Trinásty Eón. a zostúpila k dvanástim eónom. Tam ju všetci archonti eónov prenasledovali, lebo na ňu boli rozzúrení, pretože pomýšľala na veľkú slávu. Ona ale opustila aj týchto dvanásť eónov, zostúpila do oblastí Chaosu a blížila sa ku svetelnej sile s levou hlavou, aby ju pohltila. Vtom ju ale obkľúčili všetky hmotné emanácie Autháda a veľká svetelná sila s levou hlavou pohltila všetku svetelnú silu Pistis Sofie. Prefiltrovala jej svetlo a pohltila ho. Jej hmota bola vrhnutá do Chaosu. Tam bol archont s levou hlavou, ktorého jedna polovica bola ohnivá a druhá polovica temná, totiž Jaldabaóth, o ktorom som vám často hovoril. Keď sa toto všetko udialo, bola Pistis Sofia veľmi zoslabnutá, a svetelná sila s levou hlavou jej začala znovu odoberať všetky svetelné sily, zatiaľ čo všetky hmotné sily Autháda ju obkľúčili a utláčali ju."

1. Pieseň

Pistis Sofia hlasno vykríkla a volala ku Svetlu Svetiel, ktoré videla na začiatku a ktorému verila. A vyslovila tieto slová pokánia: Ó Svetlo Svetiel, ktorému som od začiatku verila, vypočuj teraz, ó Svetlo, moje pokánie. Zachráň ma, ó Svetlo, lebo sa do mňa vkradli zlé myšlienky. Nasmerovala som svoj pohľad na nižšie oblasti a videla som tam svetlo, ktoré ma priviedlo na myšlienku, že zídem dole a privlastním si ho. A šla som. Ocitla som sa však v temnote dolného Chaosu a nebola som schopná vstať a vrátiť sa do svojej oblasti; tvory Autháda ma obkľúčili, a sila s levou hlavou mi ukradla moje vnútorné Svetlo.

Volala som o pomoc, ale môj hlas nemohol preniknúť tmou. A pozrela som hore k nebu, aby mi svetlo, ktorému som verila, prišlo na pomoc. Ale ako som pozrela hore, videla som celé množstvá archontov eónov, ako sa na mňa zhora dívajú a posmievajú sa mi, hoci som im nikdy nič zlého nespôsobila a oni ma bez dôvodu nenávideli. A keď tvory Autháda videli škodoradosť archontov, vedeli, že títo mi na pomoc neprídu. Tieto tvory boli takto osmelení a dotierali na mňa a násilím mi vzali svetlo, ktoré nepochádzalo od nich.

Preto, ó Svetlo Pravdy, vedz, že som všetko robila vo svojej nevinnosti, lebo som verila, že sila s levou hlavou náleží Tebe. A hriech, ktorého som sa dopustila, je Ti teraz známy. Nenechaj ma v biede, ó Pane, lebo som od začiatku verila Tvojmu Svetlu. Ó Pane. Svetlo Síl, nedopusť teda, aby som bola odlúčená od môjho svetla. Pretože kvôli Tebe a kvôli Tvojmu svetlu som sa dostala do tejto pasce, a hanba ma pokrýva. Pre Tvoje Svetlo som sa odcudzila svojim bratom, neviditeľným a veľkým stvoreniam Barbelo.

To všetko sa mi stalo, ó Svetlo, pretože som dychtivo hľadala Tvoj príbytok. Zloba Autháda, ktorý nejednal podľa Tvojho príkazu, aby tvoril na základe vyžiarenia svojej sily, ma postihla, pretože som sa nachádzala v jeho eóne, bez toho aby som prevádzala jeho mystérium. A všetci archonti eónov sa mi posmievajú. Pobývam v tejto oblasti v hlbokom zármutku a plná túžby po Svetle, ktoré som videla vo Výšine. Strážcovia brán eónov ma hľadali a všetci, ktorí v ich mystériách zotrvali, sa mi vysmievali.

Ja som však obrátila svoj pohľad hore k Tebe. ó Svetlo, a verila som Ti. Teraz som však v pasci a vo tme Chaosu, ó Svetlo Svetiel. Keby si len chcelo prísť a oslobodiť ma - pretože veľké je Tvoje milosrdenstvo - potom ma v pravde vypočuj a zachráň ma. Zachráň ma z matérie tejto temnoty, aby som v nej nezanikla a bola zachránená od tvorov boha Autháda, ktorí ma zvierajú. Nenechaj, aby ma temnota stiahla dolu a nedopusť, aby sila s levou hlavou pohltila všetku moju silu a aby Chaos jeho silu zastieral.

Vypočuj ma, ó Svetlo, pretože Tvoja milosť je nekonečne veľká. Zhliadni na mňa dole vo veľkom milosrdenstve Tvojho svetla. Neodvracaj odo mňa svoju tvár, pretože som vo veľkej tiesni. Kiež skoro vyslyšíš moju modlitbu a zachrániš moju silu. Vysloboď ma od archontov, ktorí ma nenávidia, pretože Ty poznáš moje trápenie a môj žiaľ, a že sa mi nedostáva mojej sily, ktorú mi vzali. Tí, ktorí mi toto všetko učinili, sú Ti zjavní. Konaj s nimi podľa svojej vôle. Moja sila vyhliadla zo stredu Chaosu a temnoty. Čakala som na svojho druha, že príde a bude za mňa bojovať, ale neprišiel, i keď som očakávala, že príde a prepožičia mi silu. Ale nenašla som ho. Keď som hľadala svetlo, dali mi tmu, A keď som hľadala svoju silu, dali mi matériu.

Nech sa teda, ó Svetlo Svetiel, temnota a matéria, ktorú na mňa tvory Autháda privodili, stane ich pascou. Nech sa do nej zapletú. Oplať im to, odním im samotným Tvoju milosť. aby nedosiahli oblasti svojho Autháda. Nech zostanú v tme a neuvidia svetlo. Nechaj ich navždy pozerať do Chaosu a nie do Výšiny. Ich pomsta nech padne na nich samotných, a nech ich stihne Tvoj súd.

Vylúč ich z oblasti ich boha Autháda a zabráň jeho tvorom, aby dosiahli svoje oblasti; pretože ich boh je bezbožný a nehanebný. On veril, že tieto zlomyseľnosti spáchal z vlastnej sily, bez toho, aby vedel, že by nado mnou nemal žiadnu moc, keby som nebola ponížená na Tvoj príkaz. Pretože keď si ma Ty ponížil svojim príkazom, o to viac ma oni prenasledovali a jeho tvory k môjmu poníženiu pridávali muky.

Vzali mi moju svetelnú silu a znovu na napádali, aby ma dostali do tiesne a ukradli mi všetko moje svetlo. Nenechaj ich vystúpiť k Trinástemu Eónu, oblasti spravodlivosti, za to čo mi urobili. A nepripusť. aby sa počítali k tým, ktorí sami seba a svoje svetlo očisťujú. Nedovoľ, aby sa počítali k tým, ktorí rýchlo prejavia ľútosť, aby skoro dosiahli mystériá svetla. Veď mi vzali moje svetlo. Moja svetelná sila sa vyčerpáva a chýba mi moje svetlo. Preto, ó Svetlo, ktoré je v Tebe a so mnou, chválim Tvoje meno, ó Svetlo vo sláve. Kiež sa Ti moja chvála páči, ó Svetlo, ako skvelé mystérium, ktoré bude prijaté v bránach svetla a ktoré prenášajú tí skrúšení, ktorých svetlo je očisťované. Nech sa všetko hmotné raduje! Všetci hľadajte svetlo, aby sila vašej duše, ktorá je vo vás, žila! Pretože Svetlo vypočulo matériu. a žiadna matéria nezostane neočistená.

Nech duše matérie a všetko čo sa v nej nachádza, chváli Pána všetkých eónov! Pretože Boh zachráni duše z celej matérie. Budú pripravené obydlia vo svetle, a všetci zachránení v nich budú bývať a zdedia ich. Duše tých, ktorí prijmú mystéria. a všetkých, ktorí mystéria v Jeho mene prijali, tam budú prebývať."

Po týchto slovách Ježiš povedal svojim učeníkom: „Toto je velebenie, ktoré vyslovila Pistis Sofia vo svojej prvej kajúcnej piesni, pretože ľutovala svoj hriech a povedala všetko, čo sa s ňou stalo. Nuž teda: Kto máš uši počúvaj." Znovu predstúpila Mária a riekla: "Pane, môj obyvateľ svetla má uši, a ja počujem mojou svetelnou silou. Tvoj duch, ktorý je so mnou ma vyburcoval. Dovoľ mi teraz prehovoriť o kajúcnej piesni Pistis Sofie, ktorú o svojom hriechu zaspievala. Kedysi Tvoja svetelná sila o tom prorokovala skrze proroka Dávida v Žalme 69:

Zachráň ma. ó Bože, lebo vody mi siahajú až k duši. Uviazol som v bezodnom bahne, kde nemôžem stáť; ponáram sa do hlbín mora, dravý prúd ma zaplavuje, volám do omdlenia, hrdlo zapálené. Boha očakávam, až mi oči zoslabli. Viac než vlasov na mojej hlave je tých, ktorí ma bez dôvodu nenávidia, mocní sú moji nepriatelia, ktorí ma chcú vyhladiť. Čo som nevzal, požadujú odo mňa späť. Bože, Ty poznáš moje poblúdenie a moje hriechy nie sú pred Tebou skryté. Nech sa kvôli mne nemusia hanbiť kto v Teba dúfajú. Pane, Pane zástupov, nech nie sú zmárnení tí, ktorí Teba hľadajú, ó Pane, Bože Izraela.

Pre Teba predsa znášam potupu, hanba mi prikrýva tvár. Svojim bratom som sa odcudzil, cudzincom som pre synov svojej matky, lebo horlivosť pre tvoj chrám ma strávila, posmech tých, ktorí ťa potupujú padli na mňa. Keď som ponížil svoju dušu pôstom, bolo mi to potupou. Keď som obliekol hrubý odev, bol som im na smiech. Klebetia o mne tí, ktorí sedia v bránach, pijani o mne spievajú potupné piesne. Ale môj duch sa zdvíha k Tebe, ó Pane, ó Bože. Vyslyš ma včas podľa Tvojej vôle a zachráň ma podľa veľkosti Tvojej milosti. Zachráň ma z tohto bahna, nech sa neutopím. Osloboď ma od tých, ktorí ma nenávidia a zachráň ma z hlbokých vôd. Nech ma neodplaví dravý prúd, nech ma nepohltí hlbina, nech sa priepasť nado mnou neuzavrie.

Odpovedz mi, ó Pane, pretože premocná Je Tvoja milosť. Obráť sa ku mne pre svoje hojné zľutovanie. Neskrývaj svoju tvár pred svojim služobníkom, pretože je mi úzko. Odpovedz mi rýchlo, priblíž sa k mojej duši, vysloboď ju. Vysloboď ma od mojich nepriateľov, lebo Ty vieš ako som potupovaný, ohováraný a zahanbený. Všetkých, ktorí ma ohrozujú, máš pred sebou. Potupa mi zlomila srdce. Čakal som na znamenie súcitu, ale márne, na Tešiteľa, ale nenašiel som ho. Žlč mi dávali jesť, octom hasili môj smäd.

Nech prestretý stôl pred nimi im je pascou a jablkom sváru, odplatou a poškvrnou. Nech chrbát majú stále ohnutý. Vylej na nich svoje rozhorčenie, nech ich zasiahne oheň Tvojho hnevu. Nech ich hradisko pustne a v ich stanoch nikto nebýva. Pretože prenasledujú tých, ktorých si Ty udrel, rozmnožujú bolesti ich rán. Navršujú vinu na vinu, nech k Tvojej spravodlivosti nemajú prístup. Nech sú vymazaní z knihy života, zo spravodlivými nech nie sú zapísaní. Pretože som biedny a ubolený. Tvoja spása nech ma ochráni, ó Bože, Piesňou budem chváliť Božie meno a velebiť ho spevom. Bohu to bude milšie než mladý býk s rohmi a paznechtami. Nech to vidia pokorní a potešia sa. Hľadajte Boha, aby vaše duše žili, pretože Pán vyslyší núdzou trpiacich a uväznenými neopovrhuje. Nebesá a more a všetko, čo v ňom žije, nech chváli Pána. Pretože Boh zachráni Sion a vybuduje judské mestá, aby v nich bývali a zdedili ich. Potomkovia jeho služobníkov ich zdedia a budú v nich bývať tí, ktorí milujú Jeho meno."

Po tom, čo Mária prehovorila tieto slová k Ježišovi v kruhu učeníkov, povedala: "Pane, to je vysvetlenie mystéria kajúcnej piesne Pistis Sofie." Keď Ježiš vypočul Máriine slová, odpovedal jej: "Veľmi dobre, Mária. Si požehnaná, plnosť, zahrnujúca všetky požehnania, ktorú budú velebiť všetky pokolenia.”

2. Pieseň

Ježiš pokračoval a povedal: "Potom Pistis Sofia zaspievala svoju druhú kajúcnu pieseň: Ó Svetlo Svetiel, v Teba som verila, nenechaj ma do konca mojich dní v temnote. Pomôž mi a zachráň ma svojimi mystériami, nakloň ku mne svoje ucho a osloboď ma. Kiež ma sila Tvojho svetla oslobodí a vedie k vyšším eónom, lebo Ty ma oslobodíš a privedieš k Výšinám svojich eónov. Zachráň ma, ó Svetlo, z rúk sily s levou hlavou a z rúk tvorov boha Autháda. Pretože Ty si to, ó Svetlo, vo ktoré som verila a ktorému som od začiatku dôverovala. Verila som Ti od okamžiku môjho stvorenia. Ty samo si ma nechalo stvoriť. Od začiatku som Tvojmu svetlu dôverovala. A keď som v Teba verila, posmievali sa mi eóny archontov a hovorili: Nedokáže dokončiť svoje mystérium.

Ty si môj záchranca a Spasiteľ, Ty si moje mystérium, ó Svetlo. Moje ústa boli plné Tvojej slávy, aby som po všetky časy mohla velebiť mystérium Tvojej vznešenosti. Preto, ó Svetlo, nenechaj ma až do konca mojich dní v Chaose, ó Svetlo neopúšťaj ma. Všetka moja svetelná sila mi bola ulúpená a všetci tvorovia Autháda ma obkľúčili. Chceli mi vziať všetko moje svetlo a postavili strážcov pred moju silu. Zároveň si medzi sebou hovorili: Svetlo ju opustilo. Premôžme ju a vezmime jej všetko svetlo, ktoré v nej zostalo.

Nenechaj ma preto môjmu osudu, ó Svetlo. Obráť sa ku mne, ó Svetlo, a vysloboď ma z rúk tých nemilosrdných. Nech tí, ktorí usilovali o moju silu. zakopnú a zoslabnú. Nech temnota zahalí a stanú sa bezmocnými tí, ktorí chcú moju svetelnú silu ulúpiť. Toto je teda druhá kajúcna pieseň, ktorú Pistis Sofia venovala Svetlu. Po tom, čo Ježiš prehovoril tieto slová k učeníkom, povedal: „Rozumiete tomu, čo vám hovorím?” Tu vyskočil Peter a povedal Ježišovi: „Pane, tá žena je pre nás neznesiteľná, pretože nás nepustí k slovu a sama toľko hovorí.” Ježiš odpovedal: „V kom vzplanie sila ducha tak, že pochopí moje slová, nech vystúpi a hovorí. A teraz vidím Peter, že sila v tebe chápe výklad mystéria kajúcnej piesne Pistis Sofie. Podeľ sa teda, so svojimi bratmi o myšlienky s ňou spojené.”
Odpovedal Peter Ježišovi: „Ó Pane, počuj teda, čo sa spája s jej prosebnou piesňou. Tvoja svetelná sila kedysi skrze proroka Dávida prorokovala v Žalme 70 o jej ľútosti:

V Tebe, ó Pane, mám svoje útočisko, nenechaj ma nikdy zahanbiť. Svojou spravodlivosťou ma vysloboď: skloň ku mne svoje ucho, zachráň ma. Buď mi pevnou skalou a pevnosťou, aby si ma zachránil, lebo Ty si moja sila a útočisko. Vysloboď ma môj Bože, z rúk hriešnikov, bezbožníkov a násilníkov. Veď Ty, Pane, si mojim túžobným očakávaním a mojou nádejou už od mladosti. Od matkinho lona som spoliehal na Teba, Od narodenia si ma sprevádzal. Tebe navždy patria moje myšlienky.

Mnohí ma mali za blázna. Ty si však bol mojou pomocou a silou; Ty si môj Spasiteľ, ó Pane. Moje ústa sú naplnené Tvojou chválou, celý deň velebím Tvoju vznešenosť. Nezavrhuj ma v čase staroby; Neopúšťaj ma, keď moja duša podlieha. Nepriatelia sa už proti mne dohovárajú, tí ktorí ma špehujú sa spoločne radia. Hovoria: Boh ho opustil; pustite sa za ním a chopte sa ho, lebo tu nie je nikto, čo by ho zachránil!

Ó Bože, ponáhľaj sa mi na pomoc! Nech v hanbe zahynú tí, ktorí mojej duši stroja úklady, Potupa a stud nech zahalí tých, ktorí usilujú o moje nešťastie. Toto je teda vysvetlenie druhej kajúcnej piesne Pistis Sofie." Spasiteľ odpovedal: „Dobre si to povedal Peter, to je vysvetlenie jej kajúcnej piesne. Požehnaní ste pred všetkými ľuďmi na zemi, pretože som vám zjavil tieto mystéria. Amen, amen vravím vám: Ja vás zvelebím v plnosti mystérií z vnútra k vonkajšku, Naplním vás duchom, aby ste boli nazývaní duchovnými ľuďmi, dokonalými v celej plnosti.

3. Pieseň

Amen, amen, vravím vám: Ja vám dám všetky mystéria oblastí môjho Otca a všetkých oblastí Prvého Mystéria, aby všetci, ktorých vy prijmete na zemi, boli prijatí aj vo svetle Výšiny; a koho vy zapudíte na zemi, bude zapudený aj v ríši môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Avšak načúvajte ďalej všetkým kajúcnym piesňam, ktoré Pistis Sofia spievala. Ona pokračovala a spievala svoju tretiu kajúcnu pieseň: Ó Svetlo síl, zachovaj ma a spas ma. Nech všetci, ktorí mi chcú zobrať moje svetlo, upadnú do biedy a tmy. K Chaosu nech sa obrátia a zahanbení sú tí, ktorí mi chcú ulúpiť moju silu. Nech sa tí. ktorí ma prenasledujú a hovoria: My sme sa nad ňou stali pánmi, čoskoro vrátia do temnoty. Nech sa všetci, ktorí hľadajú svetlo, radujú a veselia sa, a tí, ktorí túžia po Tvojom mystériu, povedia: -Nech mystérium povstane.

Zachráň ma teda, ó Svetlo, lebo mi chýba svetlo, ktoré mi vzali, A ja túžim po sile, ktorú mi ukradli. Ty, ó Svetlo, si môj Spasiteľ a záchranca; osloboď ma včas z tohto Chaosu. ó Svetlo.” Keď Ježiš dohovoril tieto slová k svojim učeníkom. povedal: "Toto je tretia kajúcna pieseň Pistis Sofie. Nech predtúpi ten, v kom sa zodvihol hĺbavý duch a vysloví myšlienky tretej kajúcnej piesne Pistis Sofie." Ešte než Ježiš dohovoril svoju reč, predstúpila Marta. Padla k jeho nohám. pobozkala ich a s hlbokou pokorou a usedavým plačom hlasno zvolala: "Pane. zmiluj sa nado mnou a maj so mnou súcit. Dovoľ mi vysvetliť kajúcnu pieseň Pistis Sofie."

Ježiš podal Marte ruku a povedali: "Blažený je každý, kto sa pokorí, pretože zažije milosrdenstvo. "Nuž, Marta, ty si takou požehnanou. Objasni teda myšlienku kajúcnej piesne Pistis Sofie." Marta v kruhu učeníkov odpovedala Ježišovi takto: "O tejto kajúcnej piesni Pistis Sofie, ó Pane, kedysi Tvoja svetelná sila, ktorá bola v Dávidovi. prorokovala v Žalme 70:

Ó Pane, ponáhľaj sa mi na pomoc. Nech sú zneuctení a zahanbení tí, ktorí sliedia po mojej duši. A tí ktorí na mňa volajú: "Dobre ti tak!". Nech zalezú späť a prídu nazmar. Nech sa tí, ktorí Ťa hľadajú, radujú a jasajú. A tí ktorí túžia po Tvojej spáse, nech neustále hovoria: "Boh je veľký." Ale ja som ponížený a úbohý. Ó Bože. pomôž mi! Ty moja ochrana a záštita. Ó Pane, nenechaj ma čakať! To je význam tretej kajúcnej piesne Pistis Sofie, keď velebila Výšinu." Keď Ježiš vypočul tuto prednesenú reč, povedal: "Výborne Marta, tvoje slová boli pekné."

4. Pieseň

Ježiš potom pokračoval v rozprave a povedal svojim učeníkom: "Pistis Sofia pokračovala svojou štvrtou kajúcnou piesňou, ešte než bola po druhýkrát zahnaná do tiesne, aby jej sila s levou hlavou a všetky tie hmotné tvory, ktoré poslal Authádes do Chaosu, nevzali všetko svetlo, ktoré jej ešte zostalo. Vyslovila teda túto kajúcnu pieseň: Ó Svetlo, ktorému dôverujem, vypočuj moju ľútosť a daj nech môj hlas dôjde k Tvojmu príbytku. Neskrývaj predo mnou svoj svetelný šat, ale ochráň ma, keď ma oni trápia. Včas ma zachráň v ten deň, kedy k Tebe volám. Pretože moje dni pominuli ako dych, a ja som sa stala hmotou. Vzali mi moje svetlo, a moja sila uvädla. Zabudla som na mystérium, ktoré som kedysi verne naplňovala. Kvôli hlasom strachu a Autháda moja sila vo mne zmizla.

Som ako zvláštny démon, usídlený v hmote a v ktorom niet žiadneho svetla. Stala som sa duchom odporcu, ktorý prebýva v látkovom tele a nevlastní žiadnu svetelnú silu. Stala som sa dekanom, ktorý sa nachádza sám vo vzduchu. Emanácie Autháda ma zahnali do úzkych a so mnou spojený druh si povedal: "Miesto svetla, ktoré ju predtým naplňovalo, ju naplnili chaosom" Prehltla som pot svojho tela a slzy strachu svojich hmotných očí, aby mi moji utláčatelia nevzali aj toto. To všetko, ó Svetlo, sa mi stalo na Tvoj príkaz a podľa Tvojho rozkazu. A je Tvojim rozhodnutím, že sa tu nachádzam. Tvoj príkaz ma poslal dole a ja som klesla ako sila Chaosu. Moja sila vo mne ustrnula.

Ty však, ó Pane, si večné svetlo, a Ty neprestávaš hľadať utlačovaných. Povstaň, ó Svetlo, a hľadaj moju silu a dušu, ktorá je vo mne. Tvoj rozkaz, ktorý si na mňa v mojej biede uvalil je splnený. Prišiel môj čas, kedy znovu hľadáš moju silu a dušu a je to ten čas, ktorý si dopredu určil, aby som bola hľadaná. Veď Tvoji spasitelia hľadali silu mojej duše, lebo počet je už naplnený, a aby i jej matéria bola zachránená. V ten deň sa budú všetci archonti materiálnych eónov obávať Tvojho svetla. A všetky emanácie trinásteho, materiálneho eónu sa budú obávať mystéria Tvojho svetla, aby si ostatní mohli obliecť to očistené z ich svetla.

Pretože Pán bude hľadať silu vašich duší. On zjavil mystérium, Vyslyšal kajúcnu pieseň tých, ktorí sa nachádzajú v dolných oblastiach. A nenechal ich kajúcne piesne bez povšimnutia. To je to mystérium, ktoré sa stalo príkladom pre budúce pokolenia. A tí, ktorí sa potom narodia, budú velebiť Výšiny. Pretože Svetlo sa pozrelo dole z Výšiny. Bude dozerať na všetku hmotu, aby vyslyšalo stonanie zviazaných a vyslobodilo duše od ich väzieb, aby svetlo vložilo svoje meno do ich duše a svoje mystérium do ich sily.”

Keď Ježiš dohovoril tieto slová ku svojim učeníkom, povedal: "Toto je štvrtá kajúcna pieseň Pistis Sofie. Kto jej môže porozumieť, nech porozumie." Tu predstúpil Ján, pobozkal Ježišovu hruď a povedal: "Pane, kiež je mi dopriané a dostanem od Teba príkaz, aby som vyložil štvrtú kajúcnu pieseň Pistis Sofie." Ježiš povedal Jánovi: Dávam ti príkaz a povoľujem ti vysvetliť kajúcnu pieseň Pistis Sofie" Ján odpovedal: "Pane a Spasiteľu, o tejto kajúcnej piesni Pistis Sofie prorokovala kedysi Tvoja svetelná sila skrze Dávida v Žalme 102:

Pane, vyslyš moju modlitbu, daj, nech moje volanie o pomoc dospeje k Tebe! Neskrývaj predo mnou svoju tvár, skloň ku mne svoje ucho v deň mojej tiesne. Odpovedz mi čím skôr, v tejto hodine, kedy Ťa volám, lebo moje dni sa strácajú ako dym a moje kosti sú spálené ako kameň. Som zvädnutý ako tráva a srdce mám uschnuté. Zabudol som jesť svoj chlieb. Od samého vzdychania som vyziabnutý na kosť. Som ako pelikán na púšti, ako sova na kope kamenia. Noc som strávil bdením a som ako osamelý vrabec na streche. Celý deň ma tupia moji nepriatelia, ktorí proti mne besnia a moje meno používajú ako kliatbu. Jem popol miesto chleba, môj nápoj je zmiešaný so slzami, zo strachu pred Tvojim hnevom a Tvojou zlobou; pretože si ma vyzdvihol hore a zrazil dole. Moje dni sa skláňajú ako dlhé tiene, a ja schnem ako tráva. Ale Ty, ó Pane, máš svoj trón vo večnosti, a Tvoje meno pretrváva z pokolenia na pokolenie. Povstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo je čas zmilovať sa nad ním, pretože už prišla jeho hodina. Tvojim služobníkom je v ňom milý každý kameň a ich zem v nich budí sústrasť. Potom sa budú všetky národy báť Pánovho mena a všetci králi zeme Tvojej slávy, pretože Pán vystavia Sion a zjaví sa vo svojej sláve. Sklonil sa k modlitbe ponížených a ich prosebnú modlitbu neodmietol.

Toto bolo zapísané pre budúce pokolenia. A národ, ktorý bude potom stvorený bude chváliť Pána. On zhliadol dolu zo svojej svätej výšiny. Pán sa pozrel z neba na zem, aby počul vzdychy zajatých, vyslobodil zatratených k smrti, aby meno Pánovo bolo zvestované na Sione a jeho sláva v Jeruzaleme. Toto je, ó Pane, vysvetlenie mystéria štvrtej kajúcnej piesne, ktorú vyslovila Pistis Sofia.”

5. Pieseň

Keď Ján vo spoločnosti učeníkov prehovoril tieto slová k Ježišovi, Ježiš mu povedal: „Výborne Ján, ty čistý, ktorý budeš panovať ríši Svetla.” Ježiš pokračoval vo svojej rozprave a povedal učeníkom: "Tvory Authádove sa v Chaose opäť vrhli na Pistis Sofiu a chceli jej zobrať všetku jej svetelnú silu. Ale ešte nebol naplnený príkaz, aby bola vyvedená z chaosu a Prvé Mystérium ešte tiež nevydalo rozkaz, aby bola z Chaosu zachránená. Keď ju všetky hmotné tvory Autháda prepadli, vykríkla a spievala svoju piatu kajúcnu pieseň:

Ó Svetlo mojej spásy, spievam Tvoju chválu ako vo Výšine, tak aj v Chaose. Budem Ťa chváliť svojim chválospevom, ktorým som Ťa velebila vo Výšine; a ním som Ťa velebila, keď som bola v Chaose. Kiež Ťa dostihne. Nezabúdaj, ó Svetlo, na moju ľútosť. Moja sila je naplnená tmou, a moje svetlo kleslo do Chaosu. Sama som stala takou, ako sú archonti Chaosu, ktorí klesli dole do hlbokých temnôt. Stala som sa hmotným telom, ktoré vo Výšine nemá nikoho, kto by ho vyslobodil. Stala som sa podobnou matérii, z ktorej je odobraná všetka sila, keď bola vrhnutá do Chaosu, ktorú si Ty nezachránil a ktorá bola Tvojim zákonom zničená.

Preto ma priviedli do najhlbšej tmy, do tmy a matérie, ktoré sú mŕtve a bez sily. Stalo sa mi tak Tvojim zákonom a podľa Tvojej vôle. Tvoj duch odo mňa odstúpil a opustil ma. Na Tvoj príkaz mi stvorenia môjho eónu nepomohli. Nenávideli ma a vzdialili sa odo mňa. Avšak ešte nie som úplne zničená. Moje svetlo zoslablo a so svetlom, ktoré mi zostalo, som volala ku Tebe. ó Svetlo. a svoje ruky som vzpínala k Tebe. Ó Svetlo, naplníš teraz svoj zákon v Chaose? A spasitelia, ktorí podľa Tvojho zákona prídu, povstanú potom vo tme, a prídu a budú Tvojimi učeníkmi?

Budú potom hlásať mystérium Tvojho mena v Chaose? Alebo budú skôr svedčiť o Tvojom mene v matérii Chaosu, kde nebudeš vystupovať očistne? Ja som Ťa však velebila, ó Svetlo, a moja kajúcna pieseň Ťa dostihne vo Výšine. Kiež Tvoje svetlo na mňa zostúpi. Oni mi vzali moje svetlo a bolestne mi chýba od svojho vzniku. A keď som vzhliadla ku svetlu hore a uvidela svetelnú silu dole v Chaose, vstala som a šla za ňou dole. Tvoj zákon na mňa padol, a hrôzy, ktoré si pre mňa určil, ma uviedli do zmätku. Obkľúčili ma ako burácajúca voda; a celú dobu ma držali vo svojej moci. A kvôli Tvojmu zákonu mi moji spolustvorení nemohli pomôcť. Nedovolil si ani, aby ma so mnou spojený druh zachránil z mojej biedy. To je teda piata kajúcna pieseň Pistis Sofie. ktorú spievala v Chaose, zatiaľ čo ju všetky hmotné tvory Autháda ďalej utláčali."

Keď to Ježiš povedal svojim učeníkom, povedal im: "Kto máš uši, počúvaj; a v kom sa zdvíha duch, nech prestúpi a vysvetlí myšlienky piatej kajúcnej piesne Pistis Sofie." Po týchto Ježišových slovách vystúpil Filip. Položil knihu, ktorú držal v ruke pretože zaznamenával všetky slová a všetky skutky Ježišove a riekol Mu: „Pane, nie som snáď jediný, ktorého si poveril, aby sa postaral o svet a zapisoval všetko, čo hovoríš a činíš? Nedal si mi príležitosť, aby som vysvetlil mystérium kajúcnej piesne Pistis Sofie. Duch sa vo mne často pozdvihol, cítil sa slobodným a mocne ma povzbudzoval, aby som predstúpil a vysvetlil kajúcnu pieseň Pistis Sofie. Ale nemohol som, pretože som to ja. kto musí všetko vyslovené zapísať."

Ježiš vypočul Filipa a odpovedal mu: „Filip, ty požehnaný, počúvaj, aby som k tebe mohol hovoriť. Ty, Tomáš a Matúš ste tí, ktorých Prvé Mystérium poverilo, aby ste každé slovo, ktoré hovorím, a všetko čo uvidíte, zapísali. Čo sa teba týka, počet rozpráv, ktoré máš zapísať, nie je ešte naplnený. Ako sa naplní, môžeš vystúpiť a povedať, čo uznáš za vhodné. Naďalej však všetci traja zapisujte slová. ktoré hovorím a všetko, čo učiním, a všetko, čo uvidíte, ako svedectvo o všetkých veciach Kráľovskej ríše Nebies."

A Ježiš povedal svojim učeníkom „Kto máš uši, počúvaj." Nato vyskočila Mária, vstúpila do stredu, postavila sa vedľa Filipa a povedala Ježišovi: „Pane, svetlo prebývajúce vo mne má uši a ja som pripravená svoju silu počuť. Pochopila som slová, ktoré si tak správne povedal. Chceš si tiež mňa vypočuť, Pane, aby som vysvetlila slová, ktoré si nám povedal, lebo si nám riekol, Kto máš uši, počúvaj. Filipovi si povedal: Ty, Tomáš a Matúš, vy traja ste tí, ktorých Prvé Mystérium poverilo, aby ste zapísali všetky rozpravy o ríši Svetla a svedčili o nich. Počuj teda význam týchto slov, ktoré zjavím: Je to toto, o čom Tvoja svetelná sila kedysi prorokovala skrze Mojžiša: Každá vec ma byť doložená bez pochybnosti dvomi, alebo tromi svedkami: Tí traja svedkovia sú Filip, Tomáš a Matúš."

Keď tieto slová Ježiš vypočul, povedal: "Znamenite Mária: to je význam tých slov. Teraz ale vystúp ty Filip, a vysvetli piatu kajúcnu pieseň Pistis Sofie. Potom sa zase posaď a zapíš každé slovo ktoré prehovorím, dokiaľ sa nenaplní tvoj podiel všetkých slov, ktoré máš o Ríši Svetla napísať. Potom môžeš povstať a povedať, čo môže tvoj duch pochopiť. Teraz však najprv povedz význam piatej kajúcnej piesne Pistis Sofie." Filip odpovedal: „Pane. vypočuj si moje vysvetlenie jej kajúcnej piesne, lebo o tomto raz prorokovala Tvoja sila skrze Dávida v Žalme 88

Ó Pane, Bože mojej spásy vo dne i v noci som k Tebe volal. Kiež moja modlitba príde pred Tvoju tvár, nakloň svoje ucho k môjmu volaniu. Pretože moja duša sa sýti trápením, môj život sa blíži k ríši mŕtvych. Som počítaný k tým čo zostupujú do hrobu: som ako človek bez pomoci. Tí uvoľnení medzi mŕtvymi, ktorí ležia v hrobe, sú ako zabití, na ktorých Ty si už nespomenieš; ktorí sú zničení Tvojou rukou. Položili ma do hlbokej jamy, do tmy a tieňov smrti. Leží na mne ťažoba Tvojho hnevu, a všetky Tvoje príboje ma zaplavili. Vzdialil si odo mňa mojich známych, zošklivil si ma pred nimi. Som uväznený a nemôžem uniknúť.

Moje oči zoslabli utrpením. Celé dni som Ťa volal, ó Pane, a vystieral k Tebe svoje ruky. Učiníš snáď zázrak na mŕtvych? Vstanú snáď tiene a budú Ťa velebiť? Či budú v hrobe hlásať Tvoje meno a Tvoju spravodlivosť v zemi Tvojho zabudnutia? Ale ja som k Tebe volal, ó Pane, a moja modlitba už ráno prichádza k Tebe. Neodvracaj svoju tvár odo mňa, lebo som zúbožený a v núdzi od svojej mladosti. Ale keď som sa vzpriamil, pokoril som sa a povstal. Tvoj pálčivý hnev sa cezo mňa prehnal a Tvoje hrôzy ma zničili. Obklopujú ma ako vody, dorážajú na mňa celý deň. Mojich najlepších priateľov a druhov si mi vzdialil, iba temnota je mojim druhom. To je teda význam mystéria piatej kajúcnej piesne, ktorú Pistis Sofia vyslovila, keď bola utlačovaná v Chaose."

Keď Ježiš vypočul Filipove slová, povedal: „Veľmi dobre milovaný Filip. Choď však, opäť sa posaď a zapíš svoj podiel všetkých slov, ktoré vyslovím a všetky veci, ktoré učiním a všetko čo vidíš. Filip ihneď znovu usadol a pokračoval v písaní.

6. Pieseň

Nato si Ježiš opäť vzal slovo a povedal svojim učeníkom: Pistis Sofia volala ku Svetlu. A Svetlo jej odpustilo jej hriech, že opustila svoju oblasť a zostúpila k temnote. Ona vyslovila svoju šiestu kajúcnu pieseň a povedala: Ó Svetlo, v najhlbšej temnote som Ťa velebila. Vypočuj moju kajúcnu pieseň a dovoľ, aby Tvoje svetlo venovalo pozornosť hlasu mojej úpenlivej prosby. Ó Svetlo, keď sa rozpomínaš na môj hriech, nemôžem pred Tebou obstáť, a Ty ma necháš samotnú. Pretože Ty, ó Svetlo, si môj osloboditeľ; pre svetlo Tvojho mena som v Teba verila, ó Svetlo. Moja svetelná sila dôverovala Tvojmu mystériu. Moja sila dôverovala svetlu, keď bola vo Výšine, a tiež mu dôverovala, keď bola dolu v Chaose. Kiež všetky sily vo mne dôverujú svetlu, teraz, keď som v najhlbšej temnote a kiež mu tiež dôverujú, keď sa dostanú do oblasti Výšiny.

Pretože svetlo je plné milosrdenstva a zachraňuje nás. Vo svetle je veľké, oslobodzujúce mystérium. Oslobodí všetky sily z Chaosu kvôli môjmu priestupku, lebo som opustila svoju oblasť a zostúpila k Chaosu. Nuž, čí rozum je k tomu zušľachtený, nech to pochopí." Keď Ježiš povedal tieto slová svojim učeníkom, opýtal sa ich: "Rozumiete zmyslu toho, čo bolo povedané?” Ondrej predstúpil a povedal; čo sa týka významu šiestej kajúcnej piesne Pistis Sofie, o tom kedysi hovorila Tvoja svetelná sila skrze Dávida v Žalme 130:

Z hlbin volám k Tebe, ó Pane. Vyslyš môj hlas. Dopraj sluchu mojej úpenlivej modlitbe. Keď sa, ó Pane, rozpomínaš na moje neprávosti, kto by mohol obstáť? Ale u Teba je odpustenie. Pre Tvoje meno som Ťa očakával, ó Pane. Moja duša dlho čakala na Tvoje slovo. Moja duša dúfa v Pána od rána do večera. Nech Izrael dúfa v Pána od rána do večera. Pretože u Pána je milosť a veľké vykúpenie! On vykúpi Izrael zo všetkých jeho nepravostí."

Ježiš mu povedal: „Výborne Ondrej, ty požehnaný! To je význam jej kajúcnej piesne. Amen, amen vravím vám: uvediem vás do všetkých mystérií svetla, do úplného Poznania, od najvnútornejšieho z vnútorného, až po najvonkajšie z vonkajšieho; od toho nevysloviteľnébo až po najhlbšiu temnotu, od Svetla Svetiel až po najhmotnejšie z hmoty; od všetkých bohov až k démonom; od všetkých pánov až k ich dekanom; a od všetkých mocností až k služobníkom; od stvorenia ľudstva až k stvoreniu zvierat, dobytka a plazov; aby ste boli nazvaní dokonalými a došli dokonalej plnosti.

Amen, amen, "Vravím vám: Kde budem ja v ríši môjho Otca, tam budete aj vy so mnou hneď ako bude číslo dokonalosti naplnené, takže pomiešaný svet bude zrušený, prikážem vám, aby ste všetky tyranské božstvá, ktoré nevyžiarili svoje očistené svetlo, priviedli sem. A prikážem ohňu múdrosti, ktorý je zverený dokonalým, aby pohlcoval tyranov, dokiaľ neodovzdajú posledný očistený zbytok svojho svetla." Potom, čo Ježiš povedal tieto slová, spýtal sa učeníkov: „Pochopili ste zmysel hovoreného?" Mária povedala: Pane, pochopila som Tvoje slová. Povedal si, že pri zrušení celého pomiešaného sveta budeš sedieť na svetelnom tróne a Tvoji učeníci - teda my - budeme po Tvojej pravici a Ty budeš súdiť tyranských bohov. ktorí neodovzdali svoju očistenú časť svetla; a oheň múdrosti ich bude pohlcovať tak dlho, dokiaľ nevydajú posledný zbytok svojho vnútorného svetla - nuž, o tomto prorokovala kedysi Tvoja svetelná sila skrze Dávida v Žalme 82: "Boh na tróne bude vládnuť v zhromaždení bohov a súdiť modly. Ježiš jej odpovedal: "Výborne, Mária.”

7. Pieseň

Ježiš pokračoval a povedal svojim učeníkom: „Keď Pistis Sofia vyslovila šiestu kajúcnu pieseň o odpustení svojich priestupkov, znovu sa obrátila k Výšine, aby videla, či boli jej viny odpustené a či bude pozdvihnutá z Chaosu. Avšak na príkaz Prvého Mystéria, ešte nebolo povolené, aby jej prehrešenie bolo odpustené a aby bola vyvedená z Chaosu. Keď sa teda obrátila k Výšine, aby videla, či bola jej ľútosť prijatá, uvidela, že sa jej všetci archonti dvanástich eónov vysmievajú a neskrývajú škodoradosť, že jej ľútosť nebola prijatá. Keď videla, že je znevažovaná, veľmi sa zarmútila a vzývala Výšinu v svojej siedmej kajúcnej piesni a povedala.

Tebe, ó Svetlo, som odovzdala svoju silu, svoje svetlo. V Teba som verila. Nenechaj ma ponižovať a nestrp, aby sa mi škodoradostne vysmievali archonti dvanástich eónov, ktorí ma nenávidia. Pretože všetci, kto v Teba veria, nemôžu byť zahanbení. Nech tí, ktorí mi ukradli moju silu, zostanú vo tme a nemajú zo sily úžitok, ale je im vzatá, Ó Svetlo, ukáž mi Tvoju cestu. aby som na nej bola zachránená. Ukáž mi Tvoje chodníky, aby som bola vyslobodená z Chaosu. Veď ma v Tvojom svetle a dovoľ mi poznať, ó Svetlo, že Ty si môj záchranca. Tebe chcem stále dôverovať. Ty ma zachrániš, ó Svetlo, lebo Tvoje milosrdenstvo je večné. Nepočítaj mi hriechy, ó Svetlo, ktoré som od začiatku v nevedomosti urobila, ale osloboď ma svojím veľkým mystériom odpustenia vín, pre Tvoje milosrdenstvo, ó Svetlo. Pretože Svetlo je milosrdné a spravodlivé. Preto mi ukáže cestu k vykúpeniu mojich hriechov. Moje sily, ktoré sú strachom z hmotných tvorov Autháda zmenšené, Svetlo povedie podľa svojho rozkazu. A mojim silám, ktoré sú nemilosrdnosťou oslabené, bude darované Poznanie. Pretože Poznanie je vyslobodením a mystériom pre všetkých, ktorí usilujú o oblasti dedičstva a mystérií svetla.

Pre mystérium Tvojho mena, ó Svetlo, odpusť mi moje hriechy, lebo sú veľké. Každému, kto dôveruje svetlu, dá Svetlo to mystérium, ktoré potrebuje. Jeho duša bude prebývať v oblastiach svetla. A jeho sila zdedí Pokladnicu Svetla. Svetlo daruje silu všetkým, ktorí vo svetlo veria. Tí kto mu dôverujú, dostanú do daru meno mystéria. A bude im ukázaná oblasť dedičstva, ktorá je v Pokladnici Svetla. Stále som verila svetlu. a svetlo moje nohy oslobodí z pút temnoty. Buď ku mne zhovievavé, ó Svetlo, a zachráň ma, lebo v Chaose mi bolo dokonca vzaté i moje meno. Kvôli všetkým emanáciám sú moje bolesti a ťažkosti nespočetné. Vysloboď ma od mojich hriechov a z tejto temnoty. Pozri na príčinu môjho útlaku a odpusť mi moje hriechy. Pozri ako veľmi ma archonti dvanástich eónov zo žiarlivosti nenávidia. Ochraňuj moju silu a zachráň ma. Nenechávaj ma v tejto temnote, pretože som Ti verila a mali ma za blázna. pretože som k Tebe mala dôveru, ó Svetlo.

Nuž, ó Svetlo, zachráň moje sily od moci tvorov Autháda, ktorí ma utláčajú. Kto je mierny v úsudku, buď mierny!" Keď tieto slová Ježiš prehovoril ku svojim učeníkom. predstúpil Tomáš a povedal: „Pane. ja som mierny, veľmi mierny, a môj duch vo mne je veľmi jasný, a radujem sa že si nám tieto slová zjavil. Avšak až doteraz som bol voči bratom zhovievavý, aby som ich nerozhneval, a každého som pustil pred seba, aby vysvetlili kajúcnu pieseň Pistis Sofie. Nuž, ó Pane, čo sa týka vysvetlenia siedmej kajúcnej piesne Pistis Sofie„ kedysi Tvoja svetelná sila hovorila skrze proroka Dávida v Žalme 25:

K Tebe, ó Pane, vyzdvihujem svoju dušu. Tebe dôverujem. Nedovoľ, aby ma moji nepriatelia hanili a posmievali sa mi. Áno, nebude zahanbený, kto vkladá nádej v Teba. Zahanbení budú tí vierolomní voči Tebe, ktorí jednajú bez príčiny. Pane daj mi poznať svoje cesty, a uč ma chodiť Tvojou cestou. Uveď do svojej pravdy a vyučuj ma, lebo Ty si Boh mojej spásy, Teba túžobne očakávam celý deň. Pamätaj na svoje zľutovanie, ó Pane, na dôkazy svojej milosti, pretože tie sú od večnosti. Nespomínaj na hriechy a nevedomosť mojej mladosti, ale spomeň si na mňa vo svojej milosti, pre Tvoju dobrotivosť, ó Pane!

Pán je dobrý a spravodlivý, preto ukazuje cestu hriešnikom. Miernych necháva putovať v práve, a ponížených učí svojej ceste. Všetky cesty Pánove sú milosťou a pravdou pre tých, ktorí hľadajú jeho spravodlivosť a jeho svedectvo. Pre Tvoje meno, ó Pane, odpusť mi moju vinu. Pretože je veľká. Kto je ten muž, ktorý sa bojí Pána? Jemu ukáže Pán cestu. ktorú si má zvoliť. Jeho duša bude prebývať vo šťastí a jeho potomkovia zdedia zem. Pán je posilou pre tých, ktorí sa Ho boja. Takým odhaľuje svoje meno. Dáva im poznať svoju zmluvu. Stále upieram svoje oči na Pána. pretože On vyslobodí moje nohy z pasce. Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, som taký osamelý a zúbožený. Útrapy môjho srdca sa znásobili. Vysloboď ma z mojich úzkostí Pozri na moju biedu a na môj žiaľ a odpusť mi všetky moje hriechy. Pozri, ako mnoho mám nepriateľov a ako zlovoľne ma nenávidia. Ochraňuj moju dušu a zachráň ma. Nezahanbuj ma, veď u Teba hľadám útočisko. Nevinní a statoční sa ku mne pridávajú, lebo sa spolieham na Teba, ó Pane. Ó Bože, osloboď Izrael od všetkých jeho útrap.!"

Keď Ježiš vypočul tieto Tomášove slová, povedal mu „Veľmi dobre, Tomáš. To je význam siedmej kajúcnej piesne Pistis Sofie. Amen, amen vravím vám: všetky pokolenia vás budú velebiť, pretože som vám toto zjavil, pretože ste prijali môjho ducha a stali ste sa múdrymi a duchovnými, lebo chápete, čo vám hovorím. Ja vás budem naplňovať plným svetlom a celou silou ducha. aby ste odteraz rozumeli všetkému, čo uvidíte a vám bude povedané. Ešte krátky čas, a budem s vami hovoriť o všetkom, čo sa týka Výšiny, zvonku dovnútra a zvnútra a navonok," •

8. Pieseň

Ježiš pokračoval vo svojom rozprávaní a povedal učeníkom: „Keď Pistis Sofia vyslovila v Chaose svoju siedmu kajúcnu pieseň, ešte som nedostal od Prvého Mystéria príkaz, aby som ju zachránil. Avšak z milosrdenstva som ju sám zo seba a bez príkazu vyviedol k otvorenejšej oblasti v Chaose. Hneď ako hmotné tvory Autháda zistili, že Pistis Sofia bola vzatá do trochu otvorenejšej oblasti v Chaose, čiastočne poľavili v jej útlaku pod dojmom, že bude z Chaosu úplne vyvedená. Pistis Sofia nevedela, že ja som bol jej pomocníkom. Vôbec ma nepoznala a ďalej chválila svetlo Pokladnice Svetla, ktoré kedysi videla a ktorému verila. Myslela si, že to bolo toto svetlo, ktoré jej pomohlo a ktoré velebila s presvedčením, že je to toto jediné pravé svetlo. Pretože verila svetlu náležiaceho k pravej Pokladnici Svetla, bude vyvedená z Chaosu a jej ľútosť bude prijatá. Ale príkaz Prvého Mystéria k prijatiu jej ľútosti, ešte nebol vydaný. Teraz však počúvajte, aby som vám povedal všetko, čo sa Pistis Sofii prihodilo.

Keď som ju priviedol na trochu otvorenejšie miesto v Chaose, tvory Autháda ju prestali utláčať, pretože si mysleli že bude celkom vyvedená z Chaosu. Keď však prišli na to, že Pistis Sofia nebola celkom vyvedená z Chaosu, ihneď sa zase vrátili a prudko ju napadli. Preto vyslovila svoju ôsmu kajúcnu pieseň, pretože ju síce prestali utláčať, ale znovu sa proti nej obrátili, aby ju mocne napadli. Vyslovila túto kajúcnu pieseň:

V Teba som dúfala, ó Svetlo! Nenechávaj ma v Chaose. Vysloboď a zachráň ma podľa Tvojho Poznania. Postaraj sa o mňa a zachráň ma; buď mojim Spasileľom, ó Svetlo; áno, zachráň ma a priveď ma k Tvojmu svetlu. Ty si môj Spasiteľ a Ty ma povedieš k sebe. Pre mystérium Tvojho mena, veď ma a daruj mi svoju milosť. Ty ma zachrániš pred silou sa levou hlavou, ktorú mi nastavili ako pascu, pretože si môj Spasiteľ. Do Tvojich rúk chcem vložiť svoje očistené svetlo. Ty si ma zachránilo, ó Svetlo, podľa Tvojho Poznania. Ty si sa rozhnevalo na tých, ktorí ma strážia, a predsa ma nemôžu celkom premôcť. Ja som však verila vo Svetlo. Chcem sa tešiť a blahorečiť Ti, že sa nado mnou zľutuješ, poznáš moju biedu a zachrániš ma, a aj moju silu vyslobodíš z Chaosu. Nenechal si ma v moci sily s levou hlavou, ale odviedol si ma do oblasti, kde neexistuje žiadny útlak.” Potom, čo toto Ježiš prehovoril ku svojim učeníkom, znovu im povedal. „Hneď ako sila s levou hlavou zistila, že Pistis Sofia ešte stále nebola vyvedená z chaosu, opäť sa vrátila so všetkými ďalšími hmotnými tvormi Autháda, a tí ju znovu napadli. Keď ju natoľko utláčali, volala v tejto rovnakej kajúcnej piesni:

Zmiluj sa nado mnou, ó Svetlo, pretože ma znovu veľmi utláčajú. Kvôli Tvojmu príkazu moje vnútorné svetlo, moja sila i moja duchovná duša potemneli. Moja sila sa začala takým útlakom strácať. Počet môjho času sa tiež zmršťuje, zatiaľ čo som v Chaose. Moje svetlo je takmer vyhasnuté, lebo mi moju silu ukradli a všetku silu vo mne zničili. Som bezmocná voči archontom eónov, ktorí ma nenávidia, a aj voči dvadsiatim štyrom emanáciám, v ktorých oblasti som sa zdržovala. A môj brat, ktorý je so mnou spojený, sa obával pomôcť mi, keď sa ma zmocnili.

Všetci archonti nebies ma považovali za hmotu, v ktorej nie je žiadne svetlo. Stala som sa rovnakou akou je hmotná sila, ktorá vypadla z archontov. A všetci obyvatelia eónov povedali: Sama sa stala chaosom. Nato ma ihneď tie nemilosrdné sily obkľúčili a hovorili si, že mi všetko moje vnútorné svetlo zoberú. Aj napriek tomu som Ti dôverovala, ó Svetlo, a povedala som: Ty si môj Spasiteľ. Osud, ktorý si mi určil, je v Tvojich rukách, Vysloboď ma z moci tvorov Autháda, ktorí ma prenasledujú a utláčajú ma.

Pošli mi svoje svetlo, pretože pred Tvojou tvárou nie som nič. A zachráň ma podľa svojho veľkého milosrdenstva. Nedovoľ, aby mnou pohŕdali, že som Ťa velebila, ó Svetlo. Nech Chaos pokryje tvory Autháda, a nech sú vrhnutí do temnoty. Zamkni ústa tých, ktorí sa ma ľstivo pokúšajú zmocniť a zastrájajú sa: Vezmeme jej všetko jej vnútorné svetlo. - Aj napriek tomu, že som im nespôsobila žiadne bezprávie." Keď to Ježiš dopovedal, predstúpil Matúš a povedal. "Pane, Tvoj duch sa ma dotkol a Tvoje svetlo ma učinilo triezvym, takže som schopný vysvetliť význam ôsmej kajúcnej piesne Pistis Sofie. Kedysi totiž o tom prorokovala Tvoja sila skrze Dávida v Žalme 31:

K Tebe sa utiekam, ó Pane. Kiež nikdy nie som zahanbený; zachráň ma svojou spravodlivosťou. Nakloň ku mne svoje ucho, ponáhľaj sa vyslobodiť ma; staň sa mojou bezpečnou skalou, mocnou pevnosťou, ktorá ma ukryje. Pretože Ty si mojou oporou a mojou posilou. Pre Tvoje meno ma veď a smeruj. Ty ma vyslobodíš z pasce, ktorú mi tajne nastrážili, lebo si mojom útočiskom. Do Tvojich rúk porúčam svojho ducha, Ty si vykúpil, Pane, Bože pravdy.

Ty nenávidíš tých, ktorí svoju dôveru stavajú na márnomyseľnosti. Ja však dôverujem Pánovi. Z Tvojej milosti sa budem radovať a jasať, pretože si nazrel na moju biedu a moju dušu si vyslobodil z núdze. Nevydal si ma do rúk mojich nepriateľov. Moje nohy si postavil na pevný základ. Zmiluj sa nado mnou, Pane, pretože som skľúčený. Zármutkom chradne môj zrak, moja duša i moje telo. Život mi ubieha v žiali a moje roky vo vzdychaní; biedou sa podlomila moja sila a moje kosti usychajú.

Všetci moji nepriatelia a susedia ma ponižujú, moji známi sa ma ľakajú. Keď ma zbadajú, utekajú predo mnou. V ich srdciach som zabudnutý, ako mŕtvy. Som ako rozbitý džbán. Z mnohých strán počujem pohŕdanie mnohých. Zatiaľ čo sa proti mne spolu dohovárajú, kujú plány, ako mi vziať dušu. Ale ja Ti dôverujem, ó Pane, a hovorím: Ty si môj Boh. Môj osud je v Tvojich rukách. Zachráň ma z moci mojich nepriateľov a prenasledovateľov. Rozjasni svoju tvár nad Tvojim služobníkom; vysloboď ma svojou milosťou, ó Pane. Nenechaj ma zahanbiť, keď Ťa volám. Nech sú zahanbení tí bezbožní, nech zmĺknu v ríši mŕtvych. Nech onemejú lživé pery, ktoré sa odvažujú nehanebne, s pýchou a s posmechom trýzniť spravodlivých."

Keď Ježiš vypočul tieto slová, povedal: „ Veľmi dobre Matúš. V pravde, v pravde vravím vám: Ak je naplnené dokonalé číslo a Vesmír sa pozdvihol k nebu budem ja tróniť v Pokladnici Svetla a vy budete sedieť na dvanástich Svetelných silách, dokiaľ nevrátime všetky rády dvanástich spasiteľov do dedičných oblastí každého z nich." Keď to povedal, opýtal sa: „Rozumeli ste tomu, čo som povedal?” Mária predstúpila a povedala: "Ó Pane, o tomto si nám raz povedal v podobenstve; "Vy ste so mnou vytrvali vo všetkých protivenstvách. Vystaviam pre vás kráľovstvo, ako ho môj Otec vystavil pre mňa, aby ste mohli jesť a piť pri mojom stole v mojom kráľovstve; a vy budete sedieť na dvanástich trónoch a súdiť dvanásť kmeňov Izraela."

9. Pieseň

"Výborne, Mária," povedal jej Ježiš a pokračoval a povedal svojim učeníkom: "Keď tvory Autháda znovu utláčali Pistis Sofiu v Chaose, vyslovila svoju deviatu kajúcnu pieseň: Ó Svetlo, zraz dole tých, ktorí mi vzali moju silu; vezmi silu tým, ktorí ju vzali mne, Pretože ja som Tvoja sila a Tvoje svetlo! Príď a zachráň ma. Nech hlboká temnota pokryje mojich prenasledovateľov. Povedz mojej sile: Ja som ten, ktorý ťa spasí. Nech všetci, ktorí sa chystali na moje svetlo, stratia svoju silu. Nech sa vrátia do Chaosu a zoslabnú všetci, ktorí mi chcú vziať moje svetlo. Nech sa ich sila premení v prach. Nech ich rozdrobí. Tvoj anjel Jeu. A keby sa chceli obrátiť k Výšine nech na nich padne temnota; nechaj ich padnúť do Chaosu. Nech ich prenasleduje Tvoj anjel Jeu a vrhne ich do najhlbšej temnoty. Pretože hoci som im nič zlého neučinila nastavili mi ako pascu silu s levou hlavou, ktorá berie svetlo. A silu, ktorú mi nemohli vziať, vo mne potlačili.

Ó Svetlo, vezmi teda to očistené zo sily s levou hlavou, tak aby to nevedela, a vezmi ho preč rovnako ako to Authádés zamýšľal, keď chcel vziať moje svetlo. Kiež je svetlo sily s levou hlavou, ktoré po mne sliedi vyhladené. Potom bude moja sila jasať vo svetle a bude sa radovať, pretože ju svetlo zachráni. A všetky časti mojej sily povedia: "Nie je iného Spasiteľa, okrem Teba." Pretože Ty ma vyslobodíš z rúk sily s levou hlavou, ktorá mi brala moju silu. A Ty ma zachraňuješ z rúk tých, čo mi brali moju silu a moje svetlo. Pretože oni povstali proti mne, zatiaľ čo ma klamali a hovorili, že by som mala poznať mystérium svetla vo Výšine vo ktoré som verila. A nútili ma hovoriac: "Menuj nám to mystérium Svetla, ktoré je vo Výšine." ktoré nepoznám. A pretože verím svetlu vo Výšine, robili mi všetko to zlé a vzali mojej sile všetko Svetlo. Ale keď ma nútili sedela som v temnote, zatiaľ čo moja duša bola ohnutá trápením.

Preto ma, ó Svetlo, ktoré pre Teba samo velebím, vysloboď. Viem, že ma zachrániš, pretože som naplnila Tvoju vôľu od tej doby, čo som bola v mojom eóne. Plnila som Tvoju vôľu rovnako ako neviditeľní, ktorí so mnou boli v mojej oblasti a ako ten, ktorý je so mnou spojený. Preto som trúchlila a neustále túžobne očakávala Tvoje svetlo. Potom ma ale obklopili všetky stvorenia Autháda, posmievali sa mi a tvrdo utláčali, hoci som ich nepoznala. Nakoniec ušli a opustili ma. Nemali so mnou zľutovania.

Ale potom sa znovu proti mne obrátili a ovládali ma. Znova mi pôsobili veľké útrapy. Cerili na mňa zuby a chceli zobrať i posledný zbytok môjho svetla. Ó Svetlo, ako dlho ešte pripustíš, aby ma utláčali? Zachráň moju silu od ich zlých úmyslov. Osloboď ma z rúk sily s levou hlavou, lebo medzi neviditeľnými som sama tu v tejto oblasti. Ó Svetlo, Teba chcem velebiť uprostred všetkých, ktorí sa spojili proti mne. Teba chcem volať uprostred mojich utlačovateľov. Teraz ma ale, ó Svetlo, už viac neponechávaj tým, ktorí sa mi vysmievajú a chcú mi zobrať moju silu, ktorí ma nenávidia a z ich očí na mňa srší oheň, hoci som im nič neurobila. Keď sa ma pýtali na mystéria svetla, ktoré nepoznám, lichotili mi sladkými slovami. Klamlivo hovorili proti mne a boli na mňa rozzúrení, pretože som verila svetlu vo Výšine. Otvárali na mňa hubu a kričali: Oberieme ju o jej svetlo.

Ó Svetlo„ teraz poznáš ich zlé úmysly. Nestrp to dlhšie a príď mi so svojou pomocou bližšie. Ó Svetlo Svetiel, súď ma a pomsti ma. Súď ma podľa Tvojho milosrdenstva a nedovoľ im, aby mi vzali moje svetlo. Nedovoľ im povedať; "Naša sila sa nasýtila jej svetlom, pohltili sme jej silu." Nech ich zahalí temnota a sú bezmocní tí, ktorí mi chcú zobrať moje svetlo, Nech chaos a tma pokryje tých, ktorí vravia: "Vezmeme jej svetlo i jej silu." Zachráň ma teda, aby som sa mohla radovať, pretože moja túžba je nasmerovaná na Trinásty Eón, miesto spravodlivosti. A aby som mohla po všetky dni hovoriť: Nech svetlo Tvojho anjela Jeú žiari veľkou nádherou! Môj jazyk Ťa bude velebiť v Tvojom Poznaní po celú dobu, čo budem v Trinástom Eóne."

Keď Ježiš dohovoril tieto slová svojim učeníkom, povedal: "Kto je medzi vami jasného ducha nech vysvetlí význam týchto slov." Tu vystúpil Jakub, pobozkal Ježiša na hruď a povedal: "Pane, Tvoj duch ma osvietil, a ja som pripravený tento význam vysvetliť. O tomto kedysi prorokovala Tvoja sila skrze Dávida v Žalme 35, keď on, rovnako ako Pistis Sofia v deviatej kajúcnej piesni povedal:

Postav sa, ó Pane, proti tým čo sa stavajú proti mne. Bojuj proti tým kto proti mne bojujú. Chop sa zbraní a štítu! Povstaň mi na pomoc! Vytiahni proti mojim prenasledovateľom. Povedz mojej duši: Ja som tvoja spása. Nech sa červenajú hanbou a prídu nazmar tí, ktorí usilujú o moju dušu; nech sa zahanbene stiahnu späť tí, kto pomýšľajú na moje nešťastie. Nech sú ako vetrom hnané plevy a anjel Pána nech ich prenasleduje. Ich cesta nech je temná a klzká. Nech ich anjel Pána zrazí dole, pretože na mňa bezdôvodne skryto nastražili pascu, ktorá sa stane ich vlastnou skazou. A bez dôvodu ohovárali moju dušu.

Nech ich stihne záhuba, akú nepoznali, a sieť ktorú mi tajne nastražili, nech polapí ich samotných. Ale moja duša bude plesať v Pánovi a jasať nad svojim vykúpením. Všetky moje kosti povedia: Pane. kto je Tebe rovný? Ty zachraňuješ utlačovaného z rúk silnejšieho, úbohého a núdzneho z rúk toho, ktorý ho okráda. Falošní svedkovia povstali; pýtali sa ma na to, čo neviem. Za dobro mi odplatili zlom a moju dušu okradli. Keď ma napadli, obliekol som sa do vrecoviny. Pôstom som pokoril svoju dušu. A moja modlitba sa vracala do mojej hrude. Ako by sa to týkalo suseda či brata, tak som o nich zmýšľal. A pokoril som sa ako ten, kto trúchli a postihlo ho nešťastie. Ale oni sa mi vysmievali a prichádzali nazmar. Bojachtivo sa zhlukli proti mne, ani som o tom nevedel. Boli rozdelení a rozzúrilo ich to. Rúhali sa, cerili na mňa zuby a škodoradostne sa mi posmievali.

Pane, kedy na mňa pozrieš? Vysloboď predsa moju dušu od ich zloby; zachráň moju osamelú dušu pred levom, V Tvojom veľkom spoločenstve Ti vzdám chválu, ó Pane, a budem Ťa velebiť pred nespočetným zástupom. Nestrp, aby sa tí, ktorí sú bez dôvodu mojimi nepriateľmi, radovali z môjho nešťastia a aby tí čo ma bez príčiny nenávidia žmúrili oči. Pretože ku mne hovoria miernymi slovami, ale v skutočnosti plánujú úskočné zlomyseľnosti. Otvárajú si na mňa ústa a hovoria: "Dobre ti tak. videli sme to na vlastné oči." Ty si to videl, ó Pane, nemlč. Ó Pane. nebuď mi vzdialený. Prebuď sa ó Pane, bdej nad mojim právom a nad mojou odplatou, môj Bože a môj Pane. Súď ma podľa miery Tvojej spravodlivosti, ó Pane: nestrp, aby sa nado mnou radovali, môj Bože. A aby si v srdci hovorili: "Dobre mu tak, toto sme chceli."

Nedovoľ im hovoriť: Zhltli sme ho! Nech sú zahanbení a zmarení tí. kto sa radujú nad mojim nešťastím. Nech hanba a potupa postihne tých, čo sa nado mňa vypínajú. Nech však plesajú a radujú sa tí, ktorí si prajú moje ospravedlnenie. A nech tí, ktorí prajú pokoj služobníkovi Pána, stále hovoria: "Veľký a vznešený je Pán!" Potom bude môj jazyk po celý deň hlásať Tvoju spravodlivosť a Tvoju chválu.” Keď to Jakub dohovoril Ježiš povedal: „Dobre si to Jakub povedal. To je význam deviatej kajúcnej piesne Pistis Sofie. Amen, amen vravím vám: vy vstúpite do Kráľovskej ríše Nebies ako prví, pred všetkými neviditeľnými bohmi a archontami, ktorí sa zdržujú v Trinástom a dvanástom eóne. Nie však vy sami, ale každý, kto zavŕši moje mystéria." Potom, čo toto Ježiš povedal, dodal: „Rozumiete tomu, čo vám hovorím?"

Opäť vyskočila Mária a povedala: „Áno, Pane, Ty si nám raz povedal: Poslední budú prvými, a prví budú poslednými. Prví teda, ktorí boli stvorení pred nami, sú tí neviditeľní, oni sú bohovia a archonti. A ľudia, ktorí príjmu mystéria, budú prvými v Kráľovskej ríši Nebies." Ježiš jej povedal: „Veľmi dobre. Mária." Pokračoval vo svojej reči a hovoril svojim učeníkom: „Keď Pistis Sofia vyslovila deviatu kajúcnu pieseň, bola znovu utláčaná silou sa levou hlavou, ktorá sa pokúšala vziať jej všetky sily. Volala znova ku Svetlu: Ó Svetlo, vo ktoré som od začiatku verila, kvôli ktorému som znášala veľké bolesti zachráň ma!

V tejto hodine bola jej ľútosť prijatá. Prvé Mystérium ju vyslyšalo, a na jeho rozkaz som bol vyslaný, aby som jej pomohol. Vyzdvihol som ju z Chaosu, pretože prežívala ľútosť a verila svetlu a znášala veľké súženie i nebezpečenstvá. Bola zvedená Authádom, božstvom, k omylu. Nebola zvedená ničím iným, než svetelnou silou, ktorá imitovala podobnosť so Svetlom, ktorému ona verila. Preto som k nej bol na príkaz Prvého Mystéria poslaný, aby som jej v skrytosti pomohol. Nešiel som ale ešte k oblasti eónov, iba som vyšiel z jej stredu, bez toho aby o tom akékoľvek sily vedeli, žiadne, ani navnútornejšie z vnútorného, ani najvonkajšie z vonkajšieho. Iba Prvé Mystérium o tom vedelo.

10. Pieseň

Keď som dospel do Chaosu, aby som jej pomohol, tu ma zbadala. Všimla si, že pre ňu mám pochopenie, jasne žiarim a som voči nej naplnený zľutovaním. Ani som k nej nebol hrubý ako sila s levou hlavou, ktorá Pistis Sofii brala svetelnú silu a utláčala ju, aby jej zobrala všetko jej vnútorné svetlo. Sofia na mňa teraz hľadela, že som žiaril desaťtisíc krát jasnejšie než sila sa levou hlavou a že jej preukazujem veľké milosrdenstvo. Poznala, že som prišiel z najvyššej výšiny, v ktorej Svetlo ona od začiatku verila. Preto našla odvahu a vyslovila svoju desiatu kajúcnu pieseň:

V mojej núdzi a tiesni som volala k Tebe, ó Svetlo Svetiel. a Ty si ma vyslyšalo. Ó Svetlo, ochráň moju silu pred nespravodlivými a hriešnymi perami a pred úkladnými nástrahami. Svetlo, ktoré ma uchvátilo prehnanou ľsťou, sa k Tebe nedostane. Pretože úklady Autháda a siete nemilosrdných sú rozprestreté. Beda mi, moje vlastné obydlie je vzdialené a ja sa nachádzam v obydliach Chaosu. Moja sila je v oblastiach, ktoré nie sú moje. Prosila som tých nemilosrdných o milosť, avšak zatiaľ čo, som ich úpenlivo prosila, stále ma bezdôvodne napadali." Keď Ježiš takto hovoril k svojim učeníkom, povedal im: "Teraz ten, koho k tomu jeho duch nabáda, môže predstúpiť a podať vysvetlenie desiatej kajúcnej piesne Pistis Sofie." Peter odpovedal: "Ó Pane, o tomto kedysi Tvoja svetelná sila prorokovala skrze Dávida v Žalme 120:

V súžení som volal k Tebe, ó Pane. a Ty si ma vyslyšal. Pane, zachráň moju dušu pred klamlivými perami a falošnými jazykmi. Čo ti patrí a čo ťa stihne, ty zradný jazyku? Ostré šípy bohatiera, horúce uhlíky z púšte. Beda mi, moje obydlie je vzdialené a musím pobývať v stanoch Kédarcov. Moja duša je všade cudzincom. Som v mieri s tými, čo nenávidia pokoj. Ale keď som s nimi hovoril, bezdôvodne proti mne bojovali. Toto je, Pane, význam desiatej kajúcnej piesne Pistis Sofie, ktorú vyslovila, keď ju látkové stvorenia Autháda a sila s levou hlavou utláčali." Ježiš mu riekol: "Dobre povedané Peter. To je význam kajúcnej piesne Pistis Sofie."

11. Pieseň

Ježiš opäť pokračoval vo svojej reči a povedal svojim učeníkom: „Keď ma sila s levou hlavou uvidela, ako som prišiel dole vo veľkej žiare, aby som pomohol Pistis Sofii, ešte viac sa rozľútostila a splodila zo seba množstvo veľmi mocných stvorení. Nato Pistis Sofia vyslovila svoju jedenástu kajúcnu pieseň:

Prečo zúrivosť tejto mocnej sily znovu vzkypela? Podvodnými úskokmi ma neustále pripravovala o moje svetlo. Ako ostrým mečom mi kradla moju silu. Túžila som zostúpiť k Chaosu, miesto aby som zostala v oblasti Trinásteho Eónu, oblasti spravodlivosti. Pokúšali sa ma klamom zmiasť, aby všetko moje svetlo pohltili. Preto im Svetlo všetko ich svetlo odníme, a všetka ich matéria bude zničená. Áno, Svetlo im vezme ich svetlo a naďalej ich v Trinástom Eónu, ich príbytku, už nestrpí. A ich meno nebude možné v oblasti živých už viac nájsť. Dvadsaťštyri stvorení uvidí, čo sa ti, sila s levou hlavou stane. Budú sa báť a nebudú neposlušní a odovzdajú svoje očistené svetlo. Budú vidieť a radovať sa z toho a hovoriť: Hľa, jedno zo stvorení ktoré svoje očistené svetlo neodovzdalo, aby bolo zachránené, ale chváli sa veľkosťou svojho svetla a svojej sily, ktorú zo svojej vlastnej vnútornej sily nesplodilo a prehlasuje: "Chcem získať svetlo Pistis Sofie, ktoré jej bolo ukradnuté." Teraz nech predstúpi ten, koho sila dokáže vysvetliť jedenástu kajúcnu pieseň Pistis Sofie." Tu predstúpila Salome a povedala: „Pane, toto kedysi Tvoja svetelná sila povedala skrze Dávida v Žalme 52:

Prečo sa chváliš zlom, ó mocný? Tvoj jazyk po celý deň pripravuje iba záhubu. Máš ho ostrý ako britvu, ty klebetníku. Miluješ zlo viac než dobro, nespravodlivosť viac než pravdu. Zakladáš si na podvratnej reči a ľstivom jazyku. Preto ťa Boh zmetie raz navždy. Zdrapí ťa a vyvlečie z tvojho stanu. Vykorení ťa zo zeme živých. Spravodliví to uvidia, zmocní sa ich bázeň a s posmechom povedia: "Hľa, to je muž, ktorý nehľadal záchranu u Boha, ale spoliehal sa na svoje veľké bohatstvo a vo svojom blude sa považoval za silného. Avšak ja som ako kvitnúci olivovník v chráme. Navždy sa spolieham na Božiu milosť. Budem Ti vzdávať chválu, pretože si to na mne učinil Ty. Milosrdenstvo Tvojho mena budem hlásať v prítomnosti Tvojich svätých. Toto je Pane význam jedenástej kajúcnej piesne Pistis Sofie. Tvoja svetelná sila ma pohla k tomu, že som to mohla podľa Tvojho želania vysloviť.” Keď Ježiš vypočul Salome povedal: "Veľmi správne, Salome. Amen, amen vravím vám: nechám vás podieľať sa na všetkých mystériách Kráľovskej ríše Svetla."

12. Pieseň

Ježiš pokračoval vo svojej reči a hovoril svojim učeníkom: "Potom som sa vo veľkej žiare blížil k Chaosu, aby som sile s levou hlavou zobral svetlo. Pretože som nadmieru žiaril, dostala táto sila strach a volala svojho boha Autháda, aby jej pomohol. Boh Authádés ihneď pozrel z Trinásteho Eónu dole do Chaosu. Veľmi sa rozhneval a chcel svojej sile sa levou hlavou pomôcť. Sila s levou hlavou a všetky jej stvorenia obklopili Pistis Sofiu, aby jej vzali všetko jej vnútorné svetlo. Keď takto Sofiu utláčali, volala ku mne do Výšiny o pomoc. Ako pozrela nahor a uvidela veľmi rozhnevaného Autháda, bála sa a vyslovila pre Autbáda a jeho stvorenia dvanástu kajúcnu pieseň. Volala ma a povedala:

Ó Svetlo, spomeň si na môj chválospev. Pretože Authádés a jeho sila s levou hlavou na mňa znova otvárajú svoje tlamy a jednajú so mnou podvodne. Obklopili ma, aby mi ukradli moju silu. A nenávidia ma pretože velebím Teba. Miesto aby ma milovali, tak ma osočujú. Ja ale chválim Teba. Majú v úmysle zobrať mi silu, pretože som Ťa, ó Svetlo, velebila. A nenávidia ma, pretože Ťa milujem. Kiež Autháda zahalí temnota. a kiež ho archonti najhlbšej temnoty nechajú vyčkávať napravo. V deň Tvojho súdu mu odním jeho silu. A odober mu i jeho plán na lúpež môjho svetla. Nech všetka jeho svetelná sila zmizne a jeho vládu prevezme iný z trikrát mocných. Nech všetky sily jeho stvorení stemnejú a jeho matéria nech existuje bez akéhokoľvek svetla. Nech jeho stvorenia zostanú viazaní na Chaos a je im zabránené, aby sa vrátili do svojej oblasti. Nech ich vnútorné svetlo zanikne a nedovoľ im ísť do Trinásteho Eónu, ich oblasti.

Kiež Paralemptor, Čistič Svetla Svetiel, očistí všetko svetlo ktoré je v Authádovi, a odníme mu ho. Nech archonti najhlbšej temnoty vládnu nad svojimi stvoreniami a nedovoľ, aby ho niekto prijal v nejakej inej oblasti. A nedovoľ, aby bol niekto v Chaose podriadený sile jeho stvorení. Nech je svetlo v jeho tvoroch odňaté a ich mena vymazané z Trinásteho Eónu. Áno, ešte lepšie, nech je jeho meno navždy vyňaté z tejto oblasti. Nech je sila s levou hlavou zaťažená hriechom toho, ktorý ju v prítomnosti svetla stvoril. A nech veľká vina matérie, ktorá ho, Autháda, vytvorila, nie je zmazaná. Nech ich hriechy zostávajú stále pred tvárou večného Svetla. Nech im nie je dovolené dívať sa von Chaosu a nech sú ich mená zo všetkých oblastí odstránené. Pretože ma nešetrili, ale utláčali ma a vzali mi moje svetlo a moju silu. Nakoniec ma priviedli sem, aby mi nadobro vzali všetko moje svetlo.

Túžili zostúpiť do Chaosu, tak nech tam zostanú a odteraz už z neho nevyjdú. Oblasť spravodlivosti za príbytok nechceli, tak nech do nej odteraz nie sú prijatí. On sa zahaľoval do temnoty ako do plášťa. A temnota presiakla jeho telo ako voda a vliala sa do jeho síl ako olej. Tak ho nechaj teraz obliecť Chaos ako plášť. Nech sa prepásava i naďalej temnotou ako koženým opaskom. Nech sa tak stane všetkým, ktorí mi toto všetko kvôli svetlu spôsobili a hovorili: "Vezmeme jej všetku jej silu."

Ty však, ó Svetlo, sa nado mnou zľutuj pre mystérium Tvojho mena a vysloboď ma svojou láskavosťou a milosťou. Pretože oni mi ukradli moje svetlo a moju silu. Moja vnútorná sila bola otrasená a nemohla som sa v ich strede napriamiť. Stala som sa hriešnou hmotou. Bola som vlečená sem a tam ako zlý duch v povetrí. Moja sila ustúpila, lebo som neovládala tajomstvo spásy. A moja matéria zmizla, pretože mi oni vzali moje svetlo. Posmievali sa mi a pomrkávali na mňa dolu. Pomôž mi podľa Tvojho milosrdenstva. Nuž nech predstúpi ten, ktorého duch je pripravený a podá vysvetlenie dvanástej kajúcnej piesne Pistis Sofie." Ondrej predstúpil a povedal: "Môj Pane a Spasiteľu, porovnateľne s touto kajúcnou piesňou, ktorú predniesla Pistis Sofia, prorokovala kedysi Tvoja svetelná sila skrze Dávida v Žalme 109:

Ó Bože, k Tebe stúpa moja pieseň chvály, nemlč, keď sa proti mne roztvorili ústa zlomyseľné a ľstivé. Zradným jazykom ma napádajú. Zasypali ma nenávistnými slovami a bezdôvodne proti mne bojujú. Miesto lásky ma ohovárajú, keď sa modlím. Miesto dobra ma zahrnuli zlom a miesto lásky nenávisťou. Postav hriešnika nad nimi ako sudcu, a diabol nech stojí po ich pravici. Nech je pred súdom uznaný za vinného a modlitba je mu pripočítaná ako hriech. Jeho dni nech sú skrátené a jeho úrad odovzdaný inému. Jeho deti nech sa stanú sirotami a jeho žena vdovou. Nech sú jeho deti vyhostené a žobrú, nech sú vyhnané zo svojich schátraných domov. Nech veriteľ prevezme jeho majetok a cudzinec vyplieni, čo s námahou získal. Nech nie je nikto, kto by mu pomohol a zľutoval sa nad jeho sirotami. Jeho potomstvo nech je vyhladené a meno jeho rodu v jedinej generácii zmazané. Nespravodlivosť jeho otcov nech zostane v pamäti Pána a hriech jeho matky nie je vymazaný.

Nech ich Pán má ustavične pred očami, nech pamiatku na neho vymaže zo zeme, lebo nepamätal na prejavenie lásky, ale k smrti prenasledoval utláčaného človeka, núdzneho a úbohého. Miloval zlorečenie - nech ho postihne! O požehnanie nestál - nech je mu vzdialené! Zlorečenie obliekal ako šaty, nech teda prenikne jeho vnútro ako voda a do kostí mu vsiakne ako olej. Nech je mu ako rúcho, do ktorého sa halí, a ako opasok, ktorý musí stále nosiť.

Toto nech je odplatou všetkým, ktorí ma osočovali pred Pánom a ubližovali mojej duši. Ty však Pane, buď ku mne zhovievavý, pre Tvoje meno ma zachráň. Pretože som biedny, úbohý a vo vnútri mám srdce zranené. Strácam sa ako tieň, ktorý sa predlžuje. Ako lúčna kobylka som odviaty. Kolená sa mi podlamujú pôstom; moje telo je vyziabnuté a chradne. Preto som im na smiech: keď vidia, potriasajú hlavou. Pomôž mi, Pane, môj Bože, a zachráň ma podľa Tvojej milosti. Nech poznajú, že je to Tvoja ruka, a že Ty sám, ó Pane, si ich stvoril. To je teda význam dvanástej kajúcnej piesne Pistis Sofie, ktorý Pistis Sofia vyslovila, keď sa nachádzala v Chaose.”

13. Pieseň

Ježiš pokračoval vo svojej reči a povedal svojim učeníkom: "Potom ma Pistis Sofia znovu volala a povedala: Ó Svetlo Svetiel - zhrešila som proti dvanástim eónom a zostúpila som z nich dole. Preto som vyslovila dvanásť kajúcných piesní, pre každý eón jednu. Kiež je mi teraz, ó Svetlo Svetiel, moje previnenie odpustené, pretože je veľmi veľké, lebo som opustila oblasti Výšiny a zvolila si príbytok v oblastiach Chaosu. Ako toto Pistis Sofia povedala, pokračovala svojou trinástou kajúcnou piesňou:

Vyslyš ma, ó Svetlo Svetiel, pretože Ti spievam pieseň chvály. Načúvaj mi, pretože vyslovujem kajúcnu pieseň Trinásteho Eónu, oblasti, z ktorej som zostúpila, aby trinásta kajúcna pieseň Trinásteho Eónu - eónu, ktorý som opustila a zostúpila z neho dole bola dovŕšená. Preto mi, ó Svetlo Svetiel, načúvaj, pretože teraz spievam na Tvoju chválu v Trinástom Eóne, v oblasti, z ktorej som odišla. Zachráň ma, ó Svetlo, v Tvojom veľkom mystériu a odpusť mi môj hriech podľa Tvojho veľkého milosrdenstva. Pokrsti ma, odpusť mi moje hriechy a očisti ma od mojich priestupkov. Mojim previnením je sila s levou hlavou, ktorá pred Tebou nikdy nebude skrytá, pretože kvôli nej som zostúpila dole. Medzi neviditeľnými, v ktorých oblasti som sa nachádzala, som sama zhrešila a sama zostúpila do Chaosu. Pred Tebou som zhrešila, aby sa Tvoj zákon naplnil.

Tak hovorila Pistis Sofia. Teraz nech predstúpi ten, koho duch v ňom nalieha, aby jej slovám porozumel, a vysvetlí jej myšlienky. Marta predstúpila a povedala: „Pane, môj duch vo mne nalieha, aby som vysvetlila význam kajúcnej piesne, ktorú vyslovila Pistis Sofia. Podobne prorokovala kedysi Tvoja sila skrze Dávida v Žalme 51:

Buď ku mne zhovievavý, ó Bože, podľa Tvojej milosti. Zmaž moje hriechy vo svojom veľkom milosrdenstve. Obmy zo mňa moju nespravodlivosť, aby som bol čistý, pretože svoj hriech mám stále pred očami. Tak sa ukážeš spravodlivý v tom, čo vyslovíš, a neprekonateľný vo svojom súde. To je teda význam slov Pistis Sofie, ktoré vyslovila. Ježiš jej povedal: "Veľmi dobre, Marta, ty požehnaná." a pokračoval vo svojej reči k učeníkom: "Keď Pistis Sofia vyslovila tieto slová, bol naplnený čas, aby vyšla z Chaosu. Zo seba samého, bez Prvého Mystéria, som vyslal svetelnú silu a nasmeroval ju na Chaos, aby Pistis Sofiu vyzdvihla z najhlbších oblastí nahor a viedla ju k vyšším oblastiam Chaosu, aby tam vyčkala na rozkaz Prvého Mystéria a potom ju z Chaosu celkom vyslobodila. A moja svetelná sila viedla Pistis Sofiu nahor k najvyšším oblastiam Chaosu. Keď stvorenia Autháda spozorovali, že Pistis Sofia bola vyzdvihnutá do vyšších oblastí Chaosu prenasledovali ju aj tam, pretože ju chceli zase priviesť do najspodnejších oblastí Chaosu. A moja svetelná sila. ktorú som poslal, aby vyviedla Pistis Sofiu z Chaosu, neobyčajne žiarila. Keď teda stvorenia Authádove prenasledovali Sofiu, pretože bola vedená k vyšším oblastiam Chaosu, spievala mi znova na chválu, vzývala ma a povedala: Chcem Ťa velebiť, ó Svetlo, lebo túžim dospieť k Tebe. Chcem Ťa oslavovať, ó Svetlo, pretože si môj Spasiteľ. Nenechaj ma samotnú v Chaose. ale zachráň ma, ó Svetlo Výšiny, pretože si to Ty, koho som velebila. Zo seba samého si mi poslal svoje svetlo a zachránil si ma, Vyzdvihol si ma do najvyšších oblastí Chaosu.

Nech stvory Autháda, ktorí ma prenasledujú, opäť klesnú do najspodnejších oblastí Chaosu. Nenechaj ich ísť do vyšších oblastí, aby ma nezbadali. Nech ich zahalí veľká temnota a nech ich pokryje hlboká noc. Nepripusť, aby ma videli vo svetle Tvojej sily, ktorú si mi poslal na záchranu, aby nado mnou znovu nezískali moc. Nedovoľ, aby sa podaril ich plán ulúpiť mi moju silu. A tak, ako sa oni dohovorili, že mi vezmú moju silu, vezmi im tú ich. Pokúsili sa mi ukradnúť všetko moje svetlo, ale neboli toho schopní, lebo Tvoja svetelná sila bola pri mne. Pretože sa radili bez Tvojho príkazu, ó Svetlo, nemohli mi moje svetlo vziať. Nebudem sa znepokojovať, lebo verím Tvojmu svetlu. Svetlo je mojim záchrancom, nebudem sa obávať.

Nech teraz ten, koho sila sa zodvihla, vysvetlí význam týchto slov Pistis Sofie. Potom čo Ježiš prehovoril tieto slová k svojim učeníkom predstúpila Salome a povedala: "Pane, moja sila ma poháňa, aby som vyslovila význam slov Pistis Sofie. Tvoja sila kedysi prorokovala skrze Šalamúna týmito slovami jeho piatej piesne: "Chcem Ti ďakovať, ó Pane, lebo Ty si môj Boh. Neopusť ma. ó Pane, pretože si moja nádej. Svoju ríšu si mi dal zdarma. a Tvoja ruka ma vyslobodila. Nechaj mojich prenasledovateľov padnúť k zemi, aby ma nevideli. Nech oblak dymu zakryje ich oči a hmla zatemní ich zrak. Nech im nevyjde denné svetlo, aby ma neuchvátili. Nech sú ich dohody neplatné, a to čo zosnovajú, nech postihne ich.

Vymýšľali plány, ale neprinieslo im to žiadny úžitok. Navzdory svojej moci sú porazení. A čo úskočne plánovali, padlo na ich hlavu. Moja nádej spočíva v Pánovi, a nebudem sa obávať, pretože Ty si môj Boh, môj Spasiteľ." Keď dohovorila Ježiš jej povedal: "Výborne, Salome, to je význam slov Pistis Sofie.” A ďalej hovoril Ježiš k svojim učeníkom: "Keď Pistis Sofia vyslovila v Chaose tieto slová, učinil som svetelnú silu, ktorá jej bola poslaná k záchrane, svetelným vencom na jej hlave, aby ju stvorenia Authádove v budúcnosti nemohli premôcť. Ako sa svetelná sila stala vencom na hlave. Pistis Sofie, boli všetky nesväté látky v nej uvedené do pohybu a očistené. Boli zničené a zanechané v Chaose, na čo sa stvorenia Authádove dívali a radovali sa z toho. A očistené žiariace vnútorné svetlo Pistis Sofie bolo posilnené svetlom mojej svetelnej sily, ktorá sa stala vencom na jej hlave.

Keď Pistis Sofiu zahalilo jej čisté svetlo, nezmenšilo sa čisté svetlo plamennej svetelnej sily z venca, pretože ho stvorenia Authádove už nemohli brať. Nato začala sila v Pistis Sofii spievať pieseň chvály. Vzdávala úctu sile, ktorá sa stala korunou na jej hlave. A povedala: Svetlo sa stalo vencom na mojej hlave a ja sa od neho už neodlúčim, aby mi ho stvory Autháda neukradli. I keby sa všetka matéria dala do pohybu, ja zostanem nepohnutá. A ak všetka moja matéria zanikne a zostane v Chaose, totiž matéria, ktorú tvory Authádove vidia, ja sama nezaniknem. Pretože svetlo je so mnou a ja som so svetlom. Tak hovorila Pistis Sofia. Kto z vás chápe zmysel týchto slov nech predstúpi a vysvetlí ich."

Tu predstúpila Mária, matka Ježišova, a povedala: "Môj Synu, podľa tohto sveta, môj Bože a Spasiteľu podľa Výšiny, prikáž mi, aby som vysvetlila slová vyrieknuté Pistis Sofiou." Ježiš jej odpovedal: "Ty sama si, Mária tá, ktorá podľa látky prijala postavu, ktorá bola v Barbelo. Práve tak si podľa svetla prijala podobu Panny Svetla, ty a tiež Mária, tá požehnaná. A kvôli vám vznikla temnota. Z teba vyšlo látkové telo, v ktorom som sa potom nachádzal, ktoré som očistil a zdokonalil. Prikazujem ti, aby si vysvetlila slová Pistis Sofie." Mária, matka Ježišova, odpovedala: "Pane, rovnako s týmito slovami prorokovala kedysi Tvoja svetelná sila skrze Šalamúna v Prvej Piesni:

Pán je na mojej hlave ako veniec. Nikdy sa od Neho neodlúčim. Bol mi upletený veniec pravdy a z neho vo mne vypučali Tvoje vetvy. Nepodobá sa uschnutému vencu, ktorý sa už neujme, pretože Ty si plný života na mojej hlave, a na mne si vypučal. Tvoje plody sú zrelé a naplnené Tvojou spásou." Keď Ježiš počul svoju matku Máriu predniesť tieto slová, povedal jej: "Hovorila si veľmi dobre, Amen, amen vravím ti, ľudia ti budú blahorečiť od jedného konca sveta ku druhému, lebo tebe je zverená zástava Prvého Mystéria. Tato zástava oslobodí všetkých, ktorí sú na zemi i vo Výšine. To je začiatok i koniec.

Ježiš Kristus Spasiteľ

Ježiš pokračoval vo svojej reči a povedal svojim učeníkom: "Vo chvíli ako Pistis Sofia vyslovila trinástu kajúcnu pieseň, v tom okamihu bol naplnený príkaz všetkého súženia, ktoré bolo Pistis Sofii určené, lebo to bolo v súlade s vôľou Prvého Mystéria, ktoré existuje od počiatku. A nadišiel čas vyslobodiť ju z Chaosu a vyviesť ju z všetkej temnoty, pretože Prvé Mystérium prijalo jej ľútosť. Toto Mystérium mi poslalo veľkú svetelnú silu z Výšiny s úkolom, aby som Pistis Sofii pomohol a viedol ju z Chaosu nahor. Pozrel som sa teda k eónom do Výšiny a videl som svetelnú silu, ktorú mi Prvé Mystérium poslalo k záchrane Pistis Sofie z Chaosu. Keď som videl, ako svetelná sila vychádza z eónov a ponáhľa sa ku mne dole - ja sám som sa nachádzal nad Chaosom. Tu zo mňa samotného vyšla iná svetelná sila, aby aj ona Pistis Sofii pomohla. Svetelná sila, ktorá prišla od Prvého Mystéria z Výšiny, prúdila dole na silu, ktorá vyšla zo mňa. Obe sily sa spolu stretli a stali sa jedným veľkým svetelným prúdom." Keď toto Ježiš predniesol svojim učeníkom, povedal: "Rozumiete tomu, čo vám hovorím?” Mária znovu náhlivo predstúpila a prehovorila: "Pane ja rozumiem tomu, čo hovoríš. Čo sa týka výkladu týchto slov, tak Tvoja svetelná sila kedysi skrze Dávida prorokovala v Žalme 85:

Milosť a Pravda sa spolu stretli, Spravodlivosť a Pokoj sa vzájomne pobozkali. Pravda vypučí zo zeme, Spravodlivosť pozrela z nebies dole. Milosť je teda svetelná sila, ktorú zoslalo Prvé Mystérium dolu, pretože vyslyšalo Pistis Sofiu a vo všetkom tom jej súžení sa nad ňou zmilovalo. Pravda je naproti tomu sila, ktorá vyšla z Teba, pretože Ty si naplnil pravdu, aby vyslobodila Pistis Sofiu z Chaosu. Spravodlivosť je aj sila, ktorá vyšla z Prvého Mystéria, aby Pistis Sofii sprevádzala. Okrem toho Pokoj je sila, ktorá vyšla z Teba, aby prenikla do stvorení Autháda a mohla od nich vziať svetlá, ktoré ukradli Pistis Sofii, aby si ich Ty opäť mohol sústrediť v Pistis Sofii a priviesť ich do súladu s jej silou. Naproti tomu Pravda je sila, ktorá vyšla z Teba, keď si sa zdržoval v dolných oblastiach Chaosu. Preto kedysi Tvoja svetelná sila prostredníctvom Dávida vyriekla:

"Pravda vypučala zo zeme", pretože Ty si sa nachádzal v dolných oblastiach Chaosu. Ale Spravodlivosť, ktorá z Výšiny nazrela dole, je sila, ktorú vyslalo Prvé Mystérium z Výšiny, a ktorá prenikla do Pistis Sofie. Keď Ježiš počul tieto slová, povedal: "Veľmi správne, ty požehnaná, ktorá zdedíš celú Ríšu Svetla." Nato predstúpila aj Mária, Ježišova matka a povedala: "Môj pane a Spasiteľu, prikáž mi, aby som tieto slová vyložila." Ježiš povedal: "Tomu, koho hĺbavý duch pozdvihuje, nechcem brániť, ale povzbudzujem ho, aby myšlienku, ktorá ním pohla, vyjadril. Nuž Mária, moja matka podľa látky, ktorej som bol zverený, prosím aj teba, aby si vyložila myšlienku povedanej kajúcnej piesne. Nato Mária odpovedala: "Pane, čo sa týka týchto slov, Tvoja sila raz prorokovala skrze Dávida: "Milosť a Pravda sa spolu stretli. Spravodlivosť a Mier sa vzájomne pobozkali. Pravda vypučala zo zeme, Spravodlivosť nazrela z nebies dolu. Tak Tvoja sila týmito slovami prorokovala kedysi o Tebe samom. Keď si bol ešte malý, a duch na Teba ešte nezostúpil, prišiel, zatiaľ čo si pobýval s Jozefom vo vinici, duch z Výšiny a vstúpil do môjho domu. Podobal sa Tebe, a ja som ho nepoznala a myslela som, že si to Ty. A ten duch mi povedal: "Kde je Ježiš, môj brat, aby som sa s ním stretol?" Keď mi toto povedal, bola som zmätená a verila, že je to fantóm, ktorý ma skúša. Preto som ho chytila a priviazala k rámu postele v mojom dome, aby som mohla ísť za Tebou a Jozefom na pole; a našla som vás vo vinici, kde Jozef pracoval.

Keď si počul, ako to všetko rozprávam Jozefovi, hneď si slovám porozumel, veľmi si sa zaradoval a povedal si: "Kde je aby som ho videl, vlastne ho tu očakávam." Keď Ťa Jozef počul hovoriť tieto slová, zľakol sa a šli sme spoločne naspäť. Vstúpili sme do domu a našli ducha priviazaného k posteli. Dívali sme sa na Teba a na neho a zistili, že sa Ti podobá. Keď sme ho rozviazali, objal Ťa a pobozkal, a Ty si tiež pobozkal jeho. A stali ste sa jedným. Toto je teda význam povedaného: Milosť je duch zjavený Prvým Mystériom z Výšiny, pretože tento sa zľutoval nad ľudským pokolením a poslal svojho ducha, aby odpustil svetu všetky hriechy a aby človek dostal mystéria a zdedil Ríšu Svetla. Pravda je naproti tomu sila, ktorá mi bola zverená. Keď bola uvoľnená z Barbelo, stala sa Tvojim látkovým telom a kázala o Ríši Pravdy.

Spravodlivosť je však Tvoj duch, ktorý priniesol mystéria z Výšiny, aby ich odovzdal ľudskému pokoleniu. A Mier je sila, ktorá sa ubytovala v Tvojom látkovom tele podľa sveta, ktorá ľudské pokolenie krstila, aby sa človek odcudzil hriechu, v harmónii sa spojil s Tvojim duchom a žil v mieri s bytosťami svetla: to znamená: Spravodlivosť a Mier sa vzájomne pobozkali. Hovorí sa: "Pravda vypučala zo zeme." Potom je Pravda Tvoje látkové telo, ktoré vyšlo zo mňa v súlade so svetom ľudí a ktoré kázalo o Ríši Pravdy. A ak platí že: Spravodlivosť nazrela z nebies dolu, potom je Spravodlivosť sila, ktorá vyšla z Výšiny a ktorá ľudskému pokoleniu daruje mystéria svetla, aby sa ľudia stali spravodlivými a dobrými a zdedili Ríšu Svetla.

Keď Ježiš počul tieto slová svojej matky povedal: „Veľmi krásne, Mária." Potom predstúpila druhá Mária a povedala: "Pane, maj zo mnou trpezlivosť a nebuď nado mnou roztrpčený. Ale zatiaľ čo Tvoja matka s Tebou hovorila o význame týchto slov, moja sila vo mne naliehala, aby som predstúpila a tiež vyložila tieto slová." Ježiš jej povedal: "Prosím ťa, aby si podala svoje vysvetlenie.” Mária povedala: "Môj Pane, Milosť a Pravda sa spolu stretli, Milosť je teda duch. ktorý sa na Teba zniesol, keď si od Jana prijal krst. Milosť je Boží duch, ktorý sa na Teba zniesol, ktorý sa zmiloval nad ľudským pokolením, zostúpil dole a stretol sa so silou Sabaotha, toho dobrého, ktorá je v Tebe a ktorá kázala o oblastiach pravdy. Ďalej je povedané: Spravodlivosť a Mier sa vzájomne pobozkali. Spravodlivosť je duch svetla, ktorý na Teba zostúpil a priniesol mystéria svetla, aby ich dal ľudskému pokoleniu. Mier sa naproti tomu vzťahuje na silu Sabaotha, toho dobrého, ktorá je v Tebe, na onú silu, ktorá krstila a ktorá ľudskému pokoleniu odpustila. A táto sila zmierila ľudí s Deťmi Svetla.

Ďalej Tvoja sila povedala skrze Dávida: Pravda vypučala zo zeme. To sa vzťahuje na silu Sabaotha, toho dobrého, ktorá vyklíčila z Tvojej matky Márie, obyvateľky zeme. Spravodlivosť, ktorá nazrela z nebies dolu je naproti tomu duch z Výšiny, ktorý priniesol všetky mystéria z Výšiny a dal ich ľudskému pokoleniu. A ľudia sa stali spravodlivými a dobrými a zdedili Ríšu Svetla. Keď Ježiš počul Máriu hovoriť tieto slová, povedal: Výstižné Mária, ty dedička svetla. Opäť predstúpila Mária, matka Ježišova, padla k jeho nohám, pobozkala ich a povedala: Môj Pane, môj Synu a môj Spasiteľu. Odpusť mi, že ešte raz prednesiem vysvetlenie týchto slov. Milosť a Pravda sa spolu stretli. Ja, Mária, Tvoja matka a Alžbeta, matka Jánova, sa spolu stretli. Milosť je teda sila Sabaotha, ktorá sa nachádzala vo mne, ktorá zo mňa vyšla, z ktorej si vznikol Ty - a Ty si sa zľutoval nad celým ľudským pokolením. Pravda je naproti tomu sila, ktorá sa nachádzala v Alžbete a stala sa Jánom, ktorý prišiel a kázal o ceste pravdy: to si Ty, on kázal pred Tebou. A ďalej: "Milosť a Pravda sa spolu stretli": to si Ty, Pane, ktorý si sa stretol s Jánom v deň, kedy si mal prijať krst. A opäť: Ty a Ján ste Spravodlivosť a Mier, ktoré sa vzájomne pobozkali."

Pravda vypučala zo zeme, Spravodlivosť nazrela z nebies dole. To sa vzťahuje na dobu, keď si slúžil sám sebe a prijal postavu Gabriela a nazrel z nebies dole na mňa a hovoril so mnou. A potom, čo si sa mnou hovoril, si vo mne vznikol. To teda znamená, že Pravda je sila Sabaotha, toho dobrého, ktorá sa nachádza v Tvojom látkovom tele. To je Pravda, ktorá vypučala zo zeme." Keď Ježiš počul svoju matku Máriu hovoriť tieto slová, povedal: "Výstižné a krásne. Toto je vysvetlenie všetkých slov, ktoré kedysi moja svetelná sila prehovárala skrze proroka Dávida."