LAO-C'

TAO TE ŤING

(výber)

I.zvitok


Už na počiatku Neba a Zeme, keď ešte nebolo nič pomenovateľné, bola Matkou Roditeľkou desaťtisícov možných pomenovateľností. (1)
Neviem, koho potomkom je, no akoby tu bola už pred Nebeským Cisárom! (4)
Nič na udržiavanie Stredu! (5)
Priveľká pocta je pre ľudské telo rovnakým utrpením ako utýranosť. (13)
Len ten, kto vie svoje telo obetovať Podnebesiu, len ten si cení Podnebesie nad telo a kto je schopný zamilovať si ho nad telo, tomu môže byť Podnebesie zverené. (13/II)
Pridŕžaj sa Cesty minulosti, aby si sa vyznal v prítomnosti. (14/II)
... a potom už ani strata tela nebude nijakou pohromou (16/II)
Davy sa pachtia po nadbytku, len ja by som sa najradšej všetkého zbavil, pachtia sa po vedomostiach a veciam chcú prísť na kĺb, len ja jediný som zasnený a od všetkého odpútaný. (20/II)
...Nevystavuje sám seba na obdiv a preto je osvietený
Nedáva sám sebe za pravdu a preto je uznávaný
nie je sebecky priebojný a preto je úspešný
nie je na seba namyslený a preto sa stáva vodcom ľudí.
A len preto, že na nikoho neútočí, niet v Podnebesí nikoho, kto by chcel zaútočiť naňho.(22)
Veď ani víchrica nevíchri až do rána a ani prietrž mračien netrvá celý deň a ak Nebo a Zem nie sú schopné spôsobovať niečo dlhodobo, tak čo potom človek ?! (23)
Je vari niečo horšie než sa prepchávať a pachtiť za vecami ?! (24)
Neviem toho pomenovanie, a preto ho označujem znakom: Cesta
Čo je obrovské, o tom možno povedať, že je rozpínavé
Čo je rozpínavé o tom možno povedať, že je nekonečné
Čo je nekonečné o tom možno povedať, že je nenavracajúce sa. (25)
Zákony Vládcu určuje Zem, zákony Zeme určujú Nebesia, zákony Nebies určuje Cesta Tao a Cesta Tao je zákonite sama zo seba!
Ťažké je koreňom ľahkého, pokojné je pánom upachteného. (26)
Naozajstný Človek v záujme trvalého dobra a pomoci ľuďom nikdy ľudí nepodceňuje (27)
Naozajstný Človek odmieta krajnosti, odmieta výstrednosti, odmieta extravagantnosti (29)
Lebo nad kým veci víťazia, ten veľmi skoro začne byť vysilený (30)
Nech by vyzerali akokoľvek sľubne, vojská a zbrane nie sú šťastné prostriedky a veciam sú len na škodu (31)
Ak všetci vznešení zotrvajú v takomto svojom postoji, úctu nadobudne smerovanie doľava,
ak začnú využívať vojská a zbrane znamená to, že si ich obdiv získalo smerovanie doprava
Šťastnými skutkami smerujete doľava, nešťastnými doprava (31/II)
Keď začnete nariaďovať ľuďom čo a ako, vznikajú tým určenia. A každé určenie je dočasné (32)
Porozumieť iným, to je rozumnosť. Spoznať seba, to je osvietenosť! Zvíťaziť nad inými, to je sila, zvíťaziť nad sebou to je mohutnosť! Vedieť sa uspokojiť, to je bohatstvo. Prinútiť sa k činorodosti, to je dôkaz pevnej vôle! Nevzdávať sa toho, akým mám byť, to je vytrvalosť, a potom zomrieť a nepominúť - to je dlhovekosť (33)



II.zvitok


Objasňovaním akoby sa zatemňovala, vstupovaním na Ňu akoby sa z nej odchádzalo
V Jej najveľkolepejšej čistote a rýdzosti akoby bola hanebnosťou v najobšírnejšom rozpätí akoby bola neschopnosťou v najspoľahlivejšom stave úplnou nespoľahlivosťou a v najvyrovnanejšej polohe úplnou nevyváženosťou! I tá Jej najštvorcovitejšia štvorcovitosť akoby bola bez rohov i tá Jej najdokonalejšia účelnosť akoby sa skoro neplnila i ten Jej najsilnejší zvuk akoby bol nezvučný i tá jej najvýraznejšia podoba akoby bola beztvará (41)
Cesta Tao tvorí Jednotu. Jednota tvorí Dvojakosť. Dvojakosť plodí Trojitosť. Trojitosť plodí desaťtisíce vecí všetvorstva a desaťtisíce vecí všetvorstva odnáša prúd jin a prináša prúd jang (42)
Povesť či telo, čo z toho ti je milšie? Telo či bohatstvo, čo z toho ti je viac hodné. Dosiahnutie vysokopostavenosti, či riziko záhuby, čo z toho je pre teba škodlivejšie? A to je aj dôvod, prečo sa za prehnané oddávanie láske draho platí prečo sa prehnaným hromadením bohatstva dospieva k záhube. Kto sa vie uspokojiť, nebude zahanbený kto vie kedy prestať, nebude ohrozený (44)
Jedine v schopnosti uspokojiť sa je naozajstné uspokojenie a jednoduchosťou akoby sa naopak ešte skomplikovala (46)
Veď ak priďaleko zájdeš, omnoho menej je tvoja pamäť schopná obsiahnuť! (47)
Aj bez vykročenia z dverí sa dá spoznať Podnebesie...spoznáva bez toho, aby za tým chodil, pomenúva bez toho, aby na to pozeral a završuje bez toho, aby do toho zasahoval.
Aby bol dobrý nielen voči dobrým, ale aby bol dobrý aj voči zlým a neschopným ľuďom.. (milujte svojich nepriateľov) (49)
Každý , kto počúvne , ako správne žiť, tomu neskríži životnú cestu nijaký tiger ani jednorožec (pokušenie) (50)
Cestou Tao zrodené, energiou Te živené, v podoby veci sformované a fyzickou silou dotvorené - to je skutočne dôvod, prečo si desaťtisíce vecí všetvorstva nemajú nič väčšmi vážiť než práve Cestu (jediným cieľom je len a len Boh) (51)
Ak má Podnebesie počiatok, má teda a Matku. A kto dospel k pochopeniu, že má Matku, pochopil aj to, že je jeho dieťaťom...A potom už ani odtelesnenie by nemalo byť preňho pohromou. Zablokuj vstupy svojho vnútra a uzatvor brány ich prienikov a tvoje telo ostane bez vyčerpania... a potom už ani zrieknutie sa telesnosti nebude pre vás nešťastím a to je to, čím znovu nadobudnete stálosť! (52)
Veľkolepá Cesta Tao je však v skutočnosti veľmi prostá a ľudia si ju preto radi skracujú (53)
Čo sa dobre zakorenilo nevytŕhajme, čo sa dobre uchytilo neopúšťajme (54)
Byť múdry neznamená veľa hovoriť, veľa hovoriť neznamená byť múdry. Uzatvárať výstupy zo svojho vnútra, uzamykať ich brány,
otupovať ostrie ich útočnosti, vymaniť sa pritom z neobjektívnosti, zmierniť svoj lesk a zmieriť sa so svojím prašným svetom, to je to, čo sa dá nazvať tým najprapôvodnejším stotožnením sa! Preto
Nesnažte sa nič získavať len preto, že je to vzácne,
nesnažte sa nič získavať ani z vlastnej rozhadzovačnosti,
nesnažte sa nič získavať ani zo ziskuchtivosti,
nesnažte sa o to ani zo zlomyseľnosti,
nesnažte sa o to ani z hrabivosti,
ba nesnažte sa o to ani z ochoty zbedačenia sa!
A tak teda konajte len v snahe obohatenia Podnebesia! (56)
Ľudia vyrábajú stále viac prostriedkov pre zisk a blahobyt, no v krajinách a rodoch to vyvoláva stále väčšiu hrubosť a ľudskú bezcharakternosť (57)
Naozajstný človek ma byť zásadný no neohrozujúci, dôsledný, no neubližujúci, presný, no neobmedzujúci, žiarivý, no neoslepujúci. (58/II)
Len skromnosť a ukáznenosť je skutočne tým, čo sa dá nazvať predvídavosťou! (59)
Ak dokážete trpezlivo dozerať na to, aby podnebesie postupovalo cestou Tao, potom sa duše zosnulých nebudú stávať po smrti démonmi...potom ich démonstvo nebude ubližovať ľuďom...a potom ani Človek nebude nútený nikomu ubližovať a tak si tieto dva svety nebudú vzájomne škodiť, pretože energia Te bude nimi prúdiť neporušene! (60)
Vykonáva nezasahovaním, zariaďuje nevmiešavaním sa, ochutnáva nevychutnávaním, tvorí veľké z malého, mnohonásobné z nemnohého, na zlo reaguje plodotvornou energiou Te, predvídavo rieši obťažne pomocou jednoduchého, vytvára veľké z úplne nepatrného, všetky ťažko riešiteľné veci v Podnebesí nevyhnutne vždy začína od jednoduchosti a drobnosti. A preto takýto Človek sa nikdy veľkým nerobí, no práve preto je schopný ľudskej veľkosti...zjednodušovaním si mnohé nevyhnutne skomplikujete! (63)
Čo je spokojné, to sa dá ľahko udržať, čo ešte nie je vo veštebné ryhy vypálené, to sa dá ľahko preznačiť...všetko teda možno vykonať, kým ešte vykonané nie je a všetko možno usporiadať, kým to ešte nie je rozvrátené...tisíc li dlhé putovanie započalo prvým krokom. Naozajstný človek nepodlieha túžbe pachtenia sa po ťažko získateľnom tovare.
Dobrý veliteľ nie je bojachtivý, dobrý zápasník nie je vznetlivý, dobrý premožiteľ nie je zádrapčivý, dobrý ovládateľ ľudí sa vie podriadiť! (68)
Naozajstnému Človeku a spod vrecoviny žiari z hrude drahokam! (70)
No iba ten, kto si v chorobe prizná, že je chorý, dokáže sa svojej choroby zbaviť (71)
No len ten, kto nie je schopný vyvolávať nenávisť, len ten naozaj nikdy nebude znenávidený! (72)
Nebeská Cesta Tao akoby bola napínaním obrovského luku. Čím viac sa napína, tým viac sa ohýba, čím menej sa napína, tým viac sa nahor zdvíha. Kde má prebytok tam uberá, kde má nedostatok tam pridáva. Ľudská Cesta Tao však býva inakšia: z nedostatkov uberá, aby poslúžila prebytkom (77)
Dôveryhodné slová nebývajú ľúbivé, ľúbivé slová nebývajú dôveryhodné (81)